Domasedi nezaháľajú, nemusia

Zdá sa, že na slovenský animovaný film – na rozdiel od iných kultúrnych oblastí – zatiaľ pandémia nemala zásadné dôsledky. Spôsob výroby animovaného filmu i jeho distribúcia sú prirodzenou súčasťou domácich priestorov – uzavreté malé štúdiá či domáce pracovné počítače v prípade výroby a sledovanie filmov online v prípade distribúcie sú animácii vlastné. To, čo sa môže v bežných časoch javiť ako nevýhoda, sa počas pandémie stalo výhodou a všetko zatiaľ pokračuje.

V druhej polovici minulého roka uviedla Asociácia slovenských filmových klubov do kín staršie, v predošlých hodnoteniach reflektované tituly Sh_t Happens (2019) ako predfilm poľskej snímky Corpus Christi (r. Jan Komasa, 2019) a Poetika anima (r. Kriss Sagan, 2018) pred filmom Kým sa skončí leto (r. Shannon Murphy, 2019), ktoré takisto uspeli na rôznych festivaloch. Festivalovú púť má za sebou aj minoritne slovenský pilotný diel pripravovanej série Cez palubu! (r. Filip Pošivač, Barbora Valecká, 2019). Pred českou animovanou snímkou Maškrtné medvedie príbehy (r. Alexandra Májová, Kateřina Karhánková, 2020) ho do kín uviedla opäť ASFK. 

Film Sh_t Happens Michaely Mihályi a Davida Štumpfa získal vlani aj hlavnú cenu v slovenskej súťaži na Fest Anči. Svojím humorom, originálnym rozprávaním, odvážnym búraním tabu a komplexnou sústavou významov bol jasným favoritom. Spolu s ním uviedol žilinský festival v súťažnej sekcii aj ďalšie filmy, ktoré si slovenskí diváci mohli pozrieť prvýkrát na veľkom plátne. V porovnaní so snímkou Sh_t Happens išlo síce o menej úderné tituly, ale o to voľnejšie interpretačné rámce ponúkali. 

Peter Martinka alias Szilard Kardiak so spolupracovníkom Sebastianom Kardiakom predstavili na Anči novinku Fruit of the Days (2020). Vznikla v ich vlastnej nezávislej produkcii a podľa očakávaní je nezávislá aj od ľúbivej estetiky, prepracovanej animácie či divácky prístupného rozprávania. Kardiakovci to dali tradične „na pankáča“ a vytvorili absurdne vtipný film, plný nejasne motivovaných intertextuálnych referencií. 

Marián Vredík a Jana Vredík Hirnerová sa do súťaže zapojili s nenaratívnou kriedovou animáciou – videoklipom Pudesse eu (2019) pre banskobystrickú postrockovú kapelu Clube de esquiar – a ukázali väčší cit pre zvukovo-obrazový rytmus než Lívia Suchá, ktorá mala v súťaži podobný videoklip ku skladbe Spiders (2019) lo-fi indie kapely Unstrung Harph.

So starším filmom Crossing (2018) súťažila Agáta Bolaňosová z VŠMU. V animácii, kompozícii mizanscény i témach je silno inšpirovaná anime a ázijskou kultúrou. Jej staršia tvorba i druhý film v nesúťažnej sekcii Gaštanko (2019) sa prostriedkami hororovej štylizácie zameriavajú na témy smrti a záhrobia, pričom pri Gaštankovi pôsobí jemná kreslená animácia v kontraste s príbehom skutočne mrazivo. 

V súťaži sa objavili aj filmy uvedené tiež v distribúcii  Music Box (r. Joanna Kożuch, 2019), Divoké bytosti (r. Marta Prokopová, Michal Blaško, 2019) či snímka Trust Me (r. Zlata Golecová, 2019), uvedená predtým aj na Áčku. Detskú tvorbu zastupovala u detského publika už overená Raketa (2018) zo seriálu Drobci a Poľadovica (2019) zo seriálu Tresky plesky. Posledná menovaná snímka Veroniky Kocourkovej získala v domácej súťaži Fest Anče zvláštne uznanie. 

Z nesúťažnej slovenskej sekcie ma najviac zaujal animovaný dokument slovenskej autorky študujúcej na FAMU Adely Križovenskej Kdo se se mnou zatočí (2019), v ktorom sa venovala inštitucionálnej starostlivosti o sociálne vylúčené deti. U nás je táto problematika zatiaľ nespracovaná a predstavuje potrebné rozšírenie politicky preferovanej témy interrupcií. 

Kým organizátorom Fest Anče sa v pandemickom čase podarilo uskutočniť žilinskú prehliadku naživo, Festival študentských filmov Áčko sa konal online. Tento rok sa do súťaže dostal animovaný film o nukleárnych testoch v Amerike Daylight (2020) od Michaely Hýbelovej z Ateliéru vizuálnych efektov FTF VŠMU. Na rozdiel od Ateliéru animovanej tvorby produkuje Ateliér vizuálnych efektov najmä filmy mizanscénou orientované realisticky a technikou zamerané na 3D animáciu. 

Medzinárodný festival Bienále animácie Bratislava rozložil svoj program do online priestoru a do televízneho vysielania RTVS; nové vedenie festivalu a nový spôsob distribúcie výrazne zvýšili počet divákov. Vďaka dabingu sa filmy navyše väčšmi priblížili detským divákom. Hlavnú cenu festivalu si odniesol úspešný film minulého roka Šarkan (2019) slovenského režiséra Martina Smatanu.

Okrem BAB-u sa v televízii objavili aj ďalšie diely vzdelávacieho kresleného seriálu pre celú rodinu Chochmesovci (r. Róbert Šveda, 2018 – 2019) o slušnom správaní a kombinovaný marionetový seriál s animáciami Hlavule (r. Gejza Dezorz, 2020) o významných osobnostiach slovenskej histórie. Vzdelávania sa tentoraz týka aj každoročný vianočný darček deťom od slovenských animátorov. Kým predošlé roky sa na Vianoce v RTVS uvádzali nové večerníčky alebo vianočný špeciál Mimi & Líza: Záhada vianočného svetla (r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesová, 2018), tento rok sa vianočného filmu ujala Veronika Kocourková so špeciálom z projektu Tresky plesky. Jej film Kata Strofová a tajomstvo snehových vločiek (2020) sa na prvý pohľad javí ako sedemminútový diel seriálu, no udalosti v ňom sú rozložené do 20 minút. Film síce stráca typickú dynamiku vizuálnej a informačnej smršte, akčnosť a klipovú estetiku, no zároveň sa stáva prístupnejším a zrozumiteľnejším. V typických vianočných filmoch býva dominantná vianočná atmosféra, sentiment a pátos. Tu je stále hlavnou funkciou vzdelávanie, vďaka čomu film vo vianočnom čase pôsobil veľmi civilne. 

Z novej situácie sa zvyčajne rodia nové nápady a koronakríza ich priniesla hneď niekoľko. RTVS sprístupnila vo svojom webovom archíve slovenské večerníčky z posledných desiatich rokov (animátori mohli oslavovať obrovskú sledovanosť), českí a slovenskí výtvarníci kreslili obrázky a animovali krátke videá o izolácii v rámci projektu Domased, výrobe animácií – avšak len pre kamarátov – sa venoval aj doma sediaci Martin Šulík a napokon Ivana Laučíková sa stala online kurátorkou verejne prístupných animovaných filmov pre deti. Najmä posledný menovaný nenápadný nápad sa v oblasti animovaného filmu svojou dôležitosťou radí k udalostiam roka. Facebooková stránka Čo pozerať s deťmi so zatiaľ 1 630 sledovateľmi totiž systematicky vychováva nielen detské publikum, ale aj rodičovské. Veľmi prístupným popularizačným spôsobom podľa tematického, technologického i národného kľúča v prípade pridruženého blogu vyberá najmä krátke filmy z online priestoru a tým kultivuje divácky vkus. Divákom nielen rozširuje spektrum filmov (bežne väčšinou zúžené na estetiku 3D seriálov a naráciu rodinných 3D filmov), ale ukazuje im aj možnosti, ako im rozumieť. Po širšie a odbornejšie koncipovanom projekte časopisu Homo Felix, ktorý založila a viedla, tak Laučíková prichádza s ďalším dôležitým prostriedkom výchovy (nielen svojho) publika. 

V porovnaní s rokom 2019 sa síce objavilo menej premiérových projektov s vročením 2020, to však nie je v oblasti animovaného filmu nič výnimočné. Produkcia tohto typu filmov trvá dlho a v niektorých rokoch sa stretne viac ukončených projektov než v iných. Rok 2020 slovenský animovaný film na prvý pohľad negatívne neovplyvnil. Porovnateľný s rokom 2019 bol aj počet projektov uchádzajúcich sa o podporu z Audiovizuálneho fondu. Slovenské animované filmy boli v roku 2020 výraznou súčasťou domácich prehliadok. No vzhľadom na dlhšiu produkciu filmov sa efekty zmien prejavujú s oneskorením. Zásadnou a problematickou zmenou tak môže byť v ďalších rokoch najmä pokles prostriedkov, ktoré bude AVF rozdeľovať, keďže poklesnú aj príspevky od subjektov podnikajúcich v audiovízii.

Eva Šošková, pedagogička na Katedre audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU
foto: BFilm, FTF VŠMU, RTVS, BFilm, FAMU/Adela Križovenská