Tomáš Berka

scénograf a hudobník

Keď vynechám frigovky, lupinovky a chaplinovské grotesky, ktoré som mal za odmenu v kine na hlavnej stanici za to, že som sprevádzal otca s balíkom na poštu, bol mojím prvým zásadným filmom dojímavý Kid s Chaplinom a detskou hviezdou Jackiem Cooganom. Bez toho, aby som si to vtedy uvedomil, vo mne emocionálne silný a uveriteľný príbeh naštartoval silný a doživotný vzťah k filmu. Kid bol úprimný, skutočný a navyše skvele herecky stvárnený. Kompletne ma vtiahol do príbehu. Došlo mi to až v roku 1989, keď som po dvadsiatich rokoch strávených v divadle definitívne presedlal k filmu.

V detstve na mňa zapôsobila aj ruská filmová rozprávka Sadko s filmovými efektmi na tú dobu nevídanými. Chlapčenskú dušu mi nepochybne pohladili Zemanove filmy v špecifickej a dovtedy nevídanej grafickej úprave, ale aj prvý western Na pravé poludnie s Garym Cooperom alebo Biela veľryba s Gregorym Peckom – aby som načrel aj do akčnejších filmov pre adolescentov. Po získaní občianskeho preukazu v roku 1962 som sa stal beznádejným „kinomoľom“ a niekedy som absolvoval aj tri filmy za poobedie – až sa čudujem, že som vôbec zmaturoval.

Počas politického uvoľnenia začiatkom 60. rokov začali vychádzať zahraničné bestsellery, nastúpila rocková éra v muzike a veľmi ma potešilo, že herec Buster Keaton (Frigo) našiel dvojníka v bubeníkovi skupiny Rolling Stones Charliem Watsonovi. Stal som sa členom filmového klubu v kine Obzor, ktorý sa neskôr presídlil do kina Mier v Liga pasáži. Agneša Kalinová nám dávala celkom slušné komentáre k týždenným cyklom jednotlivých národných kinematografií. Bolo toho príliš veľa čo i len na zbežné vymenovanie: Buñuel, Kurosawa, Bergman, Fellini, Pasolini, Antonioni, Fassbinder, Kubrick, Godard, Wajda, Polanski, Forman, Passer, Vláčil, Chytilová, Jakubisko, Hanák – obrovské defilé skvelých filmových tvorcov a ešte lepších filmov, ako Andalúzsky pes, Rašómon, Mlčanie, Sladký život, Červená pustatina, Plechový bubienok, 2001: Vesmírna odysea, Popoly, Nôž vo vode, Marketa Lazarová, Sedmikrásky, Jules a Jim. Za najsilnejší výtvarný počin vo filme dodnes považujem Kubrickovu Vesmírnu odyseu s nadčasovými a dizajnovo mimoriadne čistými filmovými dekoráciami. Tento vizionársky počin je podľa mňa dodnes neprekonaný. Z hudobných filmov ma okolo roku 1963 zasiahla Jazzová revue, vďaka ktorej som sa opätovne začal zapodievať hrou na klavíri a kontrabase. Zaujal ma aj dokument Woodstock a potešili filmy Ťažký deň či animák Žltá ponorka. Čo film, to doživotný zárez v hlave.

Myslím, že zásadné na tých filmoch bolo aj to, že som ich mohol vidieť v správnom veku, keď som sa potreboval zorientovať v životných hodnotách. Doba temna po roku 1968 mi to už z hlavy nezobrala.