Zákony z dielne ministerstva kultúry, ktoré majú kultúre a kreatívnemu priemyslu pomôcť pri riešení dôsledkov pandémie, schválil v druhej polovici októbra v skrátenom legislatívnom konaní parlament a odobrila ich aj prezidentka. Ide o zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry SR a o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti MK SR v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID-19 – takzvanú anticovidovú novelu 2. „Aj touto cestou by som rada poďakovala pani prezidentke Zuzane Čaputovej za ústretovosť a rýchle podpísanie zákonov veľmi dôležitých pre kultúru v čase pandémie. Okrem anticovidovej novely pani prezidentka podpísala aj dôležitý zákon o dotáciách pre kultúru a kreatívny priemysel. Bez tohto zákona by sme nemohli pomáhať tak, ako by sme chceli,“ povedala ministerka kultúry Natália Milanová, ktorú začiatkom novembra čakalo ešte rokovanie s ministerstvom financií o pomocnej schéme nad rámec Prvej pomoci+, ktorú schválila vláda. „Ide o pomoc pracovníkom v kultúre z umeleckých, umeleckoremeselných, remeselných, technických a podporných profesií, ako aj profesií v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia, ktorí pracujú v odvetviach kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO),“ uviedlo ministerstvo. 

„Tridsať rokov sme na ministerstve nemali legislatívu, ktorá by umožňovala takúto dotačnú schému. Dotačný zákon je kľúčom k tomu, aby sme dokázali pomôcť predstaviteľom nezriaďovanej kultúry v mimoriadnych situáciách,“ povedala Natália Milanová, podľa ktorej by štát mohol mimoriadnu finančnú pomoc formou dotácií spustiť už v polovici novembra. „Našou ambíciou je vykryť straty ľudí pracujúcich v kultúre a kreatívnom priemysle aj spätne,“ dodala Milanová. 

Zámerom druhého schváleného zákona, takzvanej anticovidovej novely, je zmierniť dôsledky koronavírusu v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu. Umožní napríklad to, že počas celého budúceho roka bude pre umelcov odvádzanie dvojpercentného príspevku do umeleckých fondov (Literárny fond, Hudobný fond a Fond výtvarných umení) dobrovoľné. „Pokračuje aj ochrana usporiadateľov festivalov a ďalších kultúrnych podujatí. Vzťahovať sa bude na tie, ktoré sa mali uskutočniť do 30. júna 2021, no pre pandémiu boli, resp. budú zrušené. Možnosť posunúť platnosť kúpených vstupeniek sa predĺži až do 30. júna 2022. Ak záujemca nebude súhlasiť s náhradným termínom akcie, resp. bude žiadať vrátenie vstupného za už kúpenú vstupenku, organizátor bude mať naďalej na vrátenie peňazí 13 mesiacov od pôvodného termínu podujatia,“ vysvetlilo ministerstvo kultúry, podľa ktorého zákon zároveň výrazne rozširuje možnosti podpory z verejnoprávnych fondov, teda Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Po novom môžu poskytovať priamu pomoc na zmierňovanie mimoriadnych situácií, akou je aj aktuálna pandémia. Doteraz týmto spôsobom pomáhať nemohli. 

red

Národným kandidátom na Oscara, s ktorým sa Slovensko uchádza o cenu v kategórii zahraničných filmov, je dráma Správa režiséra Petra Bebjaka. Rozhodla o tom Slovenská filmová a televízna akadémia. Kandidáta vyberala zo 16 filmov. Správa vznikla podľa skutočného príbehu dvoch mladých slovenských židov, Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorým sa podarilo ujsť z koncentračného tábora Osvienčim a podať o jeho hrôzach svedectvo. V hlavných úlohách filmu sa predstavia Noel Czuczor a Peter Ondrejička. Mimoriadne pravidlá Oscarov, ktoré súvisia s pandémiou, dovoľujú tento rok prihlásiť aj film, ktorý sa doma ešte nepremietal v kinách. Českým oscarovým kandidátom je Šarlatán režisérky Agnieszky Holland. Vznikol v česko-írsko-poľsko-slovenskej koprodukcii a v jednej z hlavných úloh účinkuje Juraj Loj. Oscarové nominácie budú známe 15. marca, víťazov vyhlásia 25. apríla. 

red

Projekt Kino doma, ktorý bratislavské Kino Lumière rozbehlo počas prvej vlny pandémie, je späť. Ide o virtuálnu kinosálu, ktorá ponúka projekcie v presne určenom čase ako takzvaný live stream. Sledované filmy tak nemožno pretočiť späť, zastaviť ani odložiť si ich druhú polovicu na inokedy. K forme online projekcií sa Kino Lumière vrátilo po tom, ako druhá vlna koronavírusu zatvorila kamenné kiná až do odvolania. „Pandémia ochorenia COVID-19 prichádza v druhej vlne ešte intenzívnejšie ako v marci. Medzi opatreniami, ktoré by ju mali pomôcť zastaviť, je aj obmedzenie prevádzky kín. Napriek tomu, že dlhodobo tvrdíme, že najlepším miestom na plnohodnotné sledovanie filmov je kinosála s veľkým plátnom a výnimočným zvukom a obrazom, rozhodli sme sa oživiť projekt Kino doma,“ povedala manažérka projektu a Kina Lumière Zita Hosszúová. V novembri ponúkne virtuálny projekt Slovenského filmového ústavu napríklad divácky hit vlaňajšieho festivalu v Benátkach Kým sa skončí leto austrálskej režisérky Shannon Murphy, dokument o nástrahách internetu V sieti režisérov Víta Klusáka a Barbory Chalupovej, kostýmovú lesbickú romancu Portrét ženy v plameňoch (r. Céline Sciamma), ktorá vlani v Cannes získala cenu za scenár aj Queer Palm, či portrét míma Milana Sládka v réžii Martina Šulíka.

Milovníkov umenia, ale aj divákov, ktorých zaujímajú osudy umelcov, poteší každú nedeľu o 18. h cyklus Príbehy umenia. V nedeľu 8. novembra ho otvorí projekcia dokumentu Tajomní impresionisti(2020), ktorý poodhaľuje tajomstvá umelcov ako Manet, Monet, Cézanne, Sisley či Signac. Neskôr cyklus filmom  Vizionár Modigliani (2020) pripomenie storočnicu Amedea Modiglianiho. Dokumentom o mexickej maliarke Fride Kahlo bude divákov sprevádzať herečka a režisérka Asia Argento; snímka Frida – viva la vida (2019) vychádza aj z listov, denníkov a zápiskov umelkyne. A úplne iný zážitok ponúkne portrét provokatívneho režiséra béčkových filmov, textára hudobných hitov a scenáristu Piero Vivarelli: Život je béčkový film (2017). Kino doma ho uvedie ako súčasť Stredoeurópskeho festivalu talianskeho filmu MittelCinemaFest, ktorý sa od 16. do 22. novembra koná práve na tejto online platforme. Počas prvej vlny pandémie uviedlo Kino doma od 18. apríla do 30. júna celkovo 46 predstavení. Na jedno sa v priemere predalo 92 vstupeniek. Okrem Kina Lumière, ktoré projekt iniciovalo, sa doň zapojili aj ďalšie zatvorené kinosály a môžu to spraviť aj teraz. 

red

V novembri sa uskutočnia dve podujatia, na ktorých participuje Creative Europe Desk Slovensko: Dvanásteho novembra sa koná Slovensko-česká konferencia o fundraisingu, samozrejme, online. Konferencia prinesie najnovšie inšpirácie z českého a slovenského fundraisingu, predstaví prípadové štúdie úspešných kampaní a sprostredkuje diskusie skúsených odborníkov v tejto oblasti. Viac informácií nájdete na www.skczfundraising.org a prihlásiť sa môžete na adrese www.skczfundraising.org/registracia.

Dvadsiateho šiesteho novembra sa v Košiciach uskutoční medzinárodná online konferencia o videohrách Game Days. Jej cieľom je priniesť najnovšie poznatky o stave slovenského a medzinárodného priemyslu videohier a medzinárodní experti budú diskutovať na rôzne témy, súvisiace aj s podporou v rámci programu MEDIA (naratívny charakter videohier a pod.). Prihláška bude uverejnená na stránke Game Days www.gdays.sk.

vs

Desiatku slovenských a českých filmov v hlavnej súťažnej sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva, ale aj ďalších vyše 30 dokumentov z celého sveta mal v programe 21. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Konal sa od 5. do 11. novembra a pre aktuálne obmedzenia zvolili jeho organizátori online podobu. V hlavnej súťaži uviedol festival v premiére novinku dokumentaristky Vladislavy Sárkány To ta monarchia či celovečerný debut Jakuba Julényho Komúna. V súťaži zvíťazila Neviditeľná Maie Martiniak, ktorá prostredníctvom príbehov trojice rodičiek rozpráva o realite pôrodov na Slovensku. „Neviditeľná je strhujúci film, ktorý nekončí záverečnými titulkami, ale núti nás zamyslieť sa nad otázkou slobody a rešpektu k rozhodnutiam žien počas pôrodu. V čase, keď v niektorých európskych krajinách musia ženy opäť bojovať za právo rozhodovať o svojom vlastnom tele, film nežne, no naliehavo poukazuje, aká dlhá cesta pred našou spoločnosťou ešte leží, kým sa priblížime snu o rešpekte a láskavosti, ktoré si zaslúži každá žena bez rozdielu. Nenápadne presné zábery, prepracovaná dramaturgia a znamenite vybrané postavy činia z filmu dôležité a nadčasové dielo, ktoré spracováva zásadnú otázku, ktorá sa týka nás všetkých,“ zhodnotila film porota, ktorú tvorili vlaňajší víťaz, dokumentarista Pavol Pekarčík, medzinárodná distributérka z rakúskej spoločnosti Autlook Films Stephanie Fuchs a česká novinárka, dokumentaristka a dula Ivona Remundová. „Online Jeden svet vyvrátil všetky obavy z toho, či si takáto forma filmového festivalu dokáže udržať svojich divákov. Naopak, ich rady sa rozšírili o divákov z iných miest a obcí Slovenska a iné skupiny, akými sú napríklad matky s deťmi, ktoré nám ďakovali za to, že môžu filmy pozerať z domu a v dopoludňajších hodinách,“ zhodnotila online festival  jeho výkonná riaditeľka Eva Križková s tým, že úspech mali nielen filmy ale aj diskusie a ďalšie sprievodné podujatia.

red

Víťazom sekcie Opus Bonum, ktorá predstavuje najlepšie svetové dokumentárne filmy vybrané porotcami z programu Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava (27. 10. – 8. 11.), sa stala slovensko-česká snímka režisérky Viery Čákanyovej Biela na bielej. Dokument vznikal ako videodenník z jej pobytu v Antarktíde, kde nakrúcala svoj celovečerný debut FREM. Ten v Jihlave zaujal minulý rok. Jej novinka, ktorú festival uviedol vo svetovej premiére, sa dotýka povahy filmu, umenia aj zmyslu života. Podľa porotcu, azerbajdžanského scenáristu a režiséra Hilala Bajdarova Bielu na bielej ocenili „za to, že ide o veľmi úprimný, odvážny a inšpiratívny film, ktorý ukazuje, aké ťažké a takmer nemožné je natočiť film o sebe samom“. Do sekcie Opus Bonum zaradili aj slovenskú minoritnú koprodukciu Ako Boh hľadal Karla režisérskej dvojice Vít Klusák a Filip Remunda. Film skúma vzťah Poliakov k Bohu. V súťažnej sekcii českých dokumentov Česká radosť uviedli aj film o Janovi Švankmajerovi a jeho tvorbe Alchymická pec (r. Jan Daňhel, Adam Oľha) a svetovú premiéru tu mal aj portrét kontroverzného speváka Joža Ráža Večný Jožo (r. Jan Gogola ml.). Najlepším dokumentom sekcie sa stala Nová šichta Jindřicha Andrša. Jednou z porotkýň bola ajslovenská spisovateľka Monika Kompaníková. Víťazom sekcie filmov zo strednej a z východnej Európy Medzi morami sa stala snímka Lotyšskí kojoti (r. Ivars Zviedris). Sekcia uviedla vo svetovej premiére aj dokument Utečenci sú tu vítaní slovenského režiséra, fotografa a výtvarníka Tomáša Rafu, ktorý sa venuje utečeneckej kríze. Najlepším debutom bol portugalský film Duchovia: Dlhá cesta domov (r. Tiago Siopa). Cenu za prínos svetovej kinematografii získal čínsky umelec Aj Wej-wej.V rámci programu pre filmových profesionálov sa na projekte Emerging Producers, určenom pre producentov dokumentárnych filmov v Európe, zúčastnila producentka Zora Jaurová (MPhilms). Dvadsiaty štvrtý ročník festivalu pokračoval vo svojej online podobe aj po zverejnení výsledkov do 8. 11.

jj

Vo veku 88 rokov zomrela 15. 10. Heda Melicherová, predstaviteľka niekoľkých výrazných filmových postáv. V prvom slovenskom farebnom celovečernom filme Rodná zem (r. Jozef Mach, 1953) stvárnila hlavnú postavu Veronu. Nezabudnuteľné sú jej tanečné scény s hereckým partnerom Martinom Ťapákom, kolegom zo SĽUK-u, ktorého členkou bola od jeho založenia. Neskôr sa objavila aj v Ťapákovom režisérskom debute Balada o Vojtovej Marine (1964), kde stvárnila hlavnú ženskú úlohu. Objavila sa aj v Ťapákových televíznych tituloch ako Sváko Ragan (1976) a Vianočné oblátky (1977). Na jeho filme Neďaleko do neba (1987) sa podieľala ako dramaturgička. Na poste dramaturgičky dokumentárnych filmov pôsobila roky v Slovenskej televízii.

jj

Nový film režiséra Martina Šulíka Muž so zajačími ušami získal na 36. Varšavskom filmovom festivale Cenu pre najlepšieho režiséra v medzinárodnej súťaži aj Cenu ekumenickej poroty. Festival sa uskutočnil 9. až 18. 10. a napriek nestabilnej pandemickej situácii neprešiel do online prostredia. Hlavným hrdinom Šulíkovho najnovšieho filmu, ktorý tvorcovia označujú ako lyrickú komédiu, je spisovateľ, šesťdesiatnik, ktorý v sebe objaví zvláštnu schopnosť počuť, čo si o ňom iní ľudia myslia.Film Martina Šulíka uviedol festival vo svetovej premiére. Slovenská premiéra Muža so zajačími ušami mala byť pôvodne na jar, prvá vlna pandémie ju však presunula na jeseň. Keď sa v októbri kiná opäť zavreli, príchod filmu do kín sa opäť posunul a k divákom by sa mal dostať na budúci rok vo februári. Podľa producenta snímky Rudolfa Biermanna film nezostarne a je dôležité, aby išiel do kín v optimálnych podmienkach. V hlavnej úlohe filmu uvidia diváci Miroslava Krobota a v snímke účinkujú aj Oldřich Kaiser, Táňa Pauhofová, Alexandra Borbély, Zuzana Mauréry, Zuzana Kronerová či Réka Derzsi. Okrem Šulíkovho filmu vo Varšave súťažil aj koprodukčný Modelár Petra Zelenku. V sekcii Súťaž 1-2 uviedli politický triler Sviňa (r. Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann) a v nesúťažnej sekcii Zvláštne uvedenie premietali aj minoritné tituly Bourák (r. Ondřej Trojan) a Krajina ve stínu (r. Bohdan Sláma).

jj

Hoci viacerí domáci distribútori zdôrazňujú, že filmy zo svojej ponuky by najradšej uvádzali na veľkom plátne, v situácii, keď to nie je možné, sprístupňujú divákom aspoň časť svojho katalógu online. Asociácia slovenských filmových klubov ponúka na internete takmer tridsiatku titulov. K snímkam ako Moonlight, Parazit (obom oceneným Oscarom pre najlepší film), Muž menom Ove či Divoké historky, ktoré diváci našli na ich VoD platforme na Vimeu už počas prvej vlny pandémie, pribúdajú postupne ďalšie. Jedným z aktuálnych prírastkov je česko-slovenský dokument režisérov Jana Daňhela a Adama Oľhu Alchymická pec. Pohľad do zákulisia tvorby Jana Švankmajera mal smolu na pôvodný aj náhradný termín kinopremiéry, v oboch prípadoch mu v nej zabránili zatvorené kiná. „Na VoD platforme postupne uvedieme silné a kvalitné klubové filmy. V dramaturgii počítame aj s dvojicami diel, ktoré budú žánrovo, tematicky alebo režisérsky spojené,“ povedal za ASFK Jakub Zipser, podľa ktorého v blízkej budúcnosti pribudnú filmy ako Komorná Park Chan-wooka či Jack stavia dom Larsa von Triera. V aktuálnej ponuke asociácie je napríklad kolekcia talianskych filmov Mladosť Paola Sorrentina, Šťastný Lazzaro Alice Rohrwacher a Prvý zradca Marca Bellocchia. Prístupný online je aj ruský film Kirilla Serebrennikova Leto o začiatkoch kultových kapiel leningradského undergroundu Kino a Zoopark v Sovietskom zväze 80. rokov.

Bohatú kolekciu kvalitných filmov má vo svojom portfóliu aj videotéka Edisonline z portfólia distribučnej spoločnosti Film Europe. Diváci tu nájdu vyše 250 titulov, mnohé z nich sa hrdia cenami z najprestížnejších festivalov. Do zoznamu pravidelne pribúdajú nové tituly, aktuálne to sú napríklad nórsky film Poďme kradnúť kone so Stellanom Skarsgårdom v hlavnej úlohe, snímka To musí byť nebopalestínskeho herca a režiséra Eliu Suleimana, ktorej poetika a svojský humor zaujali aj porotu vlaňajšieho festivalu v Cannes, či novinka bratov Dardennovcov Mladý Ahmed. V ponuke sú aj staršie dokumenty, ako Ježiš, ty vieš Ulricha Seidla  či vizuálna esej všestrannej umelkyne Laurie Anderson Psie srdce. 

Hlbšie do minulosti siahla aj distribučná spoločnosť Filmtopia. Na jej Vimeu si diváci môžu pozrieť debut českého režiséra Sašu Gedeona Indiánské léto, ktorý naplno využil talent a predznamenal neskoršiu raketovú kariéru Tatiany Vilhelmovej a Kláry Issovej.

mak

Čiernobiela dráma Ivana Ostrochovského o živote v kňazskom seminári v časoch totalitného Československa putuje po svetových festivaloch a zbiera ocenenia. V októbri sa jej ich podarilo získať hneď niekoľko. Na 11. Medzinárodnom filmovom festivale v Odese na Ukrajine (25. 9. – 7. 10.) získali Služobníci zvláštne uznanie poroty v medzinárodnej súťaži „za citlivosť, s ktorou je vyrozprávaný tento silný príbeh, a za presnosť, s ktorou spolu fungujú všetky prvky filmu. Ako uznanie tým, ktorí denne bojujú proti útlaku,“ zhodnotila porota. Bronzovú medailu v súťaži európskych celovečerných hraných filmov získala snímka na 10. art/filmovom festivale Alexandra Traunera v Szolnoku v Maďarsku (13. – 18. 10.). Zlatú medailu si z festivalu odniesla slovenská minorita Pomaľované vtáča Václava Marhoula. Cenu získal architekt filmu Jan Vlasák. Cenu Georgea Deleruea za najlepšiu hudbu a zvukový dizajn na 47. Filmovom festivale v Gente v Belgicku (13. – 24. 10.) získali za Služobníkov autori hudby Miroslav Tóth a Cristian Lolea aj tvorca zvukového dizajnu Michal Novinski. „Zlovestná hudba a vysoko nabitý zvukový dizajn podporujú obraz jedinečným a moderným spôsobom, ktorý posúva film za hranice dokonalosti,“ zhodnotila porota. Hlavnú cenu získali Služobníci aj na 13. Festivale filmov zo strednej a východnej Európy CinÉast v Luxembursku (8. – 25. 10.). „Za napínavú a desivú víziu systému, ktorý sa snaží ovládať a riadiť dokonca aj morálku a osobné presvedčenie, a za príbeh v podaní vynikajúceho obsadenia a rozprávaný so zákerným použitím zvuku a strohých čiernobielych vizuálov, primeraných pocitu totality,“ znel verdikt porotcov.Svetovú premiéru mali Služobníci ešte začiatkom roka na Berlinale. Do kín mali prísť na jar, zastavila ich však prvá vlna pandémie, rovnako ako druhá vlna v náhradnom novembrovom termíne.

jj

Študenti Univerzity divadelných a filmových umení v Budapešti (SZFE) vedú už niekoľko týždňov intenzívny protest, ktorý je jedným z najväčších prejavov nesúhlasu s konaním vládnej strany Fidesz. Kauza SZFE sa začala ešte v lete tohto roka, keď vláda Viktora Orbána zmenila zákon o vysokých školách a viaceré inštitúcie zverila do rúk tzv. nadácií. Tie majú zverené inštitúcie kontrolovať a prostredníctvom dozorných rád vymenovaných vládou aj riadiť. Týmto krokom boli demokraticky zvolené senáty pripravené prakticky o všetky relevantné právomoci. Na čelo SZFE sa dostali sympatizanti vládnej strany, zväčša z úplne iného prostredia, než je umenie a kultúra. To vyvolalo vlnu odporu medzi študentmi aj pedagógmi, ktorí buď dali hneď výpoveď, ako napríklad režisérka Ildikó Enyedi, alebo vstúpili do štrajku. Poslucháči umeleckej školy s viac ako 150-ročnou históriou sa v škole v septembri zabarikádovali a rozhodli sa ju nevydať do rúk novej dozornej rady. Na jej čele je Attila Vidnyánszky, riaditeľ Maďarského národného divadla a spriaznenec maďarského premiéra, podľa ktorého by sa škola mala viac otvoriť kresťansko-národným ideám. V priebehu niekoľkých mesiacov zorganizovali študenti viacero demonštrácii a podujatí. Naposledy to urobili 23. októbra na výročie maďarskej revolúcie z roku 1956, keď ich v uliciach Budapešti podporila aj verejnosť a protestovalo tam asi 10-tisíc ľudí. Študentskú iniciatívu na obranu autonómie svojej alma mater pred politickými vplyvmi podporili aj viaceré známe osobnosti z domácej umeleckej scény a významné inštitúcie; list vyjadrujúci podporu im adresovali aj slovenskí umelci maďarskej národnosti. Formou listu ich podporili aj svetoví umelci, ako herečky Cate Blanchett, Helen Mirren, režiséri Peter Brook, Paweł Pawlikowski, Stephen Frears, Stephen Daldry a mnohí ďalší.

(Po uzávierke čísla došlo v rámci protiepidemických opatrení v Maďarsku k uzavretiu vysokých škôl.  poz. red.)

zs

Podujatie 54½ MFF Karlove Vary, ktoré v Česku plánovali na termín 18.-21. novembra, napokon nebude. Organizátori najprestížnejšieho českého filmového festivalu chceli akciou aspoň symbolicky nahradiť 54. ročník MFF, ktorý sa v lete takisto nekonal kvôli pandémii. „Keď sme ohlásili mimoriadny 54½ MFF Karlove Vary, stretli sme sa s množstvom nadšených ohlasov, ľudia sa do Varov tešili v netradičnom čase. Mrzí nás, že ani túto akciu nemôžeme usporiadať, ale v súčasnosti je zdravie absolútnou prioritou,“ povedal prezident karlovarského festivalu Jiří Bartoška.

red