„Publikum v Lyone je náročné, v dobrom zmysle slova rozmaznané svetoznámymi klasikami. Vie však oceniť aj malé filmy, o ktorých ani netušilo, že existujú. O to úprimnejšie sú potom reakcie,“ hovorí v jednom z rozhovorov v čísle riaditeľ Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu Rastislav Steranka. Reč je o jednom z najväčších festivalov klasického filmu Lumière v Lyone.  Konal sa v októbri a už štvrtý rok po sebe nechýbal v jeho výbere najlepších digitálne reštaurovaných filmov z celého sveta slovenský zástupca. Noční jazdci (1981) Martina Hollého prišli na rad po dielach Viktora Kubala, Petra Solana a Ela Havettu a potenciál zaujať svet majú podľa Steranku aj ďalší filmári a diela, ktoré sú u nás klasikami, ale za hranicami sa o nich veľa nevie alebo donedávna nevedelo. 

Ak by sme do Lyonu v budúcnosti posielali celovečerné klasiky, ktoré režírovali ženy, boli by sme veľmi rýchlo hotoví. Rodovej rovnosti v slovenských hraných a dokumentárnych filmoch z rokov 2015 až 2019 sa v téme čísla venuje Miro Ulman. Štatistiky za všetky členské štáty Európskej únie budú známe až v roku 2021, tie slovenské však čitateľom prinášame exkluzívne už v novembrovom čísle, na ktorom sa prejavila aj aktuálna epidemiologická situácia. Nenájdete v ňom napríklad prehľad kinopremiér. Oslovili sme však kinárov, aby zhrnuli, ako to v rôznych kinosálach na Slovensku vyzeralo v posledných mesiacoch. Divákov bolo niekde viac, inde menej, ale všade chýbali premiéry. Kedy sa kiná opäť otvoria, nie je jasné, otázne je tiež, či bude čo premietať. Hoci domácich noviniek, ktoré čakajú na premiéru, je dosť. A keď neprídu americké trháky a kinám i divákom sa zunujú reprízy, možno by mohli siahnuť po digitalizovaných klasikách z archívu Slovenského filmového ústavu.

Českými klasikami sú filmy Otakara Vávru Zlatá reneta (1965) a Romance pro křídlovku (1966), krimikomédia Ladislava Smoljaka a Zdeňka Svěráka Rozpuštěný a vypuštěný (1984) či výpravný seriál Cirkus Humberto (1988) v réžii Františka Filipa. Spoločné majú meno slovenského kameramana Andreja Barlu. Počas štúdia na FAMU asistoval v rámci praxe pri nakrúcaní Slnka v sieti (1962) Štefana Uhra. Emil Fornay, ktorý takisto študoval kameru v nižšom ročníku FAMU, vtedy prax hľadal. Náhoda chcela, že Barla potreboval za seba záskok, a tak sa Fornay nakrátko dostal na pľac Slnka v sieti namiesto neho. V tomto čísle sa profil jubilanta Barlu, žiaľ, nemilou náhodou stretol s nekrológom Emila Fornaya. 

V hlavnom rozhovore čísla sme sa rozprávali s producentom a distribútorom Jánom Mojtom. Koncom 60. rokov emigroval do Nemecka, kde sa vypracoval na jedného z najvplyvnejších ľudí vo filmovom a televíznom priemysle. V 80. rokoch rozbehol úspešnú spoluprácu Koliby so štúdiami v Mníchove a prispel tak k vzniku nielen zahraničných, ale aj viacerých domácich klasík. 

Klasikmi sú aj Milan Sládek a Jan Švankmajer. V čísle nájdete recenzie ich dokumentárnych portrétov rovnako ako recenziu televíznej minisérie Herec režiséra Petra Bebjaka. Ten je s filmom Správa ajčerstvým slovenským zástupcom v oscarovom súboji o najlepší zahraničný film. Príbeh o slovenských židoch Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi, ktorí utiekli z koncentračného tábora Osvienčim a informovali svet o tamojších zverstvách, má už amerického distribútora, premietať sa bude aj v Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku a inde vo svete. O predaj filmu v zahraničí sa stará Beta Cinema z portfólia Jána Mojtu. „Ak existuje nejaký kľúč k úspechu, tak je v tom, keď sa príbehy a ich protagonisti ľudí dotknú,“ hovorí v rozhovore Mojto. Správa taký potenciál má. Ak by na Oscaroch uspela, razom by sa zaradila medzi klasiky. 

Matúš Kvasnička, šéfredaktor