Pokračovanie obsahu:

Rodová rovnosť v slovenskom filme 2015 – 2019

Tohto roku Európske audiovizuálne observatórium (EAO) rozposlalo jednotlivým členom European Film Agency Research Network (EFARN) dotazník týkajúci sa rodovej rovnosti v celovečerných hraných a dokumentárnych filmoch pre kiná. Výsledky za všetky členské krajiny Európskej únie (EÚ)budú známe v roku 2021. Vo Film.sk vám exkluzívne prinášame výsledky za roky 2015 – 2019 na Slovensku už teraz.

Štatistiky týkajúce sa rodovej rovnosti vznikajú v jednotlivých krajinách Európskej únie už niekoľko rokov. Priekopníkom v tomto smere je Švédsky filmový inštitút, ktorý od roku 2000 zaznamenáva percentuálny podiel filmov, na ktorých pracovali ženy v kľúčových pozíciách réžia, scenár a produkcia. Každá krajina však mala vlastné kritériá. Tentoraz sa údaje po prvý raz zbierali za EÚ a podľa jednotných kritérií dohodnutých na zasadnutí EFARN-u v Prahe, takže ich v sledovanom období bude možné kumulovať a porovnávať.

Téme Ženy v slovenskom filme sme sa v mesačníku Film.sk venovali už v januári 2019. Základom textu bola vtedy moja štúdia pre bratislavské zasadnutie členov rady fondu Eurimages v júni 2017, ktorá bola revidovaná a doplnená o údaje ku koncu roka 2018 a spred roku 1990. Výsledkom bol pohľad na podiel žien na celovečerných filmoch pre kiná podľa piatich hlavných profesií – réžia, scenár, kamera, hudba, strih, ktoré sme doplnili o produkciu. Sledované boli všetky slovenské filmy vyrobené v rokoch 1990 – 2018 vrátane minoritných koprodukcií a výsledok bol takýto:

Tohtoročný dotazník EAO už vzhľadom na kumuláciu výsledkov z jednotlivých krajín minoritné koprodukcie nezahŕňal, pretože tie budú zahrnuté ako majority v iných krajinách.

Týkal sa teda všetkých celovečerných (60 minút a viac) 100 % slovenských filmov, majoritných a paritných (50/50) koprodukcií, ktoré mali premiéru v slovenských kinách od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2019. Bolo ich 92. Z toho bolo 47 filmov 100 % slovenských, 36 titulov vzniklo z pohľadu Slovenska v majoritnej koprodukcii a 9 projektov bolo paritnými koprodukciami. Z hľadiska filmových rodov bolo medzi nimi 44 hraných a 48 dokumentárnych filmov.

Štatistiky sú rozdelené na dve časti: Na plátne (hlavné úlohy v hraných filmoch a protagonisti v dokumentoch) a Mimo plátna (réžia, scenár, produkcia, debut, rozpočet). Tie sa ďalej delia na filmy režírované, napísané, produkované ženami (Ž), mužmi (M), väčšinou ženami (VŽ – 60 % a viac žien), väčšinou mužmi (VM – 60 % a viac mužov) alebo s vyrovnaným podielom (V = 41 – 59 %).

Čo sme zistili?

Hrané filmy

Z hľadiska rozpočtu sa hrané filmy pohybovali v rozmedzí 65 000 eur (Obchádzka na ceste k dokonalej ilúzii) až 2 140 000 eur (Červený kapitán). Priemerný rozpočet bol 918 898 eur a medián 822 381 eur.

Kým z väčšiny dostupných štatistík vyplýva, že filmy režírované mužmi mávajú vyšší rozpočet, na Slovensku je to inak. Priemerný rozpočet hraného filmu režírovaného ženou je 1 098 955 eur a medián je dokonca 1 300 521, pretože Spievankovo 5: O povolaniach malo rozpočet len 160 000 eur.

Priemerný rozpočet hraného filmu režírovaného mužom je 893 745 a medián je dokonca ešte nižší – 754 643, teda len 58 % „ženského“. V sledovanom období vznikol len jeden film, ktorý režírovala žena i muž, a mal rozpočet 564 000 eur.

V absolútnych číslach je to však inak. Z piatich filmov s najvyšším rozpočtom len jeden (Sedem zhavranelých bratov) režírovala žena. Tento film bol zároveň jediným z pätice, v ktorom v hlavných úlohách nedominovali muži. Zároveň to boli všetko filmy skúsených režisérov. Priemerný rozpočet hraných filmov režírovaných debutantmi bol len 530 276 eur.

Dokumentárne filmy

Z hľadiska rozpočtu sa dokumentárne filmy pohybovali v rozmedzí 24 400 eur (Akceptácia) až 528 480 eur (Okupácia 1968). Celkovo až 8 dokumentov zo sledovaného obdobia malo rozpočet 200 000 eur a viac. Priemerný rozpočet bol 125 066 eur a medián 98 000 eur. Priemerný rozpočet dokumentárnych filmov režírovaných ženami bol 89 220 eur, čo je len 72,2 % priemerného rozpočtu dokumentov režírovaných mužmi – 123 547. Ako úplne z iných sfér pôsobí rozpočet filmu režírovaného prevažne ženami. Už spomínaná Okupácia 1968 mala rozpočet 528 480 eur, teda viac než štvornásobok priemerného rozpočtu. V sledovanom období vznikol len jeden film, ktorý režírovala žena i muž, a mal rozpočet 66 130 eur.

I pri dokumentárnych filmoch platí, že s výnimkou Okupácie 1968, kde boli režisérky a scenáristky väčšinou ženy, boli pri zvyšných štyroch tituloch s najvyšším rozpočtom (RYTMUS: Sídliskový sen, Okhwan na ceste za slobodou, Finále, 5 October) na pozíciách režiséra, scenáristu, producenta a protagonistov len muži.

Zdrojom údajov o rozpočte bola pre nás evidencia audiovizuálnych diel vedená v SFÚ v zmysle zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V piatich prípadoch to bola evidencia vedená do 1. 7. 2015 na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky.

Debuty

A ako to vyzerá z pohľadu debutujúcich režisérov? V tomto prípade sa brali do úvahy len filmy režírované jedným režisérom.

V oblasti hranej tvorby malo premiéru v rokoch 2015 až 2019 až 12 debutov, čo je 27,27 % všetkých filmov! Takže takmer každý tretí hraný film bol debut. Medzi debutantmi však bola len jediná žena – Diana Novotná, ktorá režírovala Spievankovo 5: O povolaniach.

V oblasti dokumentárnej tvorby malo premiéru v rokoch 2015 až 2019 až 17 debutov, teda 35,4 % všetkých filmov. Tu je situácia o čosi lepšia. Tri filmy – Návrat do horiaceho domu (r. Anna Grusková), Anton Srholec (r. Alena Čermáková) a Skutok sa stal (r. Barbora Berezňáková) – režírovali ženy, a tak bol podiel režisérok na debutoch 17,65 %.

Po doplnení 7 filmov režírovaných viac ako jedným režisérom sa podiel debutantov ešte zvýši, pretože až 36 z celkového počtu 92 hraných a dokumentárnych filmov režírovali debutanti. Je to 39,13 %.

Z toho pätnásti debutovali v hranej tvorbe – tu pribudla len jedna vyvážená dvojica režisérky a režiséra pri filme Pirko a dve mužské režisérske zoskupenia – a 21 autorov debutovalo v dokumentárnej tvorbe. I tu pribudol len film Okupácia 1968, medzi ktorého režisérkami boli väčšinou ženy, a tri čisto mužské projekty.

Réžia

Ženy režírovali samostatne len 16,3 % zo všetkých hraných a dokumentárnych filmov, muži až 80,43 %, v skupinových projektoch v 1,09 % prevažovali ženy a v 2,17 % prípadov bola réžia vyvážená.

Zároveň platí, že keď film režírovala žena, tak i scenáristka bola žena alebo ženy. Len v jednom prípade sú autormi scenára žena a muž (Piata loď). A herecké osadenie bolo až na jednu výnimku ženské alebo vyvážené.

Mužskí režiséri zasa len pri 5 z 36 filmov, ktoré režírovali, nespolupracovali s mužmi ako scenáristami a až 61 % takýchto filmov malo mužské hlavné postavy.

Zastúpenie žien je približne rovnaké v hranom aj dokumentárnom filme. Podiel žien na réžii hraných a na réžii dokumentárnych filmov je 15,91 % a 18,75 %.

Kto nám to napíše?

V rokoch 1990 – 2017 sa na scenároch takmer tretiny slovenských filmov podieľali ženy. Presne to bolo 28,74 %. V prípade autorov scenárov je už nepomer výraznejší v oblasti dokumentárneho filmu.

Ženy sa ako scenáristky podieľali na hraných filmoch v 25,58 %, kým na dokumentoch len 14,58 %. V prípade spoluautorstva scenára je však podiel rodovo vyvážených spoluprác pomerne vysoký (12,98%), takže po jeho pripočítaní sa aj tu pomer vyrovná.

Produkcia

Najvyšší podiel na filmovej tvorbe pre kiná na Slovensku mali ženy v pozícii producentky (27,17 %). Je to 1,67-krát viac, ako majú režisérky, a 1,37-krát viac ako scenáristky. Teda takmer každý tretí film produkovala žena. Bez konkurencie je Alena Koščová z K2 Studio, ktorá každý rok produkovala jeden film Pavla Barabáša. Nasleduje PubRes a producentky Zuzana Mistríková a Ľubica Orechovská s troma titulmi (Wilsonov, Učiteľka, Mečiar) a po dva filmy produkovali Anna Grusková (Profesionálna cudzinka, Smutné jazyky) a Barbara Hessová (Stanko a Tak ďaleko, tak blízko).

Herci a protagonisti v dokumentoch

V oblasti hranej tvorby vznikli len tri filmy (6,82%), v ktorých mala hlavnú úlohu žena alebo ženy – UčiteľkaJana Hřebejka, Cuky Luky film Karla Janáka a Všetko alebo nič Marty Ferencovej. V 23 filmoch, teda v 52,27 % hranej tvorby, sa v hlavných úlohách objavili muži a v 18 filmoch (40,91 %) bolo zastúpenie mužov a žien vyvážené. Táto oblasť bola z hľadiska posudzovania najnáročnejšia.

Ak teda porovnáme situáciu za obdobie rokov 1990 – 2018 s obdobím rokov 2015 – 2019, s prekvapením zistíme, že zatiaľ čo podiel žien na produkcii stúpol viac než dvojnásobne a ich podiel na tvorbe scenárov jedenapolkrát, tak žien režisérok je v sledovanom období naopak menej. Kým v rokoch 1990 – 2018 bol podiel žien na réžii 16,89 %, v období posledných piatich rokov klesol na 16,3 %.

Situácia sa podstatne nezmení ani v tomto roku. Z dvanástich plánovaných premiér len tri filmy režírovali ženy. V októbri 2017 prijal fond Eurimages komplexnú stratégiu na podporu rodovej rovnosti v európskom filmovom priemysle s názvom Zameranie na 50/50 do roku 2020. V súčasnosti ženy režírujú 25 % hraných a 38 % dokumentárnych filmov podporených Eurimages. Podiel podpory filmov režírovaných ženami z fondu Eurimages pritom stúpol takmer trojnásobne – z 10 % v roku 2008 na 37 % v roku 2018. Na Slovensku zatiaľ nemám vedomosť o aktivitách, ktoré by tieto skutočnosti sledovali a snažili sa ich ovplyvniť v prospech väčšej rodovej rovnosti.

Vysvetlivky: ženy (Ž), muži (M), väčšinou ženy (VŽ – 60 % a viac žien), väčšinou muži (VM – 60 % a viac mužov), s vyrovnaným podielom mužov a žien (V = 41 – 59 %).