Matúš Ryšan

V rubrike Ako ďalej, absolvent? predstavujeme začínajúcich filmárov a pýtame sa ich na štúdium a predstavy, s akými vstupujú do profesionálneho života. Matúš Ryšan absolvoval réžiu na FTF VŠMU filmom Pre čisté svedomie. Tohtoročná online verzia festivalu v Karlových Varoch ho uviedla v rámci platformy Prvé podanie, ktorá každý rok vyberá desiatku začínajúcich európskych režisérov.

Do svojho posledného ročníka si ma vybral profesor Párnický. Ak by ročník otváral niekto iný, môj život by sa možno uberal iným smerom. On vo mne videl niečo, o čom som vtedy ešte ani sám nevedel. Viedol nás k tomu, aby sme film nevnímali ako schému pravidiel, ale aby sme boli otvorení hľadaniu vlastnej cesty. Jeho otvorený pohľad na študentov a na kinematografiu určil aj môj prístup k filmu. Ďalším veľkým šťastím bolo, že nášmu ročníku pridelili dvoch úžasných doktorandov Teodora Kuhna a Michala Baláža. Venovali nám veľmi intenzívny rok života a robili všetko pre to, aby sme sa autorsky čo najviac rozvíjali. Vo svojej tvorbe najčastejšie uplatňujem to, čo som sa naučil od tejto trojice pedagógov. 

Rovnako dôležití boli pre mňa spolužiaci z ročníka. Pedagógovia nám neustále opakovali, aké výnimočné je mať medzi sebou priateľské vzťahy a pomáhať si. Vzájomnou pomocou pri natáčaní sme sa zároveň učili. Veľakrát sa mi stalo, že po tom, ako som mal možnosť pomáhať inému režisérovi, som vo svojom filme niečo zmenil. Keď sa spätne pozerám na súťaživosť medzi režisérmi v iných ročníkoch, náš prístup sa mi zdá výnimočný. Súťaženie môže pôsobiť motivačne, ale zároveň škodí. V druhom ročníku sme s Ondrejom Hraškom a Michalom Ďurišom natočili krátky film Triptych. Bolo veľmi neštandardné, že jedno cvičenie odovzdávali traja režiséri. Pre mňa to bol azda najdôležitejší film, pri ktorom som pri pohľade na iné spôsoby práce ďalších dvoch režisérov prvýkrát zmenil svoju interpretáciu réžie ako takej. Ak by nás pedagógovia takto neviedli, s podobnými vecami by som sa nekonfrontoval. Súčasní študenti to zanedbávajú. Učenie sa jedného od druhého by sa malo viac podporovať. Pre mňa je najdôležitejšie čerpať zo všetkých možných zdrojov a hlavne tvoriť preto, lebo ma to baví, nie preto, že sa potrebujem pretekať. Na filmoch to vo výsledku vidno a najkrajšie sú tie, ktoré sa robia – aj keď to možno znie naivne – od srdca.

Na škole má človek päť rokov na to, aby si vybudoval isté zázemie – spoznal ľudí, s ktorými potom pracuje aj niekoľko rokov po skončení školy. Tí, ktorí prejdú školou veľmi anonymne, to majú podľa mňa oveľa ťažšie. Pracujeme v kolektívnom umení a je hlúposť vyčleňovať sa. Je to na úkor výsledku aj osobného rastu. Mám obrovské šťastie, že sa mi podarilo vybudovať si úzky vzťah s tvorcami ako Martina Buchelová a Michal Blaško, ktorých si vážim. Viem, že s nimi môžem pri svojej tvorbe počítať. Aj keď nie vždy počujem to, čo by som chcel, mám istotu, že je za tým snaha dospieť k najlepšiemu možnému výsledku. Nájsť dobrých spolupracovníkov je veľmi náročné, ale asi aj najdôležitejšie.

Viac ako rok po skončení štúdia mám pocit, že sa toho až tak veľa nezmenilo. Od tretieho ročníka som mal to šťastie, že si ma Róbert Šveda a Peter Bebjak vybrali ako asistenta réžie pri televíznych projektoch. Toto povolanie ma nielen, živilo, ale aj mi dalo veľké množstvo skúseností. Čiastočne sa mu stále venujem, ale primárne sa sústreďujem na projekty, ktoré momentálne vyvíjam. Ciest, ako uspieť v profesionálnej sfére, je podľa mňa viacero. Už na škole treba začať budovaním vlastného mena, režijného štýlu, silnej pracovnej etiky... A potom neprestať. Najťažšia je práve výdrž. Tvorca musí zaťať zuby a ísť si svoje. Niekedy to trvá roky a ako nám v prvom ročníku prízvukoval Martin Šulík, dôležité je nestratiť radosť, ktorú z tvorby máme. Toho sa snažím držať. Keď je niekto zanietený a túži niečo robiť, je to veľmi nákazlivé. Ľudia si takých ľudí všímajú a chcú ich mať pri sebe. Podľa mojej filozofie, ale aj skúsenosti si treba udržať zanietenosť a cesty sa objavia.

V súčasnosti študujem na doktorandskom stupni a popritom pracujem na svojich debutových projektoch. Pôvodne som si myslel, že mojou prioritou bude práca na debutovom filme, ale osud zariadil veci inak. Vyskytla sa príležitosť a momentálne sa plne venujem svojej autorskej minisérii s názvom Brehy, ktorú píšem v spolupráci s Janom Stiffelom pod hlavičkou produkčnej spoločnosti D. N. A. Svoj filmový debut vyvíjam popri tom.