Filmy Jaroslavy Havettovej a Moc Mátyása Priklera v Rotterdame

Medzinárodný filmový festival v Rotterdame (25. 1. – 5. 2.) uvedie v sekcii Cinema Regained digitálne reštaurované animované filmy Jaroslavy Havettovej – Pieseň (1969), Kým sa ucho neodbije (1971) a Kontakty (1980), ktoré sú súčasťou zbierok Slovenského filmového ústavu. Rotterdamská najväčšia a najnovšia programová sekcia Harbour predstaví vo svetovej premiére film Moc (r. Mátyás Prikler) a slovenskú minoritnú koprodukciu Il Boemo (r. Petr Václav) premietne festival v sekcii Limelight.

bn

Viera Čákanyová opäť na Berlinale

Najnovší film režisérky Viery Čákanyovej bude mať svetovú premiéru na 73. ročníku festivalu Berlinale (16. – 26. 2. 2023) v sekcii Forum. Poznámky z Eremocénu v produkcii guča films sú po eseji z Antarktídy FREM už druhým Čákanyovej uvedením na Berlinale. „Vedec Edward O. Wilson nazval nadchádzajúcu geologickú éru Eremocén. Viera Čákanyová vo svojej analógovej vedecko-fantastickej eseji skúma túto éru osamelosti v dialógu s virtuálnym alter egom z budúcnosti,“ uvádza Berlinale na svojej oficiálnej webovej stránke.

bn

Posledný januárový týždeň v znamení severského filmu

Prehliadka súčasných severských filmov Scandi 2023 bude už tradične prebiehať v Bratislave (24. – 31. 1. 2023), v Prahe a v regiónoch Slovenska a Česka až do konca februára 2023. Deviaty ročník prinesie deväť filmových premiér zo všetkých piatich škandinávskych krajín: z Nórska, zo Švédska, z Fínska, Dánska a Islandu. V programe sú vysťahovalecký príbeh z polovice 19. storočia Emigranti Erika Poppeho, „výbušná komédia“ Bombastický Johan (r. Hallvar Witzø), čierna neromantická narcistická komédia Kristoffera Borgliho Je mi zo seba zle, sci-fi klasikami inšpirovaná snímka UFO Švédsko (r. Crazy Pictures), desivý príbeh o dospievaní Ono (r. Hanna Bergholm), ľúbostná dráma Všetky moje listy spáľte (r. Björn Runge) na motívy rovnomenného románu Alexa Schulmana či filmové spracovanie knižnej predlohy Jóna Kalmana Letné svetlo a potom príde noc v réžii Elfara Adalsteinsa. Špeciálneho uvedenia na Scandi sa dočká trilógia Dealer dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna s Madsom Mikkelsenom v hlavnej úlohe.

bn, mak

Voľba prezídia SFTA

Valné zhromaždenie Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) zvolilo na svojom zasadnutí nové prezídium. Jeho členmi sú Wanda Adamík Hrycová, Peter Dubecký, Katarína Krnáčová, Peter Nágel, Martin Šmatlák, Marta Šuleková a Darina Smržová. Členovia prezídia zvolia v januári zo svojho stredu prezidenta/*tku a dvojicu viceprezidentov/*tiek.

red

Slovenská kinematografia v Terste

Na medzinárodnom filmovom festivale v Terste (21. – 28. 1.) sa slovenská kinematografia predstaví prostredníctvom titulov z archívu, ako aj dvoma zástupcami súčasného slovenského filmu. V sekcii Beyond the Boundaries: Cinema Cecoslovacco uvedie filmy Obrazy starého sveta, Prišiel k nám Old Shatterhand (oba r. Dušan Hanák), Fotografovanie obyvateľov domu (r. Dušan Trančík) a Zem spieva (r. Karol Plicka). V sekcii TSFF of the Little Ones premietnu film Tvojazem (r. Peter Budinský) a mimo súťaže uvedie festival aj Obeť (r. Michal Blaško).

bn

Noví členovia rady Audiovizuálneho fondu

Novými členmi rady Audiovizuálneho fondu sú od 2. 12. 2022 Mgr. Marta Švecová a Ing. Dušan Zbudila. Manažérka a pedagogička Švecová je v súčasnosti podpredsedníčkou rady Štátneho fondu kinematografie v ČR a prodekankou FAMU, Zbudila pôsobí ako riaditeľ úseku ekonomiky v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve. Švecová bola do rady vymenovaná z oblasti nezávislých producentov v audiovízii. Zbudila bol vymenovaný v súlade s § 5 ods. 1 písm. g zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť oboch je do 2. 12. 2028.

mak

Creative Europe Desk Slovensko informuje

Rok 2022 bol pre slovenské spoločnosti v rámci programu Kreatívna Európa mimoriadne úspešný. Získali podporu v celkovej výške 2 595 884,90 eura, čo predstavuje najvyššiu sumu, odkedy sa na programe zúčastňujeme. V rámci podprogramu MEDIA sme zaznamenali podporu vo výške 1 830 471 eur, z toho v rámci dvoch výziev Talenty a zručnosti (tréning) získali dve spoločnosti v pozícii partnerov projektov spolu 180 782 eur, tri slovenské produkčné spoločnosti získali v rámci výzvy Vývoj minibalíkov európskych projektov spolu 330 000 eur, jedna spoločnosť ako partner v rámci schémy Trhy 4 500 eur, jedna spoločnosť ako partner v rámci schémy Vývoj publika a filmová výchova 29 814 eur, osem slovenských distribučných spoločností v rámci výberovej podpory kinodistribúcie Filmy v pohybe 72 520 eur, jedna produkčná spoločnosť ako partner v rámci podpory Vývoj koprodukčných európskych projektov 31 619 eur, sedem distribučných spoločností v rámci automatickej podpory Európska filmová distribúcia 934 171 eur, jedna spoločnosť získala podporu vo výške 93 398 eur ako partner v rámci schémy Európske VOD siete a operátori a v rámci nepriamej podpory v sieti Europa Cinemas získalo 26 slovenských kín v sieti spolu 153 667 eur. Veľmi úspešné boli aj slovenské spoločnosti v rámci podprogramu Kultúra, trinásť spoločností získalo v rámci výzvy Projekty európskej spolupráce 765 412,90 eura, z toho jedna v pozícii žiadateľa a ostatné ako partneri projektov. Všetkým úspešným žiadateľom srdečne gratulujeme.

V januári 2023 budú mať uzávierky nasledovné výzvy podprogramu MEDIA: Podpora TV a online projektov (TV and online content, CREA-MEDIA-2023-TVONLINE), uzávierka je 17. 1.; Inovatívne nástroje a obchodné modely (Innnovative tools and business models, CREA-MEDIA-2023-INNOVBUSMOD), uzávierka je 24. 1.; Vývoj balíkov európskych projektov (European slate development, CREA-MEDIA-2023-DEVSLATE), uzávierka je 25. 1.

Európskym filmom roka je Trojuholník smútku

Švédsko-nemecko-francúzsko-britská snímka švédskeho režiséra Rubena Östlunda Trojuholník smútku (v slovenských kinách od 29. 9., ASFK) si z 35. ročníka udeľovania Európskych filmových cien, ktoré sa konalo 10. 12. v Reykjavíku, odniesla najviac, spolu až štyri trofeje. Okrem ceny pre európsky film roka prisúdili členovia Európskej filmovej akadémie v hlasovaní Rubenovi Östlundovi aj ceny za najlepšiu réžiu a scenár a z ceny pre najlepšieho európskeho herca sa tešil Zlatko Burić, ktorý v Östlundovej satire stvárnil ruského oligarchu. Cenu pre európsku herečku roka si odniesla Vicky Krieps za úlohu cisárovnej Sissi v rakúskom koprodukčnom filme Korzet (9. 2. 2023, ASFK) režisérky Marie Kreutzer. Európskym dokumentom roka je Mariupolis 2  litovského režiséra Mantasa Kvedaravičiusa. V kategórii európsky objav – Cena FIPRESCI, v ktorej bola nominovaná aj Cenzorka Petra Kerekesa a Ivana Ostrochovského, zvíťazilo Telíčko režisérky Laury Samani. Španielska snímka Dobrý šéf (6. 10., Bontonfilm) s Javierom Bardemom v hlavnej úlohe sa stala európskou komédiou roka, európskou animovanou snímkou roka je film Psom a Talianom vstup zakázaný francúzskeho režiséra Alaina Ughetta. Európskym krátkym filmom roka je slovinsko-francúzsky Babkin sexuálny život. Režisérky Urška Djukić a Émilie Pigeard zaň v októbri získali aj hlavnú Cenu Viktora Kubala na Bienále animácie Bratislava. Za kameru ocenili na Európskych filmových cenách Kate McCullough (Tiché dievča, r. Colm Bairéad), za strih Özcana Vardara & Eytana İpekera (Kurak Günler, r. Emin Alper), za výpravu Jima Claya, za kostýmy Charlotte Walter (obaja Belfast, r. Kenneth Branagh), za masky Heike Merker, za vizuálne efekty Franka Petzolda, Viktora Müllera a Markusa Franka (všetci za film Na západe nič nové, r. Edward Berger), za hudbu Pawła Mykietyna (IÁ, r. Jerzy Skolimowski). Cenu za zvuk si odniesli Simone Paolo Oliver, Paolo Benvenuti, Benni Atria, Marco Saitta, Ansgar Frerich a Florian Holzner (Diera, r. Michelangelo Frammartino). Cenou za celoživotné dielo v Reykjavíku poctili Margarette von Trotta, cenu za európsky prínos svetovému filmu získal Elia Suleiman a za inovatívnosť v európskom filmovom rozprávaní ocenili Marca Bellocchia. Ukrajinským filmovým producentom udelili koprodukčnú cenu Eurimages. Cenu mladého publika získal francúzsky dokument Cyrila Diona Živočích.

mak

Rada Audiovizuálneho fondu schválila podmienky na rok 2023

Rada Audiovizuálneho fondu (AVF) schválila na svojom zasadnutí 29. novembra 2022 štruktúru podpornej činnosti fondu na rok 2023. Fond na svojej webovej stránke informoval, že v porovnaní s predošlým rokom prináša štruktúra na rok 2023 viaceré zmeny. „V roku 2023 fond uvedie do praxe nástroj ,ekologická kalkulačka‘ pre výrobu audiovizuálnych diel prostredníctvom ekologických konzultantov pri vyhodnotení projektov podporených fondom. V nadväznosti na to môže byť suma dotácie poskytnutej na produkciu jedného a toho istého audiovizuálneho diela v programe 1 (s výnimkou podprogramu 1.4.1) zvýšená o osobitnú sumu 5 tisíc eur, ktorá bude účelovo určená na uplatnenie ,ekologickej kalkulačky‘ do procesu realizácie diela aj s osobitným vecným výstupom (vyhodnotenie ekologickej ,stopy‘ projektu), ktorý vypracuje ekologický konzultant,“ uviedol fond. Novinkou v štruktúre na rok 2023 v programe 1 je rozšírenie podprogramu 1.4. Od roku 2023 je zameraný nielen na školské filmy, ale aj na produkciu krátkometrážnych audiovizuálnych diel (hraných alebo dokumentárnych s celkovým časovým rozsahom do 40 minút). Maximálna suma dotácie je 50-tisíc eur. Žiadosti v tomto podprograme sa budú môcť predkladať vo výzvach č. 2/2023 a č. 7/2023. Asociácia nezávislých producentov navrhla v programe 1 určiť aj druhý termín na predkladanie žiadostí vo výzve č. 6/2023 (TV projekty), čo rada fondu akceptovala. Ďalšou novinkou je v oblasti producentského vývoja audiovizuálnych diel možnosť znížiť paušálnu sumu podpory o 50 percent pri rozpočtovo menej náročných projektoch. V programe 2 môže rada fondu po novom vo výnimočných a odôvodnených prípadoch rozhodnúť o zvýšení maximálnej sumy podpory na prezentáciu slovenského diela v zahraničí (25-tisíc eur) až na dvojnásobok tejto sumy. „Štruktúra na rok 2023 predbežne určuje na podporu audiovizuálnej kultúry v programoch 1 až 4 sumu 8 miliónov eur. Štruktúra zároveň určuje základné percentuálne rozdelenie tejto sumy na jednotlivé programy podpornej činnosti, pričom toto rozdelenie rešpektuje podiely jednotlivých programov na skutočne udelenej podpore z fondu za predchádzajúce roky,“ uviedol fond.

red

O Zlaté glóbusy bojujú Duchovia Inisherinu, Babylon aj Fabelmanovci

Najviac, celkovo osem nominácií na ceny Zlatý glóbus, ktoré udeľuje asociácia zahraničných novinárov akreditovaných v Hollywoode, má írska koprodukčná dráma Martina McDonagha Duchovia Inisherinu (v slovenských kinách od 2. 2. 2023, CinemArt SK). Šesťkrát je nominovaná fantastická akčná sci-fi komédia Všetko, všade, naraz režisérov Dana Kwana a Daniela Scheinerta s Michelle Yeoh v hlavnej úlohe. Po päť nominácií majú novinky Damiena Chazella a Stevena Spielberga Babylon (19. 1. 2023, CinemArt SK) a Fabelmanovci (8. 12., Forum Film SK). V kategórii cudzojazyčných filmov sú nominované Na západe nič nové (r. Edward Berger, Netflix), Argentina, 1985 (r. Santiago Mitre, Prime Video), Blízko (r. Lukas Dhont), Podozrivá (r. Čhan-un Pak, 8. 10., Filmtopia) a RRR (S. S. Rajamouli). Víťazov vyhlásia 10. januára.

mak