Revolučný rok 2022 je výsledkom evolúcie

Zdá sa, že uplynulý rok bol pre slovenskú animáciu prelomový. V prvom rade preto, že po takmer tridsiatich rokoch existencie samostatného Slovenska uviedli v kinách domáci celovečerný animovaný film pre detského diváka – vlastne nie jeden, ale hneď dva –, a potom preto, čo bolo naozaj príjemným prekvapením, že tieto filmy sa umiestnili na prvých dvoch priečkach renomovaného festivalu filmov pre deti v Chicagu.

Za týmto úspechom je najmä húževnatá a obetavá práca samotných tvorcov. Avšak bez ovocia z postupného budovania produkčného zázemia – od výučby na FTF VŠMU po profesionalizáciu prostredia vďaka efektívnemu financovaniu filmov cez AVF a producentským vstupom RTVS, čoho výsledkom je aj etablovanie špecializovaných produkčných spoločností  – by nebolo nič. Všetci z prostredia animácie krôčik po krôčiku prispievajú hľadaním možností produkcie, koprodukcie, technického zabezpečenia a distribúcie k pomalému, ale istému rastu domácej tvorby.

Z určitého pohľadu možno dlhometrážny animovaný film považovať za indikátor kondície celého odvetvia kultúry. Je najdrahší. Ak nie je doma dostatok prostriedkov (a to na Slovensku pre veľkosť trhu nie je), odzrkadľuje aj schopnosť domácich tvorcov nájsť si partnerov v zahraničí. Ochota partnerov zapojiť sa do projektu priamo súvisí s kvalitou námetu či scenára, ako aj s manažérskymi schopnosťami producentov. Dlhometrážny film „spotrebuje“ veľa ľudských zdrojov, takže do istej miery svedčí o množstve profesionálov v odvetví. Je to najlepšie distribuovateľný formát, vhodný pre kiná, televízie i VOD platformy, a špeciálne žáner rodinného filmu patrí k najnavštevovanejším filmom, pretože oslovuje rôzne vekové kategórie. Tento rok boli v kinách dva nové filmy pre detského diváka, resp. pre rodiny s deťmi – Tvojazem Petra Budinského a Websterovci vo filme Kataríny Kerekesovej.

V 30-ročnej ére samostatného Slovenska vznikli ešte ďalšie dva animované dlhometrážne filmy, oba pre dospelého diváka. Lokalfilmis Jakuba Kronera v roku 2015 prelomil po Viktorovi Kubalovi 35-ročné ticho v dlhometrážnej animovanej tvorbe. Išlo výhradne o regionálny projekt, určený najmä domácim fanúšikom internetovej animácie z Lokal TV – jednoduchá 2D počítačová animácia, domáce mediálne reálie a fragmentárne rozprávanie pripomína viac pásmo internetových skečov než ucelený film pre kiná. INOUT Studio dokázalo film v hodnote 600 000 eur zaplatiť z vlastných zdrojov, kým pri realizačne náročnejšom filme Tvojazem sa pracovalo s mimoriadne vysokým rozpočtom 3 854 000 eur, ktorý umožnila koprodukcia s Belgickom a Českom.

V roku 2018 prišiel do kín film v slovenskej produkcii Parralel od českého režiséra Matyasa Brycha, žijúceho na Slovensku. Tento komiksový film je najlacnejší spomedzi menovaných. Vyznačuje sa veľmi obmedzenou, úspornou animáciou, ktorá sa podieľa na meditatívnom, intímnom a minimalistickom štýle filmu. Ten je v kontraste s komplikovanou, mätúcou naráciou a mýtickou heroizáciou hrdinov. V spracovaní i distribúcii ani tento film výrazne neprekročil hranice regiónu.

Ako je možné, že sa to podarilo dlhometrážnym filmom z minulého roka? Sú to totiž majoritné koprodukcie, ktoré otvárajú dvere do zahraničných kín a ich námet a spracovanie boli pre medzinárodné odborné publikum v Chicagu zrejme atraktívne (išlo o ocenenie odbornej poroty). Oba filmy spracúvajú univerzálne témy rodinných vzťahov, ale zasadené sú do exotických východoeurópskych reálií. Hlavná postava z filmu Tvojazem pochádza z budujúceho sa socialistického petržalského sídliska 70. rokov, ktoré pôsobí neosobným, chladným a temným dojmom, a tak funkčne kontrastuje so svetom slnečnej detskej fantázie v modernom steampunkovom štýle. Aj Websterovci vo filme ponúkajú socialistické reálie, avšak implicitnejšie – vo forme predmetov, typickej chodbovej dlažby či bytového domu pravdepodobne z 50. rokov. Oba filmy zvládajú filmové rozprávanie, ktoré je dostatočne čitateľné, postupne graduje a vedie k pointe. Je to tak i v prípade Websterovcov vo filme, hoci tento film vznikol pospájaním častí tretej série televízneho večerníčka Websterovci (2021) a doplnením jednotiacich hraných častí, ktoré držia film pohromade a budujú jeho hlavný konflikt, založený na vzťahu pavúka a človeka.

Oba filmy prekročili naše hranice a získali cenu v zahraničí, avšak doma rekordy v návštevnosti netrhali. Napriek marketingu navštívilo film Tvojazem za prvých 5 mesiacov len 9 253 divákov. Websterovci vo filme oslovili už v prvých dvoch mesiacoch 16 300 divákov. Boli vo výhode. Podobne ako to bolo v prípade doma triumfujúceho Lokalfilmisu (s až 26 811 divákmi počas prvého víkendu), mali vopred vybudovanú základňu fanúšikov, vychovaných predošlými internetovými, resp. seriálovými formami. Problémom filmu Tvojazem je paradoxne jeho originalita tkvejúca v nie práve ľúbivom pohybe postáv, na ktorý bol netypicky využitý softvér na výrobu počítačových hier. Netradičná je aj miera temnoty a náročných tém, slabo vyvažovaných humorom, čím sa otvára otázka, pre akých divákov je tento zaujímavý a mnohovrstevný film určený. V tomto zmysle bola opakom minoritná koprodukcia Myši patria do neba (2021) Denisy Grimmovej a Jana Bubeníčka, ktorá sa s náročnou témou smrti animačne, štylisticky a mierou humoru viac priblížila detským divákom.

V kine sme okrem celovečerných filmov mohli vidieť aj krátke predfilmy. Po niekoľkých rokoch dokončila Ivana Laučíková politicky a citovo angažovaný film Milosť o neonacistickom útoku v Bratislave. Snímka je reakciou na vstup neonacistov do vrcholovej politiky. Alegorické výjavy zobrazujú udalosti na Slovensku ako mýtický konflikt dobra (barokoví anjeli) a zla (krvilačná príšera), pričom film v konečnom dôsledku postavy nesúdi, vníma ich len ako médiá. Výrazný kontrast fotorealistického a štylizovaného obrazu je pre filmy Ivany Laučíkovej typický a podporuje nepríjemné pocity vyvolané témou. Po tragickej udalosti na Zámockej ulici v Bratislave sa útok z nenávisti vo filme Milosť aktualizoval podobne, ako v minulom roku film Bolo raz jedno more... (2021) aktualizovala ruská vojna na Ukrajine.

Druhým krátkym filmom v kinách bola koprodukcia Super filmu – snímka pre deti Zuza v záhradách českej animátorky Lucie Sunkovej, ktorá sa špecializuje na pomalú meditatívnu maľbu na sklo a zobrazovanie čara prírodného prostredia. V implicitnej rovine tak štýl pôsobí v kontraste mesta a záhradnej kolónie ekologicky, hoci hlavnou témou je tajomstvo a prežívanie strachu u detí.

O záhrade, avšak v akčnejšom duchu, je aj televízny špeciál večerníčkového seriálu Mimi a Líza: Záhrada Ivany Šebestovej a Kataríny Kerekesovej; ide o explicitný ekologický apel, napriek tomu film nestráca svoje kúzlo. To sa objaví vždy, keď sa realistické situácie plynule preľnú do sveta detskej fantázie. Mimi a Líza sú už overené značky a stále si držia rovnakú kvalitu.

Najexplicitnejším ekologickým apelom bol však minulý rok nový večerníček Jakub a Flip. Pre RTVS ho vyrobilo grafické štúdio Puro Creative v réžii Manuela Campagnoliho. Jednoduchá 2D počítačová animácia je plochejšia, menej ornamentálna a menej kúzelná ako v prípade Mimi a Lízy, ale prítomnosť technológií v obraze a elektronickej hudby v soundtracku ju zasadzujú do aktuálnej súčasnosti, ktorú žijú aj malí diváci. Fantazijné časti v krajinách z rôznych útočiacich odpadov učia deti, ako si poradiť so znečistením a s plytvaním. Tézovité poučovanie sa príjemne mieša so slovnými hračkami a s vizuálnymi či situačnými gagmi.

RTVS využíva animáciu najmä ako prostriedok vzdelávania, a to aj pre starších divákov. Štvrtá séria Slovenčina na slovíčko režiséra a animátora Mariána Vredíka naďalej poučuje dospelých o slovenskej gramatike a tretia séria Chochmesovcov o etikete a slušnom správaní. Na Chochmesovcoch v réžii Róberta Švedu sa podieľajú viacerí výtvarníci z prostredia animácie, napr. Ové Pictures či Mária Kralovič. Zábavný seriál, typický formát animácie pre dospelých, sa v novodobej histórii Slovenska vyskytol len v podobe Lokal TV, avšak treba uznať, že ani týmto vzdelávacím programom nie je humor cudzí.

Po kinách a televízii sú do tretice hlavným odbytiskom krátkometrážnej tvorby festivaly. Fest Anča s tematickým zameraním na ženy v animácii premietla po osemročnej odmlke v slovenskej súťaži nový film od Ové pictures. Tvorivé duo Michaela Čopíková a Veronika Obertová zachytáva priestor a čas na rôznych médiách – vo výsledku pohyb  – a animácia je len jedným z nich. Samotný film Aj kameň tečie je súčasťou väčšieho umeleckého projektu a viaže sa k sérii papierových diorám. Ové pictures nasledujú trend v animácii domácich autoriek a odvracajú sa od príbehu k vnútornému prežívaniu ženských postáv. Upozorňujú na to, že identita a z nej plynúce stereotypy sú len chiméry a všetko je v pohybe, všetko tečie – v dlhodobom horizonte aj na pohľad nemenný kameň. V slovenskej súťaži však zvíťazili filmy slovenských študentov produkované českými školami – Sestry Andrey Szelesovej z pražskej FAMU (najlepší film) a Zvuky spoza lúky Filipa Diviaka zo zlínskej UTB (čestné uznanie). Tieto študentské filmy porazili aj v zahraničí úspešný film Joanny Kożuch Bolo raz jedno more...

Filmy z VŠMU z minulého roka boli prezentované na festivale študentských filmov Áčko a zastúpené boli len ženami. Prejavili sa tu dva hlavné prúdy slovenskej animácie – psychologizujúce drámy a bizarné komédie. Najprofesionálnejšou snímkou bol víťazný film Romany Candrákovej Ana o anorexii, no v animácii už mnohokrát spracovaná téma (najúspešnejší bol film Martiny Scarpelli Egg) by si žiadala originálnejšie stvárnenie.

Napriek priaznivému vývoju a úspechom roka 2022 sa netreba vznášať v oblakoch. Film Websterovci vo filme nie je primárne vyrobený ako originálny celovečerný film, je to produkt televízneho seriálu, prítomného na slovenskej scéne mnoho rokov. Film Tvojazem vznikal od prvotného nápadu vyše 11 rokov, pričom animáciu zabezpečovali koprodukčné krajiny. Problémy slovenského animovaného filmu teda pretrvávajú – nedostatok personálnych a finančných zdrojov výrazne spomaľuje filmovú výrobu a v dôsledku toho hrozí starnutie námetu, technológií a vyčerpanie tvorcov. Ťažiskom tvorby budú zrejme naďalej produkčne jednoduchšie krátke filmy a dlhometrážne animované filmy budú len výsledkom práce niekoľkých zapálených a snaživých ľudí. Ak však budú kvalitné aspoň tak ako v roku 2022, máme sa na čo tešiť. V krátkej metráži zase pretrváva pokles atraktivity VŠMU a odliv talentov do českých škôl. Evolúcia pokračuje...

Eva Šošková, filmová teoretička
foto: plutoon/Bfilm, Fool Moon, Super film