Otázky bez odpovedí

K filmom, ktoré sa na plátnach slovenských kín objavia iba raz za čas pri mimoriadnej príležitosti, istotne patrí Satanské tango maďarského režiséra Bélu Tarra. Jeho vyše sedemhodinová čiernobiela apokalyptická metafora, ktorú vytvoril v roku 1994 v spolupráci s autorom knižnej predlohy, spisovateľom a scenáristom Lászlóom Krasznahorkaiom a kameramanom Gáborom Medvigyom, provokuje obrazovou a myšlienkovou originalitou, nejednoznačnosťou i formálnou výstrednosťou. Vlani, 25 rokov po premiére, sa film dostal k divákom digitálne reštaurovaný. 

Bratislavské Kino Lumière naplánovalo projekciu tejto verzie pôvodne na koniec marca ako súčasť výberu filozofa a estetika Petra Michaloviča Carte blanche. Pre pandémiu sa projekcia nekonala, a tak sa film vracia do programu spolu s programovou zložkou Filmotéka, ktorá mala vynútenú polročnú prestávku. Popri Satanskom tangu stoja za zmienku aj ďalšie tri klasiky z Michalovičovho výberu. Western Richarda Lestera Profesionáli (1966) spája s Fitzcarraldom (1982) Wernera Herzoga obsadenie Claudie Cardinale a Spalovač mrtvol (1968) Juraja Herza má s Herzogovým filmom spoločné, že Rudolf Hrušínský a Klaus Kinski sú v nich v životnej forme. Michalovič vybral túto štvoricu filmov aj preto, že všetky sa oplatí vidieť viac ako raz a v kine, lebo obrazovka z nich ukrojí časť zážitku. „Mám neutíchajúcu potrebu vracať sa k týmto filmom a klásť im nové otázky. Hoci viem, že na ne určite nedostanem odpovede,“ píše Michalovič v programovom bulletine Filmotéky.

Ruský režisér Andrej Tarkovskij nebol zástancom toho, že by mal svoje filmy vysvetľovať, a nerád reagoval na intelektuálne interpretácie svojich filmov. Nechával ich na diváka, pre ktorého mala byť návšteva kina v prvom rade citovým zážitkom. Ak si z programu Filmotéky vyberiete jeho Nostalgiu(1983) alebo Obeť (1986), niektoré otázky vám možno zodpovie dokument Andrej Tarkovskij: Filmová modlitba (2019), ktorý o ňom nakrútil jeho syn. 

„Svící tvého těla je oko. Je-li světlo v tobě tmou, jaká bude sama tma?“ pýta sa jeden z biblických medzititulkov vo filme Zabitá neděle (1969). Aj tá patrí k filmom, na ktoré v kine často nenatrafíte, a takisto ponúka viac otázok ako odpovedí. Na premiéru svojho celovečerného hraného debutu čakala česká režisérka Drahomíra Vihanová dvadsať rokov, lebo hneď po nakrútení skončil v trezore. Zachytáva jeden deň v živote degradovaného armádneho dôstojníka Arnošta v podaní Ivana Palúcha. S jeho životným pocitom prázdnoty a zmaru by sa po roku 1968 vedeli stotožniť mnohí vrátane Palúcha, ktorému vpád sovietskych vojsk zmaril nádej na medzinárodnú kariéru. 

Závratnú kariéru Wolfganga Amadea Mozarta sleduje prostredníctvom spomienok jeho najbližšieho okolia film Miloslava Luthera Zabudnite na Mozarta (1985). Skladateľovi priatelia vypovedajú, aby objasnili okolnosti jeho predčasnej smrti. Tajný policajný radca, ktorý vraha hľadá, má však aj moc, aby niektoré otázky nechal bez definitívnej odpovede. 

Matúš Kvasnička
foto: Zabudnite na Mozarta / archív SFÚ/Václav Polák