Zaostrené na dobré filmy. Pribudol Modelár aj Everest

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava sa uskutoční v novom termíne (30. 9. – 4. 10.). Druhý pokus o jeho 27. ročník bude síce o dva dni kratší, v mierne obmedzenom režime, stále však s bohatou a pestrou filmovou ponukou. Podujatie sa pôvodne malo konať v polovici marca. Dva dni pred plánovaným začiatkom organizátorov zastavila pandémia.

Aké to je, nanovo pripravovať už raz pripravené podujatie? „Bol to zvláštny pocit, byť pripravený veci rozbehnúť, vítať hostí aj divákov a miesto toho oznamovať, že sa festival nekoná. Jednoduchšie to bolo hádam len v jednej veci – len pár hodín po našom rozhodnutí sa na Slovensku zrušili všetky podujatia, zatvorili všetky kiná, takže nebolo treba nijako špeciálne zdôvodňovať, prečo sme to urobili. Ľudia začali chápať vážnosť situácie a mali celkom iné starosti, ako myslieť na zážitky spojené s návštevou festivalových projekcií,“ spomína výkonná riaditeľka festivalu Ľubica Orechovská.

Niekoľko sekcií, napríklad Kino-Ikon+, presunuli organizátori na budúci rok a z pôvodného programu vypadlo aj niekoľko filmov, ktorých distribučná premiéra sa medzitým už uskutočnila alebo sa uskutoční ešte pred festivalom. Do programu však pribudli aj novinky. Festival otvorí Modelár Petra Zelenku, ktorý vznikol v slovenskej koprodukcii, a premietať sa bude aj nový film Everest – Najťažšia cesta Pavla Barabáša. V programe zostali očakávané najnovšie filmy Romana Polanského – Dôstojník a špión, Quentina Dupieuxa – Jelenica, ako aj snímka Kým sa skončí vojna Alejandra Amenábara a posledný film, ktorý natočila Agnés Varda Varda podľa Agnés.

Zo slovenských a koprodukčných titulov uvedie festival v slovenskej premiére dokument Raj na zemiJara Vojteka o Andrejovi Bánovi. Premietať sa budú aj ďalšie dokumenty o osobnostiach ako Jan Švankmajer (Alchymická pec Adama Oľhu a Jana Daňhela) a Milan Sládek v rovnomennom filme Martina Šulíka, ktorý koprodukoval aj Slovenský filmový ústav. Z dokumentárnych titulov to bude ešte FREM Viery Čákanyovej a Kroky na hrane Viliama Bendíka o šiestich ultrabežcoch, ktorí sa vydali po stopách úteku Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z osvienčimského koncentračného tábora. Festival má v programe aj nový film Miry Fornay Žaby bez jazyka a krátku animovanú snímku Cez palubu! (r. Filip Pošivač, Barbora Valecká), ktorá po festivale vstúpi do slovenskej distribúcie spolu s českým animovaným filmom Maškrtné medvedie príbehy (r. Kateřina Karhánková, Alexandra Májová).

Súťažná sekcia ponúkne výber krátkych filmov z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny, medzi nimi aj Sh_t Happens Davida Štumpfa a Michaely Mihályi, Prelomiť vlny Andreja Kolenčíka a 4 dni po VianociachPetra Hofericu. Organizátori by radi privítali naživo autorov jednotlivých snímok, ak to situácia dovolí. „Hostí budeme mať určite menej, ako sme pôvodne plánovali. Niektorých si podobne ako niektoré filmy odkladáme na rok 2021,“ ozrejmuje koordinátorka programu Monika Lošťáková. Okrem súťažnej sekcie krátkych filmov by divákom odporučila filmy, ktoré sa oplatí vidieť na veľkom plátne, ako Farba z vesmíru (r. Richard Stanley) alebo Space Dogs (r. Elsa Kremser, Levin Peter), a ďalej snímky ako Morava, krásná zem III (r. Petr Šprincl), Tam, kde je tráva zelenšia (r. Jocelyn DeBoer, Dawn Luebbe) alebo už spomínanú Jelenicu, ktoré svojou zvláštnosťou diváka zaručene vytrhnú z bežnej reality. Výkonná riaditeľka Ľubica Orechovská by z aktuálneho programu rada upozornila na rozšírenú ponuku Filmového kabinetu deťom.

Možnosť zrušenia alebo zmeny formy festivalu si organizátori zatiaľ nepripúsťajú. „Ale podvedome sa asi pripravujeme na možnosť festivalový program ešte viac oklieštiť a ponúkať ho v programových oknách s väčšími intervalmi, presunúť viac filmov do budúceho roka. O tom, či by sme Febiofest museli zrušiť úplne, by rozhodli vážne okolnosti a odborné autority, ktoré by vyhodnotili situáciu ako natoľko vážnu, že by sa opäť zatvárali kiná,“ uzatvára Orechovská.

Jaroslava Jelchová
foto: Febiofest

100 rokov animácie v Československu? Zabudnite na lenivú dramaturgiu

Rakúske filmové múzeum vo Viedni predstavuje od 3. 9. do 19. 10. retrospektívu Animace/Animácia venovanú českému a slovenskému animovanému filmu a jeho storočnici v Československu. Vznikla v spolupráci s českým Národným filmovým archívom (NFA) a Slovenským filmovým ústavom (SFÚ).

Prehliadku, ktorú tvorí takmer 200 klasických i nových filmov, zostavili historička a teoretička animovaného filmu Eliška Děcká, programový manažér a dramaturg festivalu PAF Olomouc Martin Mazanec a vedúci oddelenia kurátorov NFA Matěj Strnad. „Zhodli sme sa na tom, že nechceme ísť cestou tradičných prehliadkových dramaturgií, cez ktoré by sme reflektovali napríklad určité historické obdobia alebo pevne vymedzené animačné techniky. Animácia je úžasné interdisciplinárne médium s toľkými potenciálnymi presahmi a je možné ju zasadzovať do toľkých rôznorodých kontextov, že ma vždy trochu vytáča, keď sa skvelé animované filmy publiku predkladajú v lenivej dramaturgii typu ‚česká/slovenská animácia od – doʻ,“ vysvetľuje kurátorka Eliška Děcká. Ako prvé preto v projekčných pásmach premiešali staršie filmy s novšími a snažili sa o hlbšie presahy. Prehliadka má päť tematických okruhov – Folklór & sci-fi & legendy, Politika, Bábky, (Ne)realita, Anima(lab) a tvorí ju viac ako 50 projekčných pásiem.

V jednom z nich sa ocitli napríklad Zahrada (1968) Jana Švankmajera, ktorý pracuje s animáciou ľudských tiel, Posledný autobus (2011) Ivany Laučíkovej a Martina Snopeka, kde majú ľudia zvieracie hlavy, a študentská snímka Pan Jezevec (2012) Martina Mája a Karla Czecha, v ktorej sa využívajú animatronické bábky na vtipné vyrozprávanie príbehu o jazvecovi s hereckými ambíciami. Filmy Nina(2014) Michaely Čopíkovej a Veroniky Obertovej a Kamene (2010) Kataríny Kerekesovej spolu s Dcerou (r. Daria Kascheeva, 2019) sú súčasťou pásma, ktoré prináša objekty, farby a textúry ako ďalšiu dimenziu príbehu.

„Z vizuálnej či štylistickej stránky sa niekedy české a slovenské filmy (predovšetkým tie staršie) môžu na prvý pohľad zdať ako dosť odlišné. Súvisí to pragmaticky s dobovo inými organizačnými i tvorivými podmienkami (prepracovaná česká detailná kresba i animácia verzus skôr neuhladená, surová estetika raných slovenských filmov), ale i s trochu rozdielnou kultúrnou tradíciou (napríklad silné zameranie českej animácie na bábku oproti napríklad papieriku na Slovensku). Hneď od začiatku som však cítila silné prepojenie v štýle rozprávania a humore – neviazanom a často i nenápadne zľahka podvratnom,“hovorí pre Film.sk Děcká. „Napríklad Kubalov kombinovaný pseudodokument Vstupujeme do doby atómovej z roku 1963 by sa mohol pokojne uvádzať ako predfilm akéhokoľvek predstavenia Divadla Járy Cimrmana – ten zľahka mystifikačný humor a radosť z neho sú v tomto prípade skutočne dosť podobné,“ približuje Děcká. Kubalov film uvedú spolu s jeho ďalšími dielami, ako Studňa lásky(1944/1959), Zem (1966), Postup (1968), Dita na fronte (1969), Šach (1974) a Meteorológ (1983) v samostatnom pásme. Premietať budú aj jeho celovečerné filmy Zbojník Jurko (1976) s predfilmom Čmuchal & Sviňa zasahujú (2009) Andreja Kolenčíka a Krvavú pani (1980) so Žltou (2017) Ivany Šebestovej. Chýbať nebudú ani aktuálne tituly, ktoré ocenili vo svete.

„Slovenskú animáciu a jej úspechy posledných rokov pozorne sledujem a mám medzi novšími filmami mnoho obľúbených, ktoré rada používam ako príklady dobrej animačnej praxe pri výučbe na FAMU v Prahe,“ objasňuje Děcká. „V znalosti staršej slovenskej tvorby som mala dosť medzier, takže pri štúdiu tých mnohých hodín online materiálu, ktorý nám tak láskavo poskytli kolegovia zo SFÚ, som si pripadala tak trochu ako prieskumník na dobrodružnej výprave. 

Hľadala som poklady (skryté možno len pre moje nevzdelané ja), ktoré by sa nám do výberu tematicky či štýlovo hodili. To je vlastne pre kurátora tá najväčšia radosť, keď mu niekto dá čas a podmienky takto sa v tom prehrabávať a hľadať. Medzi najväčšie objavy pre mňa patrili napríklad filmy Ondreja Slivku z 80. rokov Dáždnik (1984) a Keby som bol vtáčkom (1986). To sú filmy, pri ktorých sa mi pre ich moderný animačný jazyk a štylistické poňatie zdalo až neuveriteľné, že sú viac ako 30 rokov staré,“ dopĺňa Děcká.

Snímky Mesto na Dunaji (r. Rudolf Urc, Ivan Popovič, 1985) a Fongopolis (r. Joanna Kożuch) premietnu v pásme, ktoré je venované životnému prostrediu v mestách. Medzi krátke a vtipné filmy zaradili zostavovatelia Posledný kameň (r. Július Hučko, Jaroslava Havettová, 1982) a Keď nie, tak nie! (r. Vladimír Král, 1997). V pásme Gýč prvej lásky uvedú Pieseň (1969) Jaroslavy Havettovej a v Rodovej politike zase filmy Jablko poznania (r. Vlastimil Herold, 1955), Model manželstva (r. Jozef Zachar, 1966) a O ponožkách a láske (r. Michaela Čopíková, 2008). Svoje miesto si v programe prehliadky našli aj animované dokumenty Viery Čákanyovej Lietajúci kôň (2015) a 39 týždňov 6 dní(2017) Joanny Kożuch a Borisa Šimu. Celkovo vo Viedni uvedú 34 slovenských filmov.

Jaroslava Jelchová
foto: archív SFÚ