Rebeli sladkí ako melón, len trochu vodoví

V slovenskej kinematografii vídať dospievajúceho protagonistu skôr v artových drámach o nefunkčných rodinách ako v populárnom žánri rodinného filmu. Detskému publiku sú zväčša venované „vianočné“ rozprávky. Film nielen o deťoch, ale aj pre deti je tak stále otvorenou výzvou. Minulý rok na ňu odpovedala slovenská minorita Môj dedo spadol z Marsu, tohto roku zase slovensko-nemecká koprodukcia a debut v Nemecku pôsobiacej režisérky Martiny Sakovej s titulom Letní rebeli.

Nazdávam sa, že detský divák potrebuje nadčasové príbehy zasadené do lokálneho a súčasného časopriestoru. Že má vidieť nielen rozprávkových hrdinov, ale aj tých zdanlivo obyčajných, ktorých problémy a zážitky sčasti zrkadlia jeho vlastný život. Skrátka, že fikcia môže v zušľachtenej podobe reprezentovať reálny svet a pomáhať divákovi porozumieť mu. Lenže aké kvality má mať film pre deti, aby cieľovej skupine priniesol nielen reflexiu skutočnosti, ale aj pobavenie a aby sa naň navyše boli ochotní dívať aj dospelí? 

Zdalo by sa, že Letní rebeli našli odpoveď na túto neľahkú otázku. Dokázali zaodieť ťažké témy dospievania a smrti do odľahčenej formy dobrodružného filmu. Prepašovali doň sociálne témy (nekompletné rodiny, nezamestnanosť, alkoholizmus), ale tak, aby boli prítomné len latentne – bez zjednodušovania, zato stráviteľne. Film je bilingválny rovnako ako jeho hrdina a má viaczdrojové financovanie v krajinách oboch koproducentov. Tvorcovia objavili do detských rolí výrazné zjavy, hoci herecky presvedčivejšia ako hlavný hrdina je dievčenská hrdinka. Navyše – a to vzhľadom na rodové zastúpenie (nielen) v slovenskom filmovom priemysle nie je triviálne – na väčšine kreatívnych pozícií filmu figurujú ženy. Hoci to nie je málo, obávam sa, že Letní rebeli predsa len nie sú film, po akom rodinný divák túži.

Rozprávanie o dobrodružstvách jedenásťročného Jonáša, ktorý ujde od mamy z Drážďan k dedovi do Handlovej, je vystavané ako séria malérov spojených motívmi straty detstva, neprítomnosti otca a vyrovnávania sa so smútkom. Jonáš prežíva vari posledné leto pred pubertou, počas ktorého dozrieva, preberá zodpovednosť za vlastné činy a buduje si partnerský vzťah k rovesníkom i dospelým. Pomáha mu v tom mama, ktorá nechá nezbedného syna pocítiť následky jeho čertovín, dedo Bernard, ktorý pri vnukovi opäť načerpá životnú motiváciu, a kamaláska Alex, z ktorej sa stane parťáčka na všetky vylomeniny. Jonášovo a Alexino dospievanie sa prejavuje ako vzbura proti pravidlám sveta dospelých, je však otázne, či ich neplechu možno označiť za rebelstvo, pretože zväčša ide o uskutočnenie nie celkom premyslených Jonášových nápadov s cieľom splaviť s dedom rieku na člne tak ako kedysi, keď bol s nimi ešte aj otec Juraj. Jonáš sa búri proti strate detstva i otca, proti nepriazni osudu a proti všetkým patáliám, ktoré sprevádzajú jeden výčin za druhým. Juraj sa sprítomňuje prostredníctvom fotografií, trofejí, prázdnej stoličky, rozostavaného domu, starého trička či prostredníctvom podvedomých zámen mien. Zatiaľ čo Jonášov otec stále celkom neodišiel, Alexin akoby ani nikdy neexistoval. Režisérka so svojou spoluscenáristkou Sülke Schulz si vystačia s náznakmi, netlačia na sentimentalitu, informácie o otcoch dávkujú a nechávajú postavy, aby sa s ich stratou spoločne vyrovnali. Tu film vyplavuje tému rozdielu v spracúvaní smútku u detí a dospelých. Bernard svoj žiaľ otupuje, no stráca chuť do života. Jonáš zas žiaľu vzdoruje aktivitou neriadenej strely. 

Zdanlivo pochmúrnu tému autorky rozvinuli s tlmeným humorom a spolu s kameramankou Jieun Yi ju stvárnili vizuálnou formou, ktorej dominuje mäkké svietenie, harmonicky preteplené tónovanie a pastelová farebná paleta. Letní rebeli sú film plný obrazov sveta, ktorý dozaista nie je ideálny, ale v správnom svetle sa javí krásny. Preto sa aj melónový „úsmev“ môže stať modusom operandi pre detských hrdinov: postavia svoj svet z hlavy na nohy, smutnú grimasu otočia na úsmev v tvare šupky z melóna.

Kým mix emócií Letní rebeli dobre vyvažujú, balans strácajú tam, kde by si mohli získať detského diváka. Dej sa totiž posúva dopredu skôr dialógmi ako akciou či vizuálne. Nedostatočný dramatický spád jednoducho kauzálne prepojených udalostí nedokážu kompenzovať dynamizujúce montážne sekvencie s atraktívnym soundtrackom. Hoci posilňujú letnú atmosféru, blokujú akciu a humor, ktorý vo filme funguje takmer výlučne verbálne. Postavy musia svoju vnútornú premenu neraz explicitne odkomunikovať sebe i divákom a občas k tomu pridajú aj výchovné ponaučenie pre deti i dospelých. Imagináciu diváka hravo neprovokuje ani to, že motívy, ktoré by sa mohli stať obrazovými metaforami (napr. čln, melón či obrovská palma), režisérka nerozvíja nad rámec ich funkcie v zápletke. Film tak zanecháva dojem štandardnej televíznej produkcie pre deti, akú môžeme poznať z nemecky hovoriacich teritórií. Keďže takéto filmy na Slovensku zatiaľ stále chýbajú, je chuť Letných rebelov možno sladká. Ale aj akási vodová.

Letní rebeli (Slovensko, Nemecko, 2020) RÉŽIA Martina Saková SCENÁR Silke Schulz, Martina Saková KAMERA Jieun Yi HUDBA Paul Eisenach STRIH Martin Herold HRAJÚ Eliáš Vyskočil, Pavel Nový, Szidi Tobias, Kaya Möller, Liana Pavlíková, Jana Oľhová MINUTÁŽ 92 min. HODNOTENIE **a pol DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 13. 8. 2020

Katarína Mišíková, filmová teoretička
foto: Silverart