Happy AnniVARYsary

V dňoch 3. až 11. júla sa uskutočnil jubilejný 50. ročník Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary. Hlavnú cenu získal americký film Bob a stromy. V programe sa nestratilo ani osem slovenských a koprodukčných snímok. Alena Mihulová získala za úlohu v česko-slovenskom filme Domácí péče Cenu za ženský herecký výkon.

Jubilejný ročník festivalu bol rekordný. A to nielen čo sa týka nových cien za jedlá a nápoje v Thermale, ale aj v počte divákov. Predalo sa 135 105 vstupeniek, teda o 4 118 viac než vlani. Diváci tak potvrdili tohtoročný slogan festivalu „Vy ste naše hviezdy“ a počas deviatich dní navštívili 488 predstavení 223 filmov, z toho 25 krátkometrážnych a 40 dokumentárnych. Tridsaťpäť filmov uviedol festival vo svetovej, 26 v medzinárodnej a 12 v európskej premiére.

Snímky boli zaradené do štyroch súťažných a siedmich nesúťažných sekcií, ďalšie sekcie organizátori vyhradili poctám filmárskym osobnostiam (Larisa Šepiťko), libanonskému filmu, archívnym snímkam (Návraty k prameňom – v rámci nich uviedli aj novinku Miroslava Janeka Filmová lázeň, mapujúcu históriu MFF Karlove Vary, či oscarovú drámu Obchod na korze) a krátkometrážnej tvorbe. Novinkou v programe boli sekcie Šesť blízkych stretnutí, kde svetové režisérske osobnosti spojené s karlovarským festivalom uviedli film, ktorý mal najväčší vplyv na ich umelecké i osobnostné formovanie, a Prvé podanie – sekcia vznikla v spolupráci s European Film Promotion a predstavila desať študentov a absolventov filmových škôl z celej Európy, ktorých dnes ešte veľa ľudí nepozná, no o pár rokov môžu byť hviezdami. „Kľúčovou úlohou filmových festivalov je pomáhať tvorcom – najmä tým mladým – na začiatku ich kariéry,“ povedal umelecký riaditeľ festivalu Karel Och. Slovensko v sekcii zastupovala študentka VŠMU Martina Buchelová
s filmom Zelená vlna.

Medzi trinástimi snímkami v súťaži hraných filmov bol vo svetovej premiére uvedený aj česko-slovenský titul Slávka Horáka Domácí péče a poľsko-česko-slovenský psychologický triler Marcina Koszałku Červený pavúk. Film Koza Ivana Ostrochovského bol zaradený do hlavného programu
– mimo súťaže.

Veľkú cenu – Krištáľový glóbus a Cenu ekumenickej poroty si odniesla dokumentárne ladená dráma o massachusettskom drevorubačovi a chovateľovi dobytka Bob a stromy v réžii Diega Ongara. Výtvarne výrazná dráma Rakúšana Petra Brunnera Má krídla, kto končí pádom získala Zvláštnu cenu poroty. Debutujúcemu Visarovi Morinovi udelili Cenu za réžiu nemecko-kosovsko-macedónsko-francúzskeho filmu Babai o desaťročnom kosovskom chlapcovi, ktorý hľadá svojho otca. Film získal i Cenu Europa Cinemas Label. Herecké ceny zostali v Česku. Za najlepší ženský herecký výkon ocenili Alenu Mihulovú v česko-slovenskom filme Domácí péče a Cenu za najlepší mužský herecký výkon si odniesol Kryštof Hádek za úlohu jedného z bratov – outsiderov z malého mestečka – v českej dráme Jana Prušinovského Kobry a užovky.

V súťažnej sekcii Na východ od Západu uviedli dvanásť filmov. Zvíťazil maďarsko-nemecký debut Lili Horváth Stredajšie dieťa o súboji jedinca nielen s nepriaznivým osudom, ale aj so sebou samým.

V sekcii Fórum nezávislých zvíťazil americký film Transdarinka režiséra Seana Bakera a Divácku cenu denníka Právo si odniesla novinka Paola Sorrentina Mladosť. Prevzal ju herec Harvey Keitel, ktorý sa do Varov vrátil po jedenástich rokoch.

V súťaži dokumentov uspel v kategórii snímok nad 60 minút český časozberný film Heleny Třeštíkovej Mallory a čilská Biela smrť (r. Roberto Collío) si odniesla Cenu za najlepší dokumentárny film do 30 minút. Mimo súťaže boli uvedené slovenské dlhometrážne dokumenty Vlna vs. breh Martina Štrbu a vo svetovej premiére dokument Mateja Mináča o jeho matke, známej fotografke Zuzane Mináčovej (Očami fotografky).

V sekcii České filmy 2014 – 2015 sa zase premietli zo slovenského pohľadu minoritné koprodukcie Miesta Radima Špačka a animovaná Malá z rybárne Jana Baleja.

Cenu medzinárodnej filmovej kritiky FIPRESCI si odniesol skvelo zrežírovaný obraz súčasnej rumunskej spoločnosti Box (r. Florin Şerban). Federácia filmových kritikov z Európy a Stredozemia (FEDEORA) udelila svoju cenu pre najlepší film zo súťaže Na východ od Západu ex aequo snímkam Nebeskí nomádi (r. Mirlan Abdykalykov) a Stredajšie dieťa.

Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii tohto roku získal americký herec Richard Gere. „Niečo také som ešte nevidel,“ povedal pred projekciou Pretty Woman v letnom kine, na ktorú prišlo 6 500 divákov, teda dvakrát viac, než je bežná kapacita hľadiska a vlaňajší rekord Gibsonovho Šialeného Maxa.

Cenu prezidenta MFF Karlove Vary za prínos českej kinematografii si prevzala herečka Iva Janžurová, ktorá uviedla film Karla Kachyňu Kočár do Vídně z roku 1966. Osobné uvedenie filmu tvorcami a hercami je pre divákov veľmi atraktívne. Tohto roku sa spájalo so 199 projekciami. A s režisérom hororovej klasiky Noc živých mŕtvych Georgeom A. Romerom sa fanúšikovia mali možnosť stretnúť, podobne ako s Keitelom či Udom Kierom, počas KVIFF Talks.

Súčasťou festivalu boli, samozrejme, aj podujatia pre filmových profesionálov. Ani tam nechýbali slovenské projekty. Pripravované dlhometrážne hrané a animované tituly sa predstavili v rámci Works in Progress. Bolo ich opäť 15 a medzi nimi aj dva slovenské – Eva Nová Marka Škopa a Punk je hned! režiséra Juraja Šlauku – a minoritná koprodukcia Vlk z Královských Vinohrad režiséra Jana Němca. Slovenskí zástupcovia sa zúčastnili aj na Docu Talents from the East – predstavili sa pripravované dokumenty Čierna režisérky Márie Rumanovej a Sféra režiséra Martina Kollára. Už po štvrtý raz sa vo Varoch uskutočnila prezentácia českých a slovenských filmov Pitch & Feedback, zameraná na získanie medzinárodných koprodukčných partnerov, ktorá sa koná aj v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom. Zo Slovenska vybrali tri projekty – Ostrým nožom Teodora Kuhna, Posol Ivana Ostrochovského a Schengenstory Petra Bebjaka.

K premietacím sálam pribudol tento rok rekonštruovaný Národní dům, ktorý nahradil nafukovacie kino. A fámy o tom, že jubilejný ročník bude posledný v tomto krásnom kúpeľnom meste, vyvrátil prezident Jiří Bartoška slovami: „Nabudúce sa stretneme tradične zasa vo Varoch od 1. do 9. júla 2016.“

MFF Karlove Vary vznikol v roku 1946, takže o rok bude zasa dôvod na oslavu – festival bude mať sedemdesiatku!

Miro Ulman
FOTO: Richard Gere vo Varoch, Alena Mihulová s cenou za najlepšiu herečku, zdroj: MFF Karlove Vary

Živí tvorcovia, stále živé filmy

„Postjubilejný“ 41. ročník Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti (24. 7. – 1. 8.) možno neponúkol také atraktívne témy, ako boli vlani Britský sociálny film či PornArt, ale to neznamená, že by jeho program nebol bohatý a zaujímavý. Veď inak by do juhomoravského mestečka nezavítalo 5 500 návštevníkov. Tí si mohli vyberať z 237 filmov najrôznejších produkcií, žánrov, metráží a „veku“, premietaných v 6 interiérových a 2 exteriérových kinách.

Sekcia Fokus, každoročne zameraná na jednu národnú kinematografiu, tentoraz zaostrila na Fínsko, a to v historickom priereze od nemej éry až po súčasnosť. Najstaršou uvedenou snímkou bola bukolická komédia Šustri z Nuomi (r. Erkki Karu, 1923), súčasný film predstavovali diela Jörna Donnera (Výsluch), Mattiho Ijäsa (Čo robíme pre lásku), J.-P. Valkepää (Utečenci), Jukku Kärkkeinena a J.-P. Passiho (dokument Pankový syndróm) či Domeho Karukoského (Hundroš). Do priestoru „medzi“ sa vošli ukážky tzv. fínskeho Hollywoodu, snímky s vojnovou tematikou a profily režisérov Mikka Niskanena (1929 – 1990) a najmä miláčika divákov Miku Kaurismäkiho (1955), ktorý bol hosťom LFŠ.

Zaujímavých hostí prišlo viac. Iránsky režisér Mohsen Machmalbaf tu uviedol svoje slávne staršie snímky Cyklista, Salaam Cinema a Gabbe, ale aj najnovšieho, veľmi aktuálneho Prezidenta, alegorický príbeh o štátnom prevrate v nemenovanej (arabskej?) krajine. Ako talent sa uviedol britský režisér Peter Strickland, ktorý má rôznorodé väzby na Slovensko, kde sa aktuálne uvádzajú jeho Motýle. Režisérov Berlínskej školy (Christian Petzold, Angela Schanelec, Thomas Arslan, Ulrich Köhler, Maren Ade, Benjamin Heisenberg, Valeska Grisebach, Jessica Hausner), ktorí žnú festivalové úspechy, ale zároveň narážajú na nezáujem divákov, osobne reprezentoval Christoph Hochhäusler (Milchwald, Falošné priznanie). V rámci koncepcie filmového vzdelávania a zamerania na dejiny filmu dostali priestor i diela už nežijúcich tvorcov – kľúčové snímky Orsona Wellesa k storočnici jeho narodenia, nemé britské filmy Alfreda Hitchcocka so živým hudobným sprievodom, ale aj pocta Pavlovi Juráčkovi a Rudolfovi Hrušínskemu.

Medzi „fajnšmekerské“ a zároveň divácky atraktívne patrili filmy so spoločným menovateľom „nespoľahlivého rozprávača“, ktoré sa vyznačujú prekvapivou pointou – od Wieneho Kabinetu doktora Caligariho (1920) až po aktuálny klubový film Slepá (2014) nórskeho režiséra Eskila Vogta.

Slovenská kinematografia dostáva na LFŠ priestor najmä v sekcii Vyšehradský horizont a v rámci Slovenského dňa: tentoraz to boli Vojtekove Deti, Remov Comeback a Štrbova Vlna vs. breh. Ostrochovského snímka Koza bola – ešte pred domácou premiérou – súčasťou sekcie AČFK uvádza. A prišlo aj na staršie tituly: Pocta Paľovi Bielikovi zahŕňala filmy Štyridsaťštyri a Majster kat, súčasťou Zvláštneho uvedenia bola aj kolibská Polnočná omša Jiřího Krejčíka a Jakubiskov film Sedím na konári a je mi dobre vhodne zapadol do tematického bloku Vojna sa skončila?. Martin Šulík uviedol v juráčkovskom bloku svoj český film Klíč k určování trpaslíků aneb Poslední cesta Lemuela Gullivera, Juraj Herz predstavil svoju autobiografickú knihu Autopsie (pitva režiséra).

Popri Mikovi Kaurismäkim a Mohsenovi Machmalbafovi si výročné ceny AČFK odniesli aj domáci – režisérka Helena Třeštíková, ktorá uviedla svoj ďalší časozberný dokument Mallory, herec Bolek Polívka (spolu s režisérom Slávkom Horákom a kolegyňou Alenou Mihulovou si vyslúžili potlesk za oceňovaný film Domácí péče) a dramaturg Michael Málek, ktorý je aj dlhoročným spolupracovníkom LFŠ.

Jaroslav Hochel ( filmový publicista )