CSABA MOLNÁR

V redakcii Film.sk sme sa rozhodli vrátiť k staršej rubrike Ako ďalej, absolvent?, aby sme predstavili začínajúcich filmárov, zistili, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami a ambíciami vstupujú do profesionálneho života. Rubriku otvárame vyjadreniami vlaňajšieho absolventa réžie na VŠMU v Bratislave Csabu Molnára, ktorý už mal v kinách študentský hraný film Dobrý človek (2013).

„VŠMU bola pre mňa osviežujúco otvorená, liberálna a prívetivá škola. Jej nedostatky majú skôr ekonomické korene a sú to nedostatky celého vzdelávacieho systému na Slovensku. Potenciál tam bol a bude, ale filmové umenie je drahé, potrebuje väčšiu štátnu podporu, keď chceme ten potenciál naplno využiť. V mojom prípade bola škola kompasom. Pedagógovia vo mne rozvíjali autorské kvality, podporovali ma a usmerňovali. Okrem toho vnímam VŠMU ako bránu do slovenského filmového sveta. Vďaka nej som spoznal pedagógov, filmárov a svojich spolužiakov – budúcich kolegov. Tie stretnutia si veľmi cením.

Keď musím povedať aj niečo, čo by si vo vzdelávaní režisérov na VŠMU zaslúžilo podľa mňa iný prístup, tak mám pocit, že občas bola profesia režiséra príliš zintelektualizovaná. Niežeby réžia nebola intelektuálna práca, ale je aj veľmi praktická – finálny produkt nie je len to, čo bolo v scenári, ale aj čo bolo na pľaci: momentálna energia, nálada, motivácia, chémia, talent a schopnosti ľudí, ktorí ho spolu robia. Možno to súvisí aj s tým, že sme nemali veľa príležitostí zúčastniť sa na profesionálnych natáčaniach, hoci si myslím, že takáto skúsenosť by študentom veľa dala.

Čo sa týka môjho pôsobenia po ukončení štúdia, teraz sa hlavne snažím dopracovať k tomu, aby som mohol režírovať audiovizuálne diela s vlastným rukopisom – či v televízii, v reklamách alebo v celovečerných filmoch. Dôležité je, aby som vždy mohol skúšať niečo, čo ma ako autora posunie. Zatiaľ sa nemôžem sťažovať, režírujem reklamy, videoklipy, ponúkajú mi scenáre, ale stále mám aj dosť voľného potenciálu, takže som otvorený novým projektom.

Doteraz mali skoro všetky moje filmy humor a nadhľad, a v tom, čo by som chcel točiť, mám jasno. Je mi veľmi blízky kvalitný, inteligentný ľudský humor, ktorý pomáha človeku hlbšie pochopiť samého seba a svet okolo. Okrem toho mám rád hravé, provokatívne filmy, ktoré hľadajú hranice filmového rozprávania a popritom nesú aj istú výpoveď o dobe a ľudskej duši. Také filmy chcem točiť aj ja. No keď ide o to, aké filmy a témy mi súčasný stav filmového a televízneho priemyslu dovolí robiť, nemám pocit, že už by som zapadal do nejakého systému a uskutočňoval v ňom svoje projekty. Stále hľadám svoje miesto a vlastnú cestu.

So scenáristkou Martinou Madejovou vyvíjame absurdnú komédiu o duši východo- či stredoeurópskeho človeka, so scenáristom Peťom Balkom film o Batmanovi z Dunajskej Stredy – bezdomovcovi, ktorý niekoľko rokov pôsobil v meste ako lokálny superhrdina. Chcel by som natočiť aj film o povojnovej výmene obyvateľov Slovenska a Maďarska. Moja posledná veľká srdcovka je film o Dunaji, v ktorom ožijú rôzne dunajské legendy a rozprávkové bytosti. Sú to však iba námety, rozpísané scenáre, uvidíme, či sa nájdu aj producenti, vôľa, a hlavne peniaze.“

spracoval Daniel Bernát
FOTO: Daniel Rihák