Drak sa vracia
(1967)

V kolekcii digitálne reštaurovaných filmov na DCP nosičoch SFÚ je aj Drak sa vracia. Je to tretí režijný projekt Eduarda Grečnera a zároveň predstavuje umelecký vrchol jeho filmovej tvorby. Ide o adaptáciu rovnomennej knihy Dobroslava Chrobáka. Kameramanom bol Vincent Rosinec a tento film patrí medzi jeho výtvarne najsilnejšie práce. Rosincovo kameramanské stvárnenie témy zaujme najmä vysokou mierou funkčného použitia teleobjektívu. Je to nielen zaujímavé z estetickej stránky, ale hlavne to vynikajúco dotvára psychologickú drobnokresbu hlavnej postavy a jej pocity osamotenia a vylúčenia z davu. Obrazovú stránku dopĺňa experimentálna hudba Ilju Zeljenku, pomocou ktorej sa podarilo ešte výraznejšie prekresliť vnútorný emočný svet postáv. Hlavného hrdinu Martina Lepiša, prezývaného Drak, stvárnil populárny český herec Radovan Lukavský. Snímke dominujú herecké výkony predstaviteľov všetkých troch ústredných postáv – okrem Lukavského sa vo filme zaskveli Emília Vášáryová ako Drakova snúbenica a Gustáv Valach ako jeho sok. Sledujeme tragický príbeh nespravodlivého odsúdenia človeka a jeho pokus o návrat a opätovné začlenenie sa do komunity, ktorá ho nechce prijať, pretože je iný ako ostatní. A byť iný sa nevypláca v žiadnej dobe a spoločnosti.


Dialóg 20 40 60
(1968)

Tento film predstavuje pomerne zaujímavý experiment, a to nielen v kontexte slovenskej kinematografie. Traja režiséri nakrúcali tri rôzne poviedky s odlišnými hercami aj príbehmi, ale v každej poviedke odznejú rovnaké dialógy z pera scenáristu Tibora Vichtu – raz medzi dvadsaťročnými, potom medzi štyridsaťročnými a nakoniec medzi šesťdesiatročnými postavami. Režisérmi jednotlivých poviedok boli významný poľský filmár Jerzy Skolimowski, Slovák Peter Solan a Čech Zbyněk Brynych. V prvej poviedke sa objavila aj vtedajšia herecká hviezda Jean-Pierre Léaud, ktorý je známy najmä ako predstaviteľ Antoina Doinela z legendárnej doinelovskej série popredného tvorcu francúzskej novej vlny Françoisa Truffauta. Léaudovi sekundovala poľská herečka Joanna Szczerbic. Príbeh každej poviedky je veľmi jednoduchý a zaoberá sa večnou a nevyčerpateľnou problematikou citových vzťahov medzi mužom a ženou. Zaujímavé je, že pri tvorbe filmu ani jeden z režisérov nesmel vedieť, ako sa chopil témy jeho kolega. Naopak, jediné, čo vedieť museli, bolo držať sa pevne dialógov z predlohy. „Výroky, ktoré v mojom chápaní mali váhu, ju stratili, prestali reprezentovať hodnotu. A iné, ktoré som myslel iba ako vatu, zrazu nadobudli na význame,“ povedal o filme Tibor Vichta.

Róbert Šulák