Viac ako 58 miliónov eur, taký je odhadovaný ekonomický dosah COVID-19 na slovenský audiovizuálny priemysel za rok 2020. V audiovizuálnej výrobe predstavuje výpadok 38 percent celoročného objemu a vo filmovej distribúcii 36 percent. Tieto čísla zverejnila koncom apríla Asociácia nezávislých producentov. Za nimi sa však skrývajú aj nevyčísliteľné dôsledky, ktoré zasiahli umenie a jednotlivé príbehy filmových projektov v rôznych fázach tvorby. 

Viacerí producenti a režiséri v posledných týždňoch preškrtávajú svoje rozpočty a prispôsobujú plány nepredvídateľnému vývoju situácie. Mnohí filmári mohli s úľavou skonštatovať aspoň to, že ich pandémia nezastihla uprostred nakrúcania. Také šťastie nemal český režisér a producent Václav Kadrnka. Bezpečnostné obmedzenia zasiahli do natáčania jeho filmu Správa o záchrane mŕtveho, ktorý je koprodukciou medzi Českom a Slovenskom. „Nakrúcať sme začali v marci. Pre pandémiu a s ňou súvisiace opatrenia sme museli nakrúcanie zastaviť po desiatom filmovacom dni. Zároveň sa uzavreli hranice, preto by sa naša slovenská herečka a slovenská časť štábu už nedostali na nakrúcanie,“ približuje pre Film.sk producentka Katarína Krnáčová. Každý týždeň si situáciu aktualizovali s českou producentkou a režisérom, neustále pripravení obnoviť nakrúcanie hneď, keď to bude čo i len trochu možné. „Máme postavené stavby, lešenia, prenájmy priestorov stále bežia. Každý ďalší týždeň zbytočne narastajú náklady a mierne sa zvyšuje aj nervozita a frustrácia,“ opisuje situáciu Krnáčová (text vznikal v polovici mája, pozn. red.).

Fakt, že ide o koprodukčný projekt, spravil pre nich situáciu ešte náročnejšou. „Náš hlavný kameraman z Francúzska bol, našťastie, na začiatku pandémie ochotný ostať v Česku, kde spolu s priateľkou hrdinsky prečkali tie najťažšie týždne izolácie. Vedeli sme, že ak by sa vrátili do Francúzska, už by sa im nepodarilo flexibilne prísť naspäť. V istej fáze sme boli na moment nútení premýšľať aj o prípadnom hereckom preobsadení, ale veľmi sme sa snažili, aby k tomu nedošlo. Našťastie sa v posledných týždňoch opatrenia v obidvoch krajinách uvoľňujú, takže sme už oslovili hercov aj štáb a naplánovali pokračovanie. Myslím si, že sme momentálne prvá filmová výroba, ktorá už začala nakrúcať. Samozrejme, v súlade s množstvom bezpečnostných opatrení,“ podotýka Krnáčová. 

Rúška, testy aj lekár

Meranie teploty každé ráno pred nakrúcaním, nosenie rúšok na pľaci i mimo neho, neustály kolobeh dezinfekcie a sterilizácie, absolvovanie testov na koronavírus u každého kľúčového člena štábu i hercov či zazmluvnenie lekára, ktorý pravidelne kontroluje ich zdravotný stav. Všetko je bežnou súčasťou ich nakrúcania, tak ako sa to odporúča v príručke samoregulačného desatora opatrení pre audiovizuálnu produkciu. To vychádza z materiálu Európskeho inštitútu bezpečnosti filmových projektov a dohodli sa na ňom všetky súčasti slovenského audiovizuálneho prostredia. Sprísneným podmienkam sa podarilo vyhnúť tvorcom filmu Mátyása Priklera Moc, ktorého nakrúcanie sa skončilo pred vypuknutím pandémie. „Mali sme veľké šťastie, lebo zimná časť nakrúcania sa skončila na konci februára, asi dva týždne pred zatvorením sveta. Na apríl sme mali naplánovaný jeden filmovací deň, ktorý nám ostal visieť. Ďalšie dva-tri dni sú už od začiatku plánované na jeseň, takže až na ten jeden otázny deň sme z toho vyšli dobre. Momentálne striháme a strižňa je jedno z mála miest na svete, kde nie je rozdiel medzi normálnym stavom a karanténou,“ hovorí pre Film.sk Mátyás Prikler. 

Vyčkávanie na divákov

Koronakríza sa dotkla aj dokumentu Jara Vojteka Raj na zemi, ktorý Prikler produkoval. Domácu premiéru mal mať v marci na Febiofeste, spolu s festivalom ju posunuli na koniec septembra. „Hlavnou komplikáciou je, že prakticky od marca sa fyzicky nekoná žiadny filmový festival na svete a teraz malo byť obdobie, keď sa film uvádza práve po festivaloch,“ konštatuje Prikler. 

S odsunom kinodistribúcie a festivalových projekcií musí rátať aj Katarína Krnáčová: „Tento rok som mala pripravené do kinodistribúcie dva filmy. Jeden sme odložili na budúci rok, ale druhý je detský letný film Letní rebeli a ten by sme chceli odpremiérovať toto leto. Mali sme potvrdenú jeho svetovú premiéru v marci na najväčšom škandinávskom festivale, ktorý však necelé dva týždne pred začiatkom zrušili a posunuli na jeseň. To platí aj o ďalších piatich zahraničných festivaloch, na ktorých sme mali pokračovať. Niektoré zrušili, iné posunuli na neurčito. Posúvame aj slovenskú kinodistribúciu. Je to veľmi frustrujúci pocit, pracovať na filme päť rokov a potom takto prísť o finálnu fázu jeho uvedenia do sveta a k ľuďom,“ dodáva producentka. 

Cestu k domácim divákom zahatal koronavírus aj najnovšiemu filmu Ivana Ostrochovského Služobníci. Vo februári stihol svetovú premiéru na prestížnom Berlinale a sprevádzali ho pozitívne ohlasy. Domáci diváci si ho mali vychutnať takisto na Febiofeste. „Dá sa povedať, že entuziazmus z Berlinale a dobré reakcie na film od zahraničných novinárov nám pomohli prekonať sklamanie zo zrušenia Febiofestu. Úprimne, asi najviac to zasiahlo organizátorov festivalu, ktorí majú s jeho prípravou celoročnú prácu. Ako ľudia s nadhľadom sme chápali, že svet sa netočí okolo nášho filmu, a premiéru sme preložili na 17. novembra. Od začiatku nám bolo jasné, že odloženie filmu nie je v porovnaní s problémami ostatných ľudí žiadny veľký problém, takže nás žiadne katastrofické pocity neovládli. Berieme to jednoducho ako odklad,“ reaguje na situáciu Ivan Ostrochovský. Tvorcovia filmu sú však radi, že sa im podarilo film osobne uviesť aspoň v Berlíne. „Je to totiž film, ktorý patrí na veľké plátno v kinosále, nie na online festival. Preto je momentálne jeho festivalová distribúcia i kinodistribúcia presunutá na obdobie, keď si ho diváci budú môcť vychutnať v plnej kvalite,“ dopĺňa producentka Katarína Tomková. Dokončiť film podľa nej neznamená len ho v plnej paráde uviesť na červenom koberci, ale je s tým spojených aj množstvo menej vzrušujúcich úkonov súvisiacich s administráciou či vyúčtovaním. Ešte komplikovanejšie je to pri koprodukciách, ako sú aj Služobníci, na ktorých sa podieľalo aj Rumunsko, Česko a Írsko. Práca na filme sa podľa Tomkovej teda zatiaľ nekončí. 

Rôzne podoby vývoja

Koronakríza nezastihla len Služobníkov, ale aj ich ďalšie projekty. Ostrochovský vníma situáciu podnetne. „Máme viacero projektov vo výrobe, vo vývoji aj v postprodukcii a dokonca sme niektoré nové počas pandémie naštartovali. Takže sa nás to nijako nedotklo. Dokonca mám pocit, že sme začali pracovať ešte intenzívnejšie.“ Fázu zatvorenia pred svetom využil režisér György Kristóf. „Koronakríza prišla vo fáze, keď ma to vlastne veľmi nezasiahlo. Už koncom minulého roka bolo jasné, že sa môj pripravovaný tanečno-dystopický film Bunker nebude môcť točiť ani tento rok. Začal som teda pracovať na ďalšom filme, ktorý bude hovoriť o obetiach dunajskostredského mafiánskeho klanu Pápayovcov. Pandémia mi vytvorila pokojnejšie podmienky na písanie scenára; odišiel som na dedinu, kde sa môžem maximálne sústrediť na prácu. Som rád, že Audiovizuálny fond aj nový maďarský filmový fond pružne reagujú na toto špeciálne obdobie a že sme mohli podať granty. Popritom vyvíjame animovaný seriál pre dospelých Píp Show, ktorého hrdinami budú kurčatá a ďalšie vtáky," hovorí Kristóf pre Film.sk.

Zatvorené hranice a cestovanie obmedzené na minimum ovplyvnili pripravovaný film dokumentaristu Tomáša Krupu, ktorý sa bude odohrávať v oblastiach zasiahnutých globálnym otepľovaním, na miestach, kde je život vystavený mimoriadne ťažkým podmienkam alebo odsúdený na pomalý zánik. „Ľudstvo pravdepodobne nezastaví zmenu klímy, ale bude sa musieť prispôsobiť novým, ťažším podmienkam. To je hlavná myšlienka projektu. Znie to náročne, ale už za pár mesiacov sa nám podarilo nájsť podporu na viacerých frontoch a projekt začal naberať reálne obrysy,“ približuje Krupa pre Film.sk. V spolupráci s lokálnymi partnermi vo vzdialených krajinách naštartovali prieskum a ešte koncom minulého roka podnikli prvé obhliadky v Japonsku. Tento rok mali v pláne vývoj zintenzívniť a o rok ísť do produkcie. „Na marec boli zorganizované obhliadky v USA, v júni mali naše cesty viesť do Grónska, koncom roka do Austrálie. V tom najlepšom rozbehu zasiahla pandémia, museli sme zrušiť letenky, rezervácie ubytovania, miestnu dopravu a odvolať sprievodcov a produkčných. Prinútilo nás to pribrzdiť. Plány sa však nemenia, pracujeme z domu na tom, aby sme udržali lokálne kontakty živé,,“ rozvíja dôsledky krízy Krupa a poznamenáva, že mnohé závisí aj od toho, či sa uvoľní cezhraničné cestovanie. „V prípade dokumentárneho filmu sa vývoj celkom určite nedá urobiť z domu, sme odkázaní na osobné stretnutia s protagonistami. Za tými našimi musíme vycestovať do všetkých svetových strán, taký je koncept – z každej svetovej strany jedna lokácia, jeden príbeh. Budeme musieť dodržiavať isté obmedzenia a vítam, že AVF bude akceptovať náklady spojené s opatreniami ako vyúčtovateľné a hradené z poskytnutej dotácie. Ak fond nájde ďalšie možnosti, ako pomôcť producentom, ktorí realizujú diela mimo Slovenska a budú im narastať náklady vzhľadom na isté opatrenia, budem ich len vítať.“ 

Situácia zasiahla aj Krupov predošlý film Dobrá smrť, ktorý mal byť uvedený vo Francúzsku, v Bangladéši či na Ukrajine. Niektoré festivaly sa presunuli v čase, iné do online prostredia. 

Keďže fázu festivalovej stratégie s premiérami má už film za sebou, v oboch prípadoch organizátorom vyhovel. Podľa Krupu sa online priestor legitimizoval a odskúšalo sa, čo všetko môže fungovať, aj keď si nemyslí, že nahradí kino či festivaly. „Udrží si svoje miesto popri fyzických podujatiach, maximálne ich rozšíri, ale v rámci distribúcie nenahradí iné platformy. U nás sa diváci v dôsledku obmedzení možno priučili tomu, čo je už celkom zabehnuté inde – že je legitímne za obsah na internete si zaplatiť a nie všetko je tam automaticky zadarmo,“ uzatvára Tomáš Krupa. 

Podpora audiovizuálneho prostredia

Možnosť opätovne nakrúcať, i keď za veľmi prísnych podmienok, prišla po dvojmesačnej pauze 11. mája opatrením Úradu verejného zdravotníctva. Ten rozšíril výnimku z používania ochranných prostriedkov na nakrúcanie a výrobu programov či podávanie umeleckého výkonu. Získať výnimku sa usilovala iniciatíva viacerých profesijných združení a zástupcov slovenskej audiovízie v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR. Ďalším dôležitým prvkom pri zmierňovaní dôsledkov pandémie je Audiovizuálny fond, ktorý zintenzívnil komunikáciu s prostredím a zaviedol viaceré opatrenia. „Pri podpore produkcie audiovizuálnych diel fond považuje za jednoznačnú prioritu dokončenie tých filmov a televíznych projektov, ktoré boli fondom podporené v uplynulých rokoch. V oblasti vývoja a produkcie audiovizuálnych diel fond o jeden rok odloží povinnosť producentov vyúčtovať a uhradiť fondu podiel z obchodného zhodnotenia podporených projektov. Producentom podporených a už uvedených filmov fond odloží o rok ich zmluvnú povinnosť vyúčtovať a uhradiť podiel fondu na príjmoch z obchodného využitia týchto projektov,“ informuje AVF na svojej stránke. (Viac v rozhovore s Martinom Šmatlákom na stranách 24 – 29.)

„Dostali sme podporu na vývoj, čo je pre nás kľúčové, aj vzhľadom na možnosti skladania medzinárodnej koprodukcie, bez ktorej sa v našom projekte nezaobídeme. Dnes je, žiaľ, otázkou, či dokážeme dodať 100% výstupy,  ku ktorým sme sa pred krízou za poskytnuté prostriedky zaviazali fondu. Očakávam aký bude vývoj v cenotvorbe leteniek, uvidíme, ako sa zmenia aj ceny za iné služby ako sú ubytovania, miestna doprava a náklady na štáb. Medzi naše destinácie patrí Grónsko, USA, Austrália, Japonsko a Čína. Keď budeme poznať bližšie čísla, zaujímalo by ma, či bude s nami fond vedieť rokovať o udržateľnosti projektu,“ hovorí Tomáš Krupa s tým, že vývoj je problematická fáza, ktorej podporu vníma ako veľmi dôležitú. Zároveň si uvedomuje závislosť fondu od jeho rozpočtu. „Rozpočet vyplýva zo zmluvy so štátom, takže je to aj o rozhodnutí politikov. Nemôžeme všetko hádzať iba na hlavu fondu.“ V pripravovanom projekte sa preto Krupa so svojím tímom snažia rozložiť riziko a skladať financovanie z viacerých zdrojov, podarilo sa im nájsť aj súkromného investora a medzinárodného sales agenta.

„V rámci Slovenskej filmovej a televíznej akadémie sme s AVF diskutovali o viacerých formách podpory. Niektoré sa pretavili do reálnych opatrení a schém pomoci, iné sa, žiaľ, zatiaľ nepodarilo realizovať. Samozrejme, existujú veľmi silné finančné limity a v súčasnom stave výmeny vládnych garnitúr je ťažké niektoré výrazné zmeny uskutočniť. Je mi ľúto, že v porovnaní s Českou republikou sa nám zatiaľ nepodarilo presadiť nutnosť vyhlásiť špeciálnu výzvu a tým aj navýšiť finančné prostriedky na projekty zamerané na tie oblasti filmového priemyslu, ktoré potrebujú okamžitý reštart,“ hovorí Katarína Krnáčová, ktorá je aj viceprezidentkou SFTA. „Príprava a tvorba filmu je veľmi špecifická a každý projekt nachádzajúci sa aj v inej fáze prípravy, výroby či postprodukcie prichádza s inými problémami, a teda si aj vyžaduje osobité riešenia. Preto som uvítala ochotu a ústretovosť AVF riešiť každý problém individuálne a snažiť sa nájsť špecifické riešenie šité na mieru priamo s producentom.“ Ivan Ostrochovský hovorí, že už samotná existencia AVF na neho pôsobí upokojujúco, aj keď by uvítal zrýchlenie procesov. „Nemyslím si, že by mal fond robiť nejaké špeciálne kroky, ale mohol by trochu zjednodušiť byrokraciu a zrýchliť procesy, pretože namiesto logického krízového zrýchlenia sa dostavilo spomalenie. Ale to asi súvisí aj s výmenou na ministerstve kultúry a s nezodpovednými krokmi bývalej ministerky.“

Pomocnú ruku podáva aj SAPA

Ďalšiu podporu pre producentov ponúkla Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA), ktorá v súvislosti s koronakrízou spustila podporný program SAPAID. Venovaný je predovšetkým tým producentským subjektom, ktoré sa ocitli vo finančnej núdzi alebo v existenčných problémoch. „Uvedomujeme si, v akej ťažkej, prípadne až likvidačnej situácii sa mohli ocitnúť mnohí slovenskí producenti. Dôsledky súčasného prerušenia výroby nedokážeme v tejto chvíli ešte úplne presne pomenovať, ale aj tak sme sa rozhodli už teraz pomôcť mnohým z nás, ktorí sú v najhoršej situácii,“ uviedol prezident SAPA Marian Urban. O finančné prostriedky môžu požiadať nielen členovia SAPA, ale aj nezávislé producentské subjekty, ktorých audiovizuálne diela boli v posledných troch rokov preukázateľne šírené v kinách a súčasne prostredníctvom televízneho vysielania či alternatívnych nosičov. Celková suma pomoci, ktorú program SAPAID rozdelí je 150-tisíc eur. 

Zuzana Sotáková
foto: Záber z filmu Letní rebeli, Silverart

Štvrtá fáza uvoľňovania opatrení umožnila otvoriť aj kiná. Mnohé sa s tým ale neponáhľali. „Za stanovených podmienok je otvorenie kín pre našich členov neekonomické a väčšina avizuje neskoršie otvorenie svojich prevádzok. Aj distribučné spoločnosti budú vyčkávať na uvedenie premiérových titulov na trhu so znovuotvorením kín, tým sa celkový rozbeh audiovizuálneho sektora výrazne spomalí,“ uvádza v stanovisku Združenia prevádzkovateľov kín jeho predseda Jozef Valachovič. 

K 25. máju, teda takmer týždeň po spustení štvrtej fázy, premietalo 10 zo 124 slovenských kín, medzi nimi napríklad bratislavské Kino Lumière, kino Palárik Čadca, košický Úsmev, trenčianske Metro či viacsálové kiná Star vo Zvolene a Lučenci. Otvoriť chceli aj v Hriňovej. Tamojšie kino Poľana však premieta iba raz do týždňa – v nedeľu. A to nemohlo.  

Aj sem smerovala jedna z výhrad kinárov. Nevideli dôvod, aby ich typ prevádzky mal sanitárny deň práve v nedeľu. „Žiadame o zaradenie medzi výnimky, ktoré sú už poskytnuté. Nedeľa pre divákov bola a stále aj je veľmi atraktívnym dňom na návštevu kina a kiná sú schopné realizovať dezinfekciu (sanitáciu) aj mimo svoj hrací profil,“ uvádza ZPK. Toto opatrenie v čase uzávierky júnového Film.sk uvoľnili. Kinári nesúhlasia ani s tým, že nemôžu otvoriť bufety. Pochutiny balené v jednorazových obaloch podľa nich spĺňajú hygienické predpisy a zákaz považujú za diskriminačný, keďže vnútorné priestory reštaurácií už otvorili.    

Nešťastný je podľa ZPK aj spôsob obmedzenia kapacity kín a dvojmetrové odstupy divákov. Povolenú kapacitu 100 návštevníkov docieli vraj iba málo sál a maximálny počet divákov sa zníži až o dve tretiny. „Veľmi by nás mrzelo, keby množstvo kín (najmä tých s menšími sálami) kvôli takto postaveným podmienkam svoje prevádzky neotvorilo,“ napísali kinári. Aktualizácia opatrení neskôr upresnila, že vnútorné prevádzky si môžu vybrať, či dodržia kritérium 15 štvorcových metrov na zákazníka, alebo dvojmetrový odstup. Niekoľko ďalších kín ohlásilo, že začne premietať v júni.

mak

Aj prípravy druhého hraného filmu režisérky Terezy Nvotovej ovplyvnila pandémia COVID-19, ktorá ju „uväznila“ v New Yorku. Situáciu v meste, ktoré sa koncom marca stalo novým epicentrom nákazy, zaznamenáva v dokumentárnom filme pre Českú televíziu. 

Pandémia COVID-19 ťa zastihla v New Yorku. Čomu si sa tam venovala? Zhatili ti opatrenia prácu?
Do New Yorku som išla navštíviť svojho priateľa predtým, než som mala začať intenzívne pracovať na príprave filmu Svetlonoc, ktorý sa mal točiť od začiatku júla. Do toho však prišla korona, ktorá ma tu tak trochu uväznila – zrušili mi let, a tak som tu doteraz. Film sme posunuli na august a prípravy zatiaľ riešim online. Mám skvelý tím, ktorý so mnou trávi hodiny rozhovorov cez WhatsApp. Hádam sa mi podarí prísť na konci mája, aby som mohla aspoň dva mesiace pred natáčaním všetko intenzívne pripravovať na mieste. 

Popritom som začala pracovať na dokumente pre Českú televíziu o situácii v New Yorku ako epicentre nákazy sveta cez vlastný filmový denník a cez pohľad bežných Newyorčanov.

Ako vyzerá tvoj lockdown?
Celkom dobre. Veľa varím a trávim dosť času na internetových telefónoch, cez ktoré riešim úplne všetko – prepisujem scenár Svetlonoci, hľadám lokácie, sťahujem svoj byt v Prahe, robím pôrodnú asistenciu kamarátke atď. Posledný týždeň však už netrávim toľko času doma, keďže som začala natáčať dokument. Jazdím po meste s kamarátom kameramanom na motorke a natáčame.

Ako vnímaš tamojšiu situáciu? Prefiltrovaná médiami sa javí ako veľmi kritická, zrejme sa však líši od prostredia k prostrediu.
Bola som tu, keď sa to celé začalo, a so strachom som sledovala narastajúce čísla, keď boli školy, bary a reštaurácie ešte stále otvorené. Na Slovensku vtedy už všetko pozatvárali, ale tu trvalo asi o týždeň dlhšie, kým im to celé došlo, a to bolo už neskoro. New York má viac než 8 miliónov obyvateľov. Žijeme tu dosť hlava na hlave, a tak nie div, že sa to práve tu tak rýchlo roznieslo. Situáciu však vnímam asi trochu triezvejšie ako ľudia u nás, ktorí mi niekedy vystrašení volajú, či žijem. Čísla sú naozaj hrozné, no neznamená to, že by sa tu povaľovali mŕtvoly na ulici. Ľudia fungujú v rámci obmedzení, už aj nosia rúška, sú dosť priateľskí, pretože vedia, že spolupatričnosť je jediné, čo ich teraz zachráni. Talian, čo má pizzeriu na rohu, mi rozprával, ako pečie každý deň pre lekárov a sestry v nemocnici, iní zase rozvážajú jedlo pre dôchodcov zadarmo – ľudia si tu dosť pomáhajú. Bohužiaľ, neboja sa len korony, ale aj toho, že o mesiac nebudú mať z čoho žiť. Priemerný Newyorčan minie za mesiac na základné potreby, ako jedlo a bývanie, 4 500 dolárov. Keď stratí prácu, čo sa stalo tisícom, zrazu nemá z čoho zaplatiť nájom a zo dňa na deň sa stane bezdomovcom. Rezidenti dostali nejakú jednorazovú finančnú injekciu, to im však pokryje tak polovicu mesačného nájmu.

K nakrúcaniu filmu si asi musela pristupovať expresne. Ako si sa pripravovala?
Je to taký spontánny film – nebolo veľmi čo pripravovať. Točím „on the go“, zachytávam svoje dni a rozhovory s ľuďmi, mesto a jeho zmeny. V Českej televízii ho chcú pustiť už na budúci mesiac (rozhovor sme pripravovali koncom apríla – pozn. red.), takže je to taká rýchlovka.

Priblížiš trochu, ako vyzerá takáto „rýchla“ dokumentárna produkcia v newyorskej praxi?
Tak, že si všetko musím zariadiť sama. Zvyčajne mám kameramana, zvukára, produkciu. Teraz riešim všetko na kolene. Našťastie tu mám kamaráta, takisto Slováka, Petra Domoráka, ktorý má techniku a motorku, takže som to vyhrala, lebo dvaja sme schopní riešiť všetko, aj keď je to náročnejšie. On musí cez týždeň pracovať, má home office, takže to prispôsobujeme aj jemu.

Ako pristupuješ k téme? 
Zaujíma ma nielen aktuálna situácia, ale aj to, čo táto kríza odkryla v rámci americkej spoločnosti a sociálno-politickej situácie. Slabiny, ako zdravotné poistenie, ktoré nemá asi 27 miliónov Američanov, či sociálna podpora, zrazu vystúpili na povrch a rozdelili spoločnosť. Jedna časť chce aj za cenu straty miliónov životov čo najskôr otvoriť ekonomiku, chce si robiť veci po svojom a nechce, aby jej štát niečo diktoval. Druhá časť chce, aby štát zabezpečil základné sociálne istoty, ako poistenie či školstvo, ako je to u nás v Európe – no títo americkí ľavičiari sú často označovaní za komunistov. Korona je taký filter, ktorý tento diskurz posunul do extrému.

Zmení podľa teba korona New York? 
Kým nepríde vakcína, tak klasicky preplnené ulice, bary, galérie, divadlá, múzeá či reštaurácie zostanú minulosťou. Bola som sa pozrieť na Time Square, kde sú za normálnych okolností permanentné davy, a teraz je úplne prázdne. Okolité divadlá na Broadwayi asi zostanú ešte nejaký čas zavreté. Kamaráta divadelného režiséra to zastihlo uprostred skúšania hry a teraz je na nezamestnaneckej podpore. New York tvoria Newyorčania a tých korona teraz nepríjemným spôsobom zastavila. Keď toto mesto stojí, znamená to, že jeho ľudia trpia, lebo nemajú ako zarobiť peniaze. Home office si môže dovoliť naozaj len elita. New York sa bude musieť pozviechať, ale toto mesto má za sebou 11. september a jeho ľudia sú dosť húževnatí na to, aby to dali. Z Broadwaya k dopĺňaniu regálov v supermarkete tu nie je tak ďaleko a to si všetci uvedomujú.

Myslíš, že táto tvoja newyorská skúsenosť zmení tvoje názory, tvoj pohľad na svet, prípadne teba celú?
Ťažko povedať, keďže som teraz uprostred toho všetkého. Určite to nejak ovplyvní môj vzťah, ktorý štyri roky fungoval na diaľku. V bývalom svete to bolo možné, no pri zatvorených hraniciach a zastavenom cestovaní to už nebude také jednoduché. Chceme sa zobrať, aby nás aspoň pustili navštíviť sa, keď odletím. Korona mi naozaj podrazila nohy, keďže žijem v neustálom pohybe. Bývam v Prahe, ale veľa pracujem na Slovensku, mám tam rodinu a priateľa zase tu v USA. Teraz, keď sa nedá normálne cestovať, budem musieť zmeniť aj svoj život. Nemám však pocit, že by to ovplyvnilo môj pohľad na svet. Skôr sa potvrdzuje to, čo som si už dlho myslela. Idioti ako súčasný americký prezident sa pri tejto kríze ľahšie odkopávajú a problémy, o ktorých som vedela, viac cítiť. Mrzí ma však, že sa málo hovorí o tom, aby sme túto krízu využili na zmenu kurzu v rámci životného prostredia. Klimatická zmena bude horšia než korona, no málokto si to dnes uvedomuje a malé zmeny nestačia. 

Rozhovor sme pripravovali koncom apríla, 13. mája sa Tereza Nvotová vydala a 8. júna jej film New York v čase korony odvysielala Česká televízia.

Mária Ferenčuhová
foto: Peter Domorák

Zorganizovať alebo nezorganizovať? Preskočiť ročník alebo sa presunúť do online prostredia? Festivaly po celom svete stoja pred neľahkým strategickým rozhodnutím a spolu s nimi aj filmové trhy. Viaceré z nich, a medzi nimi aj Cannes či Karlove Vary, nakoniec prišli s modelom šitým na mieru ich potrebám v špeciálnych časoch. Zhodujú sa, že preniesť atmosféru filmového festivalu do virtuálneho sveta sa nedá, ale biznis v ňom fungovať dokáže. Preto sme sa rozhodli zmapovať, kedy a na akých „miestach“ sa môžu filmoví profesionáli stretnúť v najbližšom období.

Krakovský filmový festival a KFF Industry
31. 5. – 7. 6. 2020
www.krakowfilmfestival.pl
Okrúhly 60. ročník medzinárodného festivalu sa podľa vzoru ďalších prestížnych festivalov, ako CPH:DOX a Visions du Réel, uskutoční aj za súčasnej situácie, avšak presunie sa do online prostredia. Divákom ponúkne tradičný výber najnovších dokumentov, animovaných a krátkych filmov z celého sveta, ako aj premiéry poľských filmov a stretnutia s filmármi. Uskutoční sa aj program pre profesionálov KFF Industry. Táto sekcia bude otvorená výhradne pre akreditovaných hostí, ktorí získajú prístup k digitálnej video knižnici, ku konferenciám, k prednáškam, panelovým diskusiám a prezentáciám animovaných a dokumentárnych projektov v rôznych štádiách vývoja. Dostupný pre nich bude aj koprodukčný trh a workshopy Doc Lab Poland.

Far East Festival a Focus Asia
6. 6. – 4. 7. 2020
www.fareastfilm.com
Pandémiu a s ňou súvisiacu karanténu vzal taliansky festival ako príležitosť na transformáciu festivalového obsahu do streamovacej podoby v najväčšej možnej miere. Aj preto sa festival rozhodol svoj 22. ročník nezrušiť, ale zorganizovať ho online na platforme MYmovies. Súčasťou podujatia bude aj industry sekcia Focus Asia (30. 6. – 2. 7. 2020), ktorá ponúkne prezentáciu ázijských filmov v postprodukcii, projektový trh a bohatú zostavu webových seminárov. Festival zverejní ďalšie informácie a možnosti akreditácie v najbližšom období. 

MFF Cannes a Marché du Film Online
22. – 26. 6. 2020
marchedufilm.online
www.festival-cannes.com
Najznámejší filmový festival v čase našej uzávierky ešte nezverejnil definitívne vyhlásenie o tohtoročnej prehliadke, známe sú však už obrysy jeho trhového podujatia Marché du Film, ktoré sa pre tento rok presunie do virtuálneho prostredia. Aj Slovensko tu bude mať virtuálny pavilón, ktorý organizuje Slovenský filmový ústav.

„V tejto náročnej situácii filmový priemysel vyjadruje potrebu jarného randevú. Prieskum, ktorý sme uskutočnili medzi distribútormi po celom svete, nám ukázal, že 80 percent z nich má záujem o online trh a 66 percent má kapacitu na vytvorenie akvizícií (hlavne dokončených filmov, ale aj filmov v postprodukcii a vo fáze tvorby scenára). Trhom Marché du Film Online nenahradzujeme skúsenosti z Cannes, ale vytvárame časť tejto esencie online tým, že ponúkneme profesionálom efektívnu a špičkovú platformu na projekciu ich filmov, na ich nákup, financovanie projektov a stretnutie partnerov. Experimentujeme aj s novým trhovým modelom, ktorý dovolí profesionálom, ktorí nemajú prostriedky alebo čas prísť do Cannes, aby sa zúčastnili,“ uviedol v oficiálnom vyhlásení výkonný riaditeľ trhu Jérôme Paillard. Market ponúkne medzinárodným sales agentom virtuálne stánky a inštitúciám virtuálne pavilóny, konať sa budú video stretnutia (cez aplikáciu Match&Meet) a online trhové projekcie filmov. Platforma bude založená na technológii Cinando a za prísnych bezpečnostných podmienok. Programy a konferencie ako Cannes Docs, Cannes Next, Producers Network, Goes to Cannes, Frontières či Fantastic 7 sa prevažne prispôsobia digitálnemu priestoru.

Medzinárodný festival animovaného filmu Annecy a Mifa
15. – 30. 6. 2020
www.annecy.org
Obe podujatia sa presunú do online prostredia. Festival ponúkne divákom možnosť pozrieť si celú kolekciu filmov vybraných na festival. Sprístupnené budú aj ďalšie formáty, ako napríklad Work in Progress, masterclassy s osobnosťami animovanej tvorby, Making Of či nová sekcia Preview, v ktorej režiséri exkluzívne predstavia prvé zábery z pripravovaných projektov. Práve súčasťou tejto sekcie bude aj slovenská minorita Myši patria do neba v réžii Denisy Grimmovej a Jana Bubeníčka..  

Koná sa aj trhové podujatie Mifa – organizátori sľubujú stretnutia, objavovanie aj diskusie, a to vďaka prepracovanej webovej stránke a jej nástrojom prispôsobeným práve na tieto účely, ako je napríklad špecializovaná video platforma. Do virtuálneho prostredia adaptujú dobre známe formáty, ako Mifa Pitches & Pitching – Territory Focus, Mifa Campus,Industry – Territory Focus & Mifa Special Events, Meet the... či Share With. V rámci pitchingu sa tento rok predstavia aj dva slovenské projekty – krátky film Ahoj, leto a seriál Chcem vedieť!, oba od Martina Smatanu.

Akreditácie na festival aj trh prebiehajú do poludnia 29. 6. 2020.

MFF Karlove Vary a KVIFF Eastern Promises Industry Days
6. – 8. 7. 2020
www.kviff.com
Filmová slávnosť u našich susedov sa nakoniec tento rok konať nebude, ale organizátori sa vzhľadom na uvoľňovanie opatrení rozhodli pripraviť špeciálnu verziu tradičnej prehliadky Vary vo vašom kine, ktorá sa uskutoční v pôvodom festivalovom termíne (3. – 11. 7.). Divákom ponúkne v kinách po celej Českej republike mimoriadny výber snímok, ktoré sa oplatí vidieť. Organizátori zároveň oznámili, že veľká časť tradičnej súťažnej prehliadky pre filmových profesionálov KVIFF Eastern Promises sa odohrá vo virtuálnom prostredí. „Vďaka tomu sa filmové projekty z regiónu strednej a východnej Európy, Balkánu, bývalého Sovietskeho zväzu, Blízkeho východu a severnej Afriky v rôznych fázach vývoja či výroby budú môcť predstaviť aj zahraničných nákupcom, festivalom a distribútorom,“ uvádza festival.

Sheffield DocFest a Digital Industry Pass 
jún – november 2020
www. sheffdocfest.com
Festival sa tento rok nebude konať vo svojej tradičnej podobe, ale časť programu presunie do online prostredia na jeseň. Vo virtuálnom svete sa bude odohrávať aj jeho industry program, na ktorom sa záujemcovia môžu zúčastniť prostredníctvom Digital Industry Pass 2020. Jeho súčasťou bude platforma trhových projekcií Doc/Player (8. 6. – 31. 8. 2020), streamovanie diskusií a panelov, pitchingové formáty a ďalšie aktivity, ktoré bude festival postupne zverejňovať. Vstupenky sa dajú zakúpiť do 31. 8. 2020.

Sydney Film Festival
10. – 21. 6. 2020
www.sff.org.au
Už 67. ročník festivalu sa po prvýkrát bude konať virtuálne a celonárodne. Prezentovať bude dôležité elementy svojho programu na tento rok: svetové premiéry austrálskych dokumentov, krátke filmy domácich vychádzajúcich hviezd a filmy európskych režisérok. Ďalšie informácie o vstupenkách a programe zverejnil festival po našej uzávierke, koncom mája.

Pripravila Zuzana Sotáková

Po siedmich rokoch od premiéry filmu Môj pes Killer, ktorý zvíťazil na MFF v Rotterdame, mala na jar prísť do kín novinka režisérky Miry Fornay Žaby bez jazyka. Svetovú premiéru mala vlani na festivale Black Nights v Tallinne a v januári ju uviedol rotterdamský festival.

Žaby bez jazyka čakal podľa všetkého bohatý festivalový život. Ako vnímaš jeho prerušenie pandémiou?
Môj posledný film Cook F**k Kill, čo je asi výstižnejší názov ako Žaby bez jazyka, má francúzskeho sales agenta a čakal ho celý rad festivalov, v rámci ktorého by som bola veľa cestovala. Väčšina festivalov, kde sa mal uvádzať, však buď posunula termín, alebo zorganizovala festival v online podobe a bez účasti režiséra. Až tak mi nevadí, keď nemôžem film uviesť osobne, nerada totiž lietam, a to nielen z dôvodu zvyšovania svojej uhlíkovej stopy. Ale je škoda, ak sa festival zruší, pretože pre moje filmy je to hlavná forma distribúcie. Mrzia ma najmä Karlove Vary, rovnako aj Plzeň. Distribúcia je teraz veľmi komplikovaná, ale dúfam, že si film nájde divákov, či už v online priestore, alebo si naň skrátka počkajú.

O akých stratégiách jeho ďalšieho uvádzania uvažuješ?
Práve to riešime s distribútorom. Termín českej premiéry sme posunuli na jeseň, pretože ešte prednedávnom nikto nevedel, čo sa bude diať. Znamená to prerobiť celé PR, od trailerov až po plagáty, korona nás zastihla len týždeň pred plánovanou premiérou. Uvádzanie online, samozrejme, prichádza do úvahy, lenže môj film je nakrútený na 35 mm film, ktorý funguje v kine, takže ak si ho niekto bude púšťať na počítači, nie je to ono. Je to umelecký, nezávislý kinofilm pre špecifické publikum. Preto veľmi dúfam, že sa kiná čoskoro otvoria a my ho budeme môcť uvádzať aj s diskusiami. Veľmi by sa mi páčili premietania v otvorených priestoroch, o ktoré sa pokúsime v lete na Slovensku. V Česku nás premiéra čaká, žiaľ, až v októbri, teda o viac ako pol roka neskôr oproti plánu. Na jeseň už prídu do kín ďalšie filmy a boj o diváka bude väčší. Myslím si však, že robím natoľko špecifické filmy, že sa Cook F**k Kill medzi nimi nestratí. Okrem toho sa v ňom rozoberá téma domáceho násilia, respektíve správania, ktoré k nemu vedie – a práve táto téma teraz v dôsledku koronakrízy vystúpila výraznejšie do popredia. Možno práve vďaka tomu, že sa o nej viac hovorí, bude mať aj film väčšiu šancu zarezonovať. 

Čo pandémia a nedávne obmedzenia verejného života znamenali pre teba osobne? 
Som spolovice kaviarenský človek a v kaviarňach alebo co-working priestoroch si organizujem celý pracovný život, od stretnutí až po samotárske písanie. Opatrenia ma teda zasiahli, od úzkosti z nosenia rúšok a gumených rukavíc ako v nejakom divnom filme som prešla až po nutnosť zreorganizovať spoločenské fungovanie, nanovo nastaviť spôsob života na „športovejší“, s bicyklovaním, hodinami klarinetu pri Dunaji alebo piknikmi v rúškach a s bezpečnými odstupmi. Veľmi sa teším, že sa opatrenia postupne uvoľňujú a že si znova môžem dať kávu na terase. Ale teším sa aj z toho, čo mi obmedzenia priniesli. Som teraz viac s blízkymi, s rodinou, s priateľmi, celkovo sa viac venujem tomu, na čo som dlhodobo nemala čas – predovšetkým vzťahom, ktoré sú zrazu vzácnejšie a výrazne sa prehĺbili. Nie som veľmi zameraná na sociálne siete, skutočný ľudský kontakt je pre mňa oveľa cennejší.

Čomu sa v týchto mesiacoch venuješ z pracovnej stránky? 
Žijem medzi Parížom, Prahou a Bratislavou a pandémia ma zastihla akurát v Bratislave. Čas, ktorý som pôvodne chcela venovať festivalom, som napokon venovala práci na novom filme. To znamená, že píšem. Na nový projekt som dostala štipendium a dúfam, že aj napriek jednej zamietnutej žiadosti získame podporu na ďalší vývoj v Česku aj na Slovensku. S francúzskym producentom som v kontakte cez Skype, len ma mrzí, že nemôžem robiť výskum k novému filmu priamo v teréne. Ale vďaka postupnému uvoľňovaniu opatrení sa nakoniec dostanem aj k tomu.

Ako vnímaš iniciatívy na pomoc filmárom, ktoré predkladajú filmárske združenia na Slovensku či v Česku? 
Na aktuálny stav vo filmovom priemysle sa nepozerám ako človek, ktorý pracuje na zákazku, ale ako režisérka autorských filmov. To znamená, že v situácii, v akej sa mnohí filmári ocitli počas koronakrízy, sa nachádzam celoročne. Zdá sa mi, že iniciatíva je viac zameraná na tie filmárske profesie, ktoré boli zvyknuté na pravidelný príjem a teraz oň prišli. Nežijem od projektu k projektu, ale od filmu k filmu, pričom práca na jednom filme mi trvá minimálne tri roky, niekedy aj viac, ak napríklad zo slovenskej strany päť rokov nedostanem podporu. Mám teda obdobia, keď žijem z mála, a nutnosť uskromniť sa pre mňa nie je ničím nezvyčajným. Iniciatívy na podporu filmárov sú super, ale nie som si istá, či sa až tak venujú nezávislým autorom. V každom prípade je podľa mňa dobré, že koronakríza upozornila na viaceré veci týkajúce sa fungovania zdravotníctva, školstva alebo kultúry, ktoré sa často ocitajú na okraji záujmu, a teraz im, či už chceme, alebo nie, musíme venovať pozornosť. Zároveň si však myslím, že ľudia sa nedokážu zmeniť, ak ich nejaká situácia nezasiahne, a že veľmi rýchlo budú mať tendenciu zase nabehnúť na ten šialený rytmus ako predtým. Po skončení pandémie to tu môže chvíľu vyzerať ako začiatkom 90. rokov – ako divoký západ –, ľudia sa budú snažiť rýchlo dobehnúť ten stratený čas. Pre tvorivého človeka však žiadny čas nie je stratený, takže dúfam, že nám toto obdobie prinesie aj množstvo zaujímavých a dobrých vecí.

Mária Ferenčuhová

Už 66. Medzinárodný festival krátkeho filmu v Oberhausene sa napriek pandémii uskutočnil v plánovanom termíne (13. – 18. mája), pretože sa jeho vedenie počas jari v karanténe odhodlalo pripraviť prvý alternatívny online ročník v histórii podujatia. 

Marcové prepuknutie pandémie donútilo organizátorov tejto legendárnej, stále pedantne organizovanej filmovej akcie konať promptne. Podľa šéfa festivalu Larsa Henrika Gassa neuvažovali o zrušení či odklade, pretože v kríze by sa kultúra nemala hneď sťahovať do úzadia. Program pôvodne tvorilo viac ako 500 filmov zo 70 krajín. Očakával sa príchod približne 1 000 akreditovaných hostí. Prioritou bolo udržanie kľúčových zložiek programu, t. j. všetkých piatich súťaží (136 filmov) a spolu s nimi aj najvýraznejších festivalových sekcií, zameraných na profily tvorcov, prezentácie vybraných špecializovaných archívov alebo distribučných spoločností.

Tesne pred začiatkom otváracieho ceremoniálu portál festivalu skolaboval. A obrovský divácky záujem si online projekcie udržali až do konca. Sledovali ich diváci v takmer 100 krajinách sveta a okrem akreditovaných profesionálov sa podľa festivalu predalo 2 500 vstupov. Ponuku sledovať vybrané programy využili aj mnohé školy v rámci domácej výučby. Projekcii každého filmu predchádzala úvodná infostrana a po filmoch, nielen po súťažných, nasledoval v mnohých prípadoch krátky rozhovor dramaturga sekcie s tvorcom. Programy archívnych sekcií sprevádzali úvody ich kurátorov a pri otvorení každej programovej sekcie si divák mohol stiahnuť adekvátnu časť festivalového katalógu. Napriek úvodnému zaváhaniu prebehli všetky ostatné projekcie bez problémov.

V kontexte zhoršujúcej sa koronavírusovej situácie festival akčne inicioval vznik jediného „kontracovidového“ programu s názvom Môžeme a mali by sme teraz robiť filmy?, ktorý finálne pozostával z 12 video- alebo mobilových esejí, dlhých od 44 sekúnd po takmer 10 minút. Išlo o čisto nemecké produkcie, ktoré nakrúcali viac (Dietrich Brüggemann) či menej známi, väčšinou mladí nemeckí tvorcovia, ktorých spájalo okrem iného najmä ocenenie získané v Oberhausene. „Honorár za vytvorenie eseje,“ píše sa v katalógu, „sa rovná bežnému poplatku za jedno psychoterapeutické sedenie v Nemecku. Produkcia videí teda nemala trvať viac ako hodinu.“ Jednu z myšlienkovo i vizuálne najkompaktnejších prác vytvorila mladá hudobníčka a filmárka Brenda Lien, ktorá hneď v jednom z prvých titulkov, sprevádzajúcich prúd jej voľných obrazových asociácií, ďalej odkrýva prvotné zadanie s otázkou, či robiť, alebo nerobiť filmy v čase korony. „Povedali: Nakrúť to v rámci jednej hodiny za 100 eur. Pomyslela som si: Čo je to, dočerta, za sprostosť? Môžem urobiť film za stovku, ale neviem ho nakrútiť za jednu hodinu.“ Zvládla to najlepšie z celej zostavy. Jej komentáre vkladané do fotografií i krátkych pohyblivých obrazov plnokrvne vystihovali situáciu, ustrnutie, nutkanie pokračovať, prehodnocovať, pomáhať si prácou, ale naznačovali aj odpor k snahám pomeriavať človeka jeho produktivitou, najmä v čase krízy.

Jediným príspevkom v online programe festivalu, na ktorého produkcii sa podieľalo aj Slovensko, bola čiernobiela observačná esej Pamätník, synagóga, most a kostol (2012) v profile nemeckej filmárky Maye Schweizerovej, venovaná jednému miestu pamäti v Bratislave, miestu, kde kedysi stála synagóga na Rybnom námestí, soche Milana Lukáča a plynutiu každodenného života okolo nich. Omnoho významnejšie zastúpenie mal tohto roku v Oberhausene predstavovať ďalší výber archívnych titulov zo SFÚ do zvláštneho programu Re-selected, ktorého uvedenie sa odložilo na budúci rok. Úspech online ročníka vedenie festivalu príjemne zaskočil. Ostáva len dúfať, že to v Oberhausene neohrozí návrat k festivalu ako živej, reálnej udalosti.

Martin Kaňuch
foto: Kurzfilmtage Oberhausen

Protivírusové opatrenia „vypli“ nielen výrobu filmov, ale aj seriálov. Situácia prinútila televízie, aby jej prakticky zo dňa na deň prispôsobili svoju vysielaciu štruktúru i produkciu. Niektoré projekty pripravili ešte pred pandémiou a ony už „len“ čakajú na jesennú sezónu, ale iné zasiahla kríza natvrdo počas výroby. Po iniciatíve zástupcov audiovizuálneho priemyslu a na základe žiadosti Ministerstva kultúry SR zaviedol Úrad verejného zdravotníctva SR 11. mája výnimku z používania rúšok, ktorá sa týka nakrúcania či podávania umeleckého výkonu. 

„Začiatkom mája sme spustili výrobu pozastavených vlastných cyklických relácií a publicistických programov,“ hovorí pre Film.sk PR manažér verejnoprávnej televízie Marián Prevendarčík. V rovnakom období RTVS za prísnych hygienických podmienok obnovila aj dabing akvizičných titulov. V čase pandémie televízia vytvorila napríklad nové vzdelávacie programy a rozšírila spravodajské vysielanie.

Obmedzenia sa dotkli aj hraných projektov televízie, ktoré sú vo fáze predprípravy na natáčanie – ide o vianočnú rozprávku O liečivej vode a filmové spracovanie románu Jozef Mak. „Pri projekte Jozef Mak, ktorý je plánovaný na dva roky, problém nevidíme. Ten môže skôr nastať pri rozprávke, ktorá musí mať premiéru na Vianoce. Ak pandémia ustúpi, ako sa doteraz javí, a vláda bude uvoľňovať opatrenia súvisiace s koronavírusom, bude možné projekty stihnúť. Prvé klapky majú padnúť v najbližších mesiacoch. S očakávaním veríme, že sa situácia vyvinie k lepšiemu, a dúfame, že natáčanie spustíme podľa plánu,“ približuje Prevendarčík a pokračuje: „Takisto máme viacero projektov hranej tvorby, ktoré závisia od koproducentov a od situácie, v akej sa ocitnú po prekonaní koronakrízy. Všetko pozorne sledujeme, komunikujeme a dúfame, že to bude mať čo najmenší vplyv na tieto koprodukčné projekty.“ 

Aj produkciu televízie Joj ovplyvnili opatrenia na ochranu zdravia. „Obmedzili sme výrobu niektorých formátov a prijali sme také opatrenia, aby nedochádzalo k vysokej koncentrácii ľudí. Život v televízii sa však ani počas mimoriadnej situácie s týmto ochorením nezastavil. Náš divák práve teraz najviac očakáva, že ho budeme informovať a zabávať,“ hovorí marketingová manažérka Joj Group Miroslava Klempová. „Vysielaciu štruktúru sme v apríli a máji prispôsobili zložitej logistike pri produkcii a aktuálnemu dopytu zo strany zadávateľov. Na druhej strane je našou strategickou úlohou udržať pozíciu značky a ponúknuť divákovi aj kvalitný premiérový obsah,“ dodáva Klempová. Pre televíziu sú podľa nej dlhodobo dôležité nespravodajské programy, ktoré vytvárajú stabilnú sledovanosť. Preto sa maximálne snažili, aby ich výroba pokračovala aj v nových podmienkach. „Nakrúca sa v rúškach, s minimálnym štábom, bez divákov, kontrola telesnej teploty a dostatočná hygiena na pracovisku je bezpečnostným štandardom,“ menuje Klempová ešte pred uvoľnením opatrení. Takto sa nakrúcali napríklad relácie, ktoré bývajú tradične bez diváka, ako kuchárska šou Moja mama varí lepšie ako tvoja. Pri iných formátoch, napríklad v glosátorskej relácii Sedem, zase nateraz zrušili komparz. 

Ďalšie programy zasiahla kríza tvrdšie. Joj musela pozastaviť nakrúcanie druhej série sitkomu Nový život, ktoré už bolo v pokročilom štádiu produkcie. Do nezávideniahodnej situácie sa dostala aj pripravovaná miniséria Ultimátum. „Zatiaľ máme nakrútených 16 filmovacích dní, čo je asi jedna štvrtina z celkového počtu. Keďže ide o koprodukciu, účinkujú v nej slovenskí aj českí herci, čo situáciu ešte viac komplikuje vzhľadom na uzatvorené hranice medzi štátmi, ale aj na povinnú karanténu. Sledujeme však vývoj a veríme, že sa situácia zlepší a začne filmárom priať. Ochrana zdravia a bezpečnosť hercov i štábu zostáva aj naďalej na prvom mieste,“ komentuje situáciu televízia. Ultimátum sa začalo nakrúcať po troch rokoch príprav 12. februára. „Je to historicky prvá podpísaná aj roztočená koprodukcia Českej televízie a slovenskej TV Joj, garantom je naša spoločnosť KFS production,“ uviedli pre Denník N režisér a producent Michal Kollár a producentka Jana Kluková. „Rozpadol sa nám zložito vyrokovaný nakrúcací plán a pôvodne jednoliate filmovanie sa muselo prerozdeliť na tri samostatné fázy – prvá je všetko, čo sme stihli natočiť pred karanténou, druhá je nakrúcanie v ateliéri, ktoré plánujeme teraz v júni, a do tretej spadajú všetky exteriéry, ktoré sme nemohli nakrútiť v marci a pre kontinuitu ich nemôžeme točiť v lete. Tak trochu sa modlíme, aby na jeseň neprišla ohlasovaná druhá vlna pandémie. Znovu sa otvorili zmluvy, musí sa posunúť termín dodania. Zároveň dúfame, že sa včas ozdraví kurz českej koruny voči euru, pretože naším koproducentom je Česká televízia,“ rozviedli svoju situáciu producenti.

Viacero projektov stihla Joj pripraviť dopredu. „Kvalitný televízny obsah sa nerodí zo dňa na deň. Uvažujeme, píšeme, natáčame na mesiace dopredu, čo je v dnešných dňoch našou veľkou výhodou. Preto nás momentálna situácia nezaskočila nepripravených a už dnes máme dostatok titulov, ktoré sme pripravení nasadiť nielen do jesennej štruktúry, ale aj na rok 2021,“ hovorí Klempová. „Nové diely seriálu Prázdniny, úplne nový seriál Bodka či komediálna séria Uhorčík, ale aj výpravný historický, dosiaľ produkčne najdrahší televízny seriál Slovania sú pripravené, aby šou na našich obrazovkách bežala ďalej,“ dodáva s tým, že televízia neustále sleduje vývoj situácie, aby mohla čo najefektívnejšie nasadiť jednotlivé formáty do programovej štruktúry. Prísne opatrenia proti šírenia vírusu sprevádzajú dabing, ktorému sa však podľa slov Klempovej zatiaľ problémy vyhýbajú. 

Aj televízia Markíza musela pozastaviť výrobu väčšiny programov s výnimkou spravodajstva a publicistiky, čím sa výrazne zredukovalo vysielanie jej premiérových titulov. „Pre reštrikcie, ktoré sa na Slovensku zaviedli relatívne skoro, sme museli pozastaviť výrobu takmer všetkých projektov, na ktorých sme pracovali. Ovplyvnilo to napríklad nakrúcanie seriálov Oteckovia, Horná Dolná či Susedia,“ uvádza pre Film.sk PR manažér televízie Lukáš Kočišek. V súčasnosti sa tak Markíza zaoberá tým, ako a kedy bude môcť obnoviť výrobu. „Nevieme potvrdiť presný dátum, avšak vyzerá to tak, že môžeme spustiť výrobu jedného projektu po druhom počas leta. Tento týždeň (v polovici mája, pozn. red.) vydal hlavný hygienik SR nariadenie s pravidlami, v akých parametroch je povolené natáčanie hercov a účinkujúcich bez ochranných rúšok. Spoločne s ostatnými predstaviteľmi audiovizuálneho priemyslu ďakujeme za pomoc a podporu pri presadzovaní tejto výnimky Ministerstvu kultúry SR a Úradu verejného zdravotníctva SR. Súčasne sme prijali aj vlastné prísne hygienické pravidlá s detailnými bezpečnostnými opatreniami. Keď dokončíme prípravy v našich štúdiách a exteriérových lokáciách, budeme schopní zodpovedne začať s výrobou jednotlivých programov,“ dodáva Kočišek. Zelenú pre nakrúcanie si pochvaľuje aj televízia Joj, ale podotýka, že ako „nezávislý producent, ktorý celé desaťročia zamestnáva výkonných umelcov, by sme privítali, aby sa k nám ministerstvo správalo tak ako k iným nezávislým producentom a ďalším profesionálom z oblasti umenia a kultúry“. RTVS zase dúfa, že „ministerstvo kultúry v spolupráci s ministerstvom financií dofinancuje projekty, ktoré sa začnú vo vyššej frekvencii vyrábať v lete a na jeseň, keďže bolo nutné presunúť časť finančných prostriedkov zo zastavených relácií na výrobu nových, aktuálnych, vyplývajúcich z koronakrízy“.

Zuzana Sotáková
foto: TV JOJ