Rozporuplný obraz súčasníka 

V rubrike TV tip predstavujeme archívne slovenské filmy zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. V júni uvedie Jednotka RTVS film Kosenie Jastrabej lúky (1981). 

Pri spomienke na filmy Štefana Uhra sa divákom ako prvé vybavia čiernobiele zábery z jeho kultového Slnka v sieti (1963) či Organu (1964). Až v druhom slede asociácií sa do mysle pretlačí tvorba z neskoršieho obdobia, v ktorej režisér Uher už naplno využíva plnofarebné rozlíšenie. Film Kosenie Jastrabej lúky (1981) mal premiéru rok predtým, ako prišla do československých kín režisérova divácky atraktívnejšia snímka Pásla kone na betóne.Príbeh Kosenia Jastrabej lúky je jednoduchý. Otec zavolá svojich troch synov na víkend domov kvôli „neodkladnej záležitosti“. Vysvitne, že treba pokosiť družstevnú lúku, ktorá im kedysi patrila. „Kosenie sa stalo pre nich čosi ako spoveď, očisťovanie duší. Toto rodinné portrétovanie sa v postupnom odhaľovaní charakterov ponára do morálno-filozofickej problematiky života nášho súčasníka, snaží sa ho zachytiť v celej rozporuplnosti a zložitosti,“uvádza sa v anotácii filmu v dobovom distribučnom liste. 

V úlohe otca sa predstavil herecký bard domácej kinematografie Jozef Kroner, trojicu synov hrajú Karol Spišák, Rudolf Jelínek a Jozef Úradník. V úlohe vnučky vo filme debutovala 12-ročná Zuzana Vačková, ktorá si poplietla gramatický krúžok s dramatickým práve v čase, keď režisér Uher hľadal dievča do filmu. Postavu miestnej malomeštiačky a nevesty stvárnila Milka Zimková. Za kamerou stál režisérov dvorný spolupracovník Stanislav Szomolányi, hudbu skomponoval Svetozár Štúr. Scenáristicky filmom debutoval Slavomír Rosenberg, s ktorým spolupracovali Štefan Uher a Jozef Paštéka.

V dobových recenziách nezaujala kritika k Uhrovmu filmu jednoznačný postoj. Recenzent Aurel Hrabušický sa na adresu Kosenia Jastrabej lúky vyjadril kriticky, keď svoj text pre Večerník nazval Rozporuplným obrazom súčasníka. Hoci oceňuje poctivú sondu do súdobých problémov, ako aj pálčivú kritiku malomeštiactva, režisérov zámer ostáva podľa neho na polceste. Kameň úrazu spočíva v (ne)schopnosti sústrediť sa a rozlišovať. Dôslednejšie rozvinutie motívov, prípadne potlačenie nepodstatných a samoúčelných motívov, by viedlo k priaznivejšiemu výsledku. Kombinácia opisného záznamu každodennej práce so žánrovo-komediálnymi prvkami pôsobí niekedy vtieravo. Polovičatosť ovláda formovanie postáv, situácií, dialógov i režijné vedenie, dodáva Hrabušický. Autor však napriek mnohým výčitkám v závere priznáva, že „napriek týmto kritickým pripomienkam film Kosenie Jastrabej lúky môžeme v celkovom kontexte minuloročnej kolibskej produkcie zaradiť k najpozoruhodnejším pokusom o poctivé zobrazenie problémov nášho súčasníka“.

Pozitívnejšie vidí Uhrov film recenzentka Mladej fronty Zdenka Červenková: „Najväčšia hodnota predlohy aj filmu spočíva v konfrontácii týchto stroskotancov života, ľudí zdeformovaných honbou za iluzórnou predstavou blahobytu a spoločenského úspechu, so životným postojom prostých ľudí, úzko spätých s prírodou, ľudí, ktorí svoje životné pravdy aj opodstatnenie svojej existencie hľadajú v priamych a nekomplikovaných vzťahoch k druhým, v práci, v uvedomení si svojich koreňov, v živote zbavenom všetkého balastu zbytočností a malicherností. Teda v hodnotách skutočných a trvalých.“

V podobne pozitívnom duchu hodnotí film v denníku Ľud Jana Mjartanová. Podčiarkuje pôsobivý umelecký výraz výpovede, o ktorý sa v súhre s ostatnými tvárnymi prostriedkami zaslúžili aj hereckí predstavitelia. Štefan Uher podľa nej vo svojej tvorbe dokazuje, že nezáleží na tom, či svoj filmový príbeh zaodeje do čiernobieleho, alebo do farebného obalu. Jeho filmy ostávajú pre diváka dodnes presvedčivé. 

Kosenie Jastrabej lúky (r. Štefan Uher, 1981), Jednotka RTVS 28. 6.

Barbora Gvozdjáková / filmová publicistka
foto: archív SFÚ / Milan Kordoš