Ladislav Volko

publicista, sociológ

Nedávno som kráčal po schodoch Kina Lumière z dolnej kinosály a akosi nevdojak sa mi premietol príbeh tohto priestoru.

Jeho začiatky sú spojené so vznikom Filmového klubu, ktorý s veľkou slávou otvorili 12. septembra 1976. V čase jeho vzniku už existoval Divadelný klub, Klub novinárov, Klub výtvarných umelcov aj Klub architektov – ak sa dobre pamätám. Filmový klub vznikol ako posledný z tvorivých klubov. Odvtedy tu prebiehal filmový život naplno. 

Filmový klub mal jedinečné zariadenie realizované na mieru. Rozvážny režisér Andrej Lettrich mi rozprával, aký boj sa musel zviesť, aby priestory už pri návrhu budovy pridelili filmárom s cieľom pripraviť ich na využitie pre Kolibu. V preklade to znamenalo vybudovať v hornej časti dve väčšie kinosály s reprezentačným priestorom. Využíval sa na slávnostné premiéry slovenských filmov, filmové festivaly aj prezentácie diel zahraničných filmárov, ktorí navštívili Slovensko. Konala sa tu Malá filmová akadémia mládeže, ale aj stranícke aktívy a schôdze pre nestraníkov. V dolnej časti vznikli menšie kinosály na študijné premietanie aj zasadacia miestnosť a kaviarenský priestor s barom na spoločenské využitie a klubovú činnosť. 

Kinosály slúžia doposiaľ, spomínané spoločenské priestory boli tam, kde je dnes  digitálne pracovisko. Kedysi tu prebiehal skutočný klubový život. Filmová sekcia Zväzu slovenských dramatických umelcov tu organizovala otvorené diskusie o nových slovenských filmoch, konali sa tu rôzne konferencie a stretnutia, napríklad so spomínanými zahraničnými filmármi. Svoje miesto tu mali aj filmové festivaly, ktoré usporadúval Slovenský  filmový ústav neraz v spolupráci s inými organizáciami. Po prvomájovom sprievode nechýbali obľúbené každoročné stretnutia zamestnancov pri guláši či akcie odborového zväzu ROH, napríklad na Medzinárodný deň detí. Bol tu aj filmový klub detí zamestnancov Koliby, takisto v réžii SFÚ. Vo Filmovom klube prebiehali aj pracovné i klubové stretnutia filmárov s inými tvorcami. Vznikol tu nejeden námet na film, nápad na spoluprácu. 

Je to iba pripomenutie rôznorodých aktivít Filmového klubu a nekladie si za cieľ vyčerpať tému. Jej monografické spracovanie chýba. Pochopiteľne, existujú písomné, fotografické i filmové materiály, z ktorých možno čerpať. A pamätníci ešte žijú, takže je najvyšší čas, aby sa také dielo zrodilo, podobne ako by som uvítal, a zrejme nielen ja, keby v roku 2023 vyšla monografia Slovenského filmového ústavu k jeho šesťdesiatinám. Čas nezastavíš a aj ten náš treba zaznamenať.