Hlavuľa – vzor chlap?

V čase, keď boli školopovinné deti dlhodobo doma a ich vzdelávanie nadobudlo celkom nové podoby, uviedla RTVS v premiére bábkový seriál Gejzu Dezorza Hlavule. Je určený najmä deťom mladšieho školského veku a atraktívnou formou predstavuje mimoriadne osobnosti, ktoré sa narodili alebo žili na území dnešného Slovenska od stredoveku až po 20. storočie. Prvá séria prináša „portréty“ Majstra Pavla z Levoče, lietajúceho bylinkára mnícha Cypriána, bratislavského vynálezcu Kempelena, Štefana Baniča s jeho „sukničkovým“ padákom, maliara Kolomana Sokola či krasokorčuliara Ondreja Nepelu.

Hlavule sú v súčasnej slovenskej tvorbe pre deti unikátnym počinom najmä z formálneho a žánrového hľadiska: rozvíjajú tradíciu bábkového filmu vychádzajúceho z marionetového divadla a zároveň ho inovujú animovanými sekvenciami. Gašparko, jedna zo základných figúr tohto divadla, tu cestuje v čase a stáva sa dramaturgickým tmelom i pilierom celého seriálu. V klasických bábkových filmoch majú marionety s viditeľným mechanizmom na ich ovládanie vždy do istej miery antiiluzívny účinok a tvorcom sa ho v Hlavuliach darí veľmi šikovne využívať: otvárajú ním priestor na metafilmové otázky a uvažovanie o umeleckom médiu. V závislosti od historického obdobia, do ktorého Gašparko cestuje, sú totiž filmové obrazy dopĺňané „archívnymi“ zábermi, evokujúcimi či už rané obdobie kinematografie, kde sa autori pohrali s trhaným a zrýchleným premietaním filmového pásu i s inscenovanými špinkami, ktoré na ňom uviazli (časť o Štefanovi Baničovi), alebo televízny prenos z obdobia normalizácie (časť o Ondrejovi Nepelovi). Vďaka tomu sa môžu detskí diváci zamýšľať nielen nad príbehmi „hlavúľ“, ale aj nad tým, aké obsahy im tradičné marionetové divadlo v kontexte filmu ponúka. 

Z výtvarného a scénického hľadiska je seriál až ohromujúco prepracovaný. Každá osobnosť i každé obdobie majú svoje vlastné dominantné farebné tóny, líšia sa kostýmami aj pozadím a zároveň pôsobia jednotne. Z dramatického hľadiska seriál osciluje medzi náučnou zábavou a jarmočnou atrakciou. Keďže pohyb marionet v zábere má svoje obmedzenia, tvorcovia v úsilí zachovať svižné tempo jednotlivých častí stavili na efekty, ktorými dopĺňajú a oživujú statickejšie dialógové časti. Na týchto efektoch stojí celá úvodná sekvencia s predstavením seriálu, kde Gašparko otvára encyklopédiu múdrych hlavúľ, dostáva sa do tranzu a zázračným tunelom v časopriestore skáče do minulosti. Jeho prejav, chichúňanie, pády a šibalstvá však niekedy oživujú dej až natoľko, že sa niektoré časti stávajú ukričanými.

Tvorcovia sa museli vyrovnať aj s tým, že každá časť seriálu unesie len isté množstvo informácií podávaných prostredníctvom slova, takže má skôr charakter názorného, no nie vždy presného encyklopedického hesla. Atrakcia v podobe jazykového okienka – či skôr bublinky, ktorá deti učí jednoduché frazémy v taliančine, poľštine, latinčine, španielčine, angličtine či nemčine – je toho príkladom. Cudzie reči odkazujú na pravdepodobný pôvod postáv, ich spätosť s konkrétnou krajinou či pracovný jazyk, no zároveň zostávajú nepresné (nevieme, či Majster Pavol hovoril po taliansky, určite však nehovoril súčasnou taliančinou). Iný typ nepresnosti charakterizuje Hlavuľoviny, nadčasový plátok prinášajúci v seriáli fotografie všetkých hlavúľ vrátane tých, ktorým sa o fotoaparáte ani nesnívalo: ich texty neprešli jazykovou úpravou a občas sa v nich zvláštne strieda súčasný jazyk so staršou rétorikou. Ak si vysielanie nemáte možnosť zastaviť, tak to, samozrejme, nepostrehnete. 

Čo sa však nedá nevidieť, je rodový aspekt seriálu. Hoci je hlavuľa rodu ženského a hoci sa po území dnešného Slovenska pohybovalo viacero mimoriadnych žien (a nielen v 20. storočí, keď už mali viacej možností realizovať sa), prvých šesť dielov seriálu sa venuje výlučne osobnostiam-mužom. Ženám pridelili tvorcovia len podružné úlohy. Dcéra Majstra Pavla Margitka síce prejaví ambíciu učiť sa rezbárstvu, no napokon sa uspokojí s rolou starostlivej gazdinky. Dokonca aj najvýraznejšia ženská postava prvej série, Nepelova trénerka Hilda Múdra je tu zobrazená viac ako materinská figúra, ktorá napečie chlapcom koláč, než ako prísna trénerka s jasnou stratégiou. Situáciu kompenzuje len zmienka o prvej pilotke z dielu o Baničovi – tá však bola Američanka. 

Súčasná kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu ukazuje veľmi presne, ako kumulácia povinností orientovaných na privátnu sféru vyčerpáva tvorivý potenciál žien. Ani túto recenziu som pôvodne nemala písať ja. Oslovili sme viacero autoriek, ktoré sa tvorbe pre deti venujú dlhodobo, všetky však boli vyťažené prácou z domu a starostlivosťou o malé deti. Môj syn je už väčší, aj podmienky na prácu mám o čosi vhodnejšie. Nie však ideálne. A práve preto si myslím, že na ženské osobnosti z našej minulosti treba upozorňovať už len preto, že ich aktivita a výsledky vo verejnej sfére si často vyžadovali (a občas dodnes vyžadujú) obrovské úsilie. Verím, že ďalších šesť dielov série sa na ženy pozrie aj inak než iba tradične.

Hlavule (Slovensko, 2020) RÉŽIA Gejza Dezorz SCENÁR Tony Gaal, Gejza Dezorz VÝTVARNÍK BÁBOK Von Dubravay VÝTVARNÍČKA SCÉNY Michaela Čopíková KAMERA Richard Žolko HUDBA Martin Hasák STRIH Peter Pisoň, Ondrej Azor POSTAVY NAHOVORILI Peter Kadlečík, Tomáš Maštalír, Vladimír Kobielsky, Marek Majeský, Miro Noga , Boris Farkaš, Juraj Kemka MINUTÁŽ 6x14 min HODNOTENIE *** PREMIÉRA od 5. apríla na RTVS

Mária Ferenčuhová
foto: Slovak Motion Picture