Tragédia miliónov koncentrovaná do dvoch osudov

Keď významný britský divadelný kritik Kenneth Tynan navštívil socialistickú Prahu 60. rokov, okrem divadla ho zaujímali nové filmy. Poradili mu aj Obchod na korze (1965) slovensko-českého tandemu Ján Kadár a Elmar Klos. Film neskôr v reportáži pre The New Yorker nazval jedinečným, ale ešte predtým napísal veľkú recenziu pre britský The Observer a Obchodu na korze nepriamo otvoril dvere do sveta. 

Túto historku spomína Elmar Klos mladší v jednom z bonusových rozhovorov, ktoré pre nové vydanie Obchodu na korze na 2-DVD a blu-rayi pripravil na leto Slovenský filmový ústav. „To, že sa Obchod na korze dostal do súboja o Oscara, bola náhoda,“ vysvetľuje ďalej dabingový režisér Klos ml. „V roku 1966 na jar sa mal konať festival československých filmov v Londýne. Výber filmov mal na starosti istý pán Baker, šéfredaktor časopisu Films and Filming. Vybral rôzne filmy, ale Obchod na korze medzi nimi nebol,“ spomína. Filmový historik Václav Macek vo svojej monografii o Jánovi Kadárovi cituje režiséra Jiřího Weissa, ktorý uvádza, že Baker Obchod na korze dokonca odmietol a bez Tynana a jeho recenzie by film úplne zapadol. Emotívna kritika „najdojímavejšieho filmu o antisemitizme, aký kedy vznikol“, po ktorom vám tečú slzy aj cestou z kina, Bakera presvedčila. Obchod na korze pridal do výberu v Londýne, ktorý bol vstupnou bránou na Západ. Až potom Československo film prihlásilo do Cannes, kde ocenili výkony Jozefa Kronera a Idy Kamińskej. 

Doma totiž Obchod na korze pred nakrúcaním ani po ňom neprijali úplne pozitívne. V poznámke k scenáru vrátenému zo schvaľovačky sa ktosi pýtal: Kto si myslí, že z tohto môže byť film? Sandra Klenová z Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, ktorá sa v diplomovej práci venuje autorovi predlohy a scenára Ladislavovi Grosmanovi, uvádza, že poprední slovenskí komunisti zase snímku po premiére označovali za ohováračskú kampaň proti Slovákom, ktorou sa prekrúcajú dejiny, či za urážku slovenského národa a jeho povstania. Filozof Egon Gál v bonusovom rozhovore vysvetľuje, že na obdobie, v ktorom sa film odohráva, nechceli spomínať ani kolaboranti, ani Židia. „Ľudia, ktorí to zažili, chceli zabudnúť,“ hovorí Gál s tým, že naozaj pozitívne prijatie čakalo film až vďaka Oscarovi. „Téma, že Slováci kolaborovali, bola tabu.“ Gál v rozhovore dokresľuje aj zaujímavé dobové spoločenské súvislosti. 

Chcel porozumieť tomu, čo prežil

„V roku 1962, osemnásť rokov po tom, ako Kadár utiekol z tábora a prišiel o takmer celú svoju rodinu, dokázal už so spriaznenými dušami napísať taký scenár, kde túžba po pomste nebola na prvom mieste. Štyridsiatnik Kadár už nemal v sebe dravosť mladosti, čo dúfa, že naruby prevráti filmový svet. Omnoho viac mu záležalo na tom, aby pomocou filmu porozumel tomu, čo prežil, čím sám prešiel, čím prešli iní ľudia. V Obchode na korze chcel porozumieť aj tomu, prečo museli zomrieť jeho rodičia,“píše vo svojej knihe Václav Macek.

Kadár v texte pre The New York Herald Tribune z roku 1966 vysvetľuje, že vo svojom najosobnejšom filme nemyslel na osudy šiestich miliónov umučených Židov, ale na osud svojho otca a rodičov svojich priateľov. To, čo sa stalo, chcel pochopiť cez konkrétne osudy, nie cez čísla, ktoré o nich nič nehovoria. Grosman dokázal podľa neho vidieť fašizmus zvnútra aj vďaka tomu, že tragédiu vytvoril okolo jednej dvojice. Pripomína film Ohrada (r. Armand Gatti, 1961), v ktorom veliteľ koncentráku zavrie na noc dvoch odsúdencov na smrť – nemeckého antifašistu a francúzskeho Žida – do ohrady z ostnatého drôtu. Ten, kto zabije toho druhého, môže žiť. „O komunistoch počas vojny povedal viac, ako by dokázal rozsiahly epos alebo film so silným externým konfliktom,“ napísal Kadár. „Ani najdokonalejšia rekonštrukcia situácie – a to nás privádza k Obchodu na korze – nedokáže prekonať obraz fašizmu koncentrovaný do tragédie jedinej ľudskej bytosti,“ dodáva Kadár v článku. Diváci podľa neho iba ťažko zabudnú na bielovlasú, takmer nepočujúcu a zmätenú starú paniu s nevinnou tvárou. „Je najsilnejším pripomenutím fašizmu a jeho obetí, aké poznám.“

Text vyšiel v januári 1966, keď mal Obchod na korze za sebou už úspech na newyorskom festivale, získal cenu newyorských kritikov a vyšla mu veľmi priaznivá recenzia v The New York Times odvplyvného kritika Bosleyho Crowthera. Ten sa už o pár mesiacov neskôr išiel na vlastné oči pozrieť, kde sa rodia také filmové zázraky. Keď potom na konci roka 1966 zostavoval rebríček 10 najlepších filmov v americkej distribúcii, zaradil doň snímky Kto sa bojí Virginie Woolfovej? Mika Nicholsa, Zväčšenina Michelangela Antonioniho, Evanjelium podľa Matúša Piera Paola Pasoliniho spolu s Formanovými Láskami jedné plavovlásky a Obchodom na korze. V recenzii ho označil za „jeden z najstrhujúcejších a najskľučujúcejších filmov, aké som v posledných rokoch videl“. Chválil nielen výkony Jozefa Kronera a Idy Kamińskej, ale celkovo excelentné obsadenie a kreácie Hany Slivkovej ako Brtkovej chamtivej ženy, Františka Zvaríka v úlohe skazeného švagra, Martina Hollého st. ako Imra Kuchára aj Martina Gregora ako holiča. 

Tvaroval ich ako plastelínu

„Dokázal ich hniesť a tvarovať ako plastelínu,“ opisuje Klos mladší prácu Jána Kadára s hercami. „Pre Kadára bolo kľúčové, čo zdôrazňoval, nájsť správneho herca na tú-ktorú rolu,“ dodáva v ďalšom bonusovom rozhovore Václav Macek. Pre poetiku tohto filmu je podľa neho zásadný príbeh. „Nie zložité štylistické, formálne experimenty. A keď je kľúčový príbeh, potom je tam kľúčový herec.“V Kadárovom cite pre hollywoodske epické kino vidí Macek aj dôvod jeho úspechu v Amerike po emigrácii. V dokrútke spomína aj to, že počas Kadárovej storočnice absolvoval viacero projekcií a uvedomil si, že film sa dokáže prihovoriť každému vďaka tomu, že veľmi neexperimentuje. „Jehojednoduchosť rozprávania ako v detskej rozprávke u divákov rezonuje,“ hovorí Macek. Kadár (považuje ho za kľúčovú tvorivú silu filmu a Klosa vníma ako kreatívneho producenta) mal podľa neho v rozprávaní cit aj pre istú mieru metaforickosti, ale nie priamočiarej. Jeho metafory sú skryté. Až keď divák začne hlbšie rozmýšľať nad obrazmi, ktoré vidí, uvedomí si druhý alebo tretí význam. „Filmu dáva hĺbku a aj päťdesiat-šesťdesiat rokov od jeho vzniku ho potom možno čítať ako čosi, čo prináša stále nové významy a dáva priestor na nové interpretácie.“

Medzi bonusmi nájdu diváci aj rozhovor s českou filmovou historičkou Stanislavou Přádnou, ktorá vysvetľuje, v čom je snímka odvážna a prečo ju považuje za jeden z najdôležitejších československých filmov. Upozorňuje aj na zaujímavú prácu kamery.

Dvoj-DVD a blu-ray Obchod na korze vychádza s anglickými titulkami, so slovenskými titulkami pre nepočujúcich aj s audiokomentárom pre nevidiacich a slabozrakých a s bookletom na 64 stranách. Medzi bonusmi sú okrem rozhovorov aj povojnové krátke strihové filmy Jána Kadára z roku 1946 Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní!. Tie bez milosti mieria na fašistických zločincov, ktorí počas vojny vládli na Slovensku. 

Základ násilia? Neškodní dobráci

Bonusy s rôznymi uhlami pohľadu môžu slúžiť aj ako praktická pomôcka pre pedagógov. S filmom môžu pracovať v rámci výučby dejepisu, etiky či estetiky a predstaviť novej generácii príbeh stolára Tóna Brtka, ktorý „ani prstom nepohol“, iba podľahol tlaku manželky, švagra a prijal arizačný dekrét na obchod staručkej židovskej vdovy Lautmannovej. Hoci jej chcel pomôcť, tragédii nezabránil. „Je veľké zjednodušenie, keď sa násilie vykresľuje iba v podobe diabla. Ono predsa môže byť aj veľmi žoviálne, ľudské, susedské, a pritom rovnako zlé,“ citoval vyjadrenie režiséra Jána Kadára z rozhovoru pre Film a dobu festival v Karlových Varoch pred tromi rokmi v správe o svetovej premiére reštaurovanej verzie filmu. „Základ všetkého násilia tvoria vždy neškodní, dobrí, voči násiliu pasívni ľudia. Títo ľudia možno aj neskôr zo svojej pasivity vyjdú, ale to už býva neskoro. Toto platí všade. Bez týchto dobrých ľudí ako nositeľov násilníckej ideológie by nebolo násilia,“ tvrdil Kadár.

Užitočnosť filmu je dnes podľa Václava Maceka presne v tom istom, v čom bola v čase jeho vzniku. „Akonáhle začnete uvažovať nad tým, že by bolo dobré trošku kompromisu... (…) Film ukazuje, aké môže mať následky každé váhanie, či by predsa len nebolo dobré trošku sa prikloniť na stranu zla.“Obchod na korze mal pripomenúť hrôzy minulosti, aby sa neopakovali. Podľa Egona Gála je dnes film aktuálny práve preto, že sa v spoločnosti opäť objavujú javy, ktoré tu boli v 30. rokoch minulého storočia. „Obchod na korze je dôležitý ako výstraha, že stačí veľmi málo,“ hovorí Gál. Je to ako s tou povestnou žabou. „Spočiatku si nikto nevšimne, že sa blíži niečo zlé. Ľudia sa postupne adaptujú na situáciu a potom si už nikto neuvedomuje, že sa rútime do priepasti. Preto je ten film skutočne dôležitý aj dnes.“

Matúš Kvasnička