... a 5, 6, 7, 8... 

Ona je hviezda Broadwaya, on začínajúci choreograf. Ona má hlavnú rolu sľúbenú už týždne, on ju aj tak chce podrobiť skúške. A tak sa raz večer stretnú v štúdiu. Ona mu pochváli manželku, on jej priateľa. Zdvorilostné frázy zľahka dýchajú podpichovaním. On jej naznačí choreografiu, ona jej dodá iskru. „Ty tieto kroky už poznáš?“ „Ja ich rovno zlepšujem.“ On príde s vulgárnou ideou, ona jej dá sexepíl. Ona má úlohu istú skôr, než vstúpi do štúdia, on má jej srdce skôr, než z neho odíde. Bez nej by nezažiaril, bez neho by skončila zabudnutá. Bob Fosse a Gwen Verdonová boli svojráznou partnerskou dvojicou v živote menom kabaret. Ich príbeh si môžete pozrieť v 8-dielnej minisérii na HBO GO.

Keď Fosse pred štyrmi desaťročiami uviedol svoju felliniovskú autobiografickú filmovú fantáziu All That Jazz (takisto je v aktuálnej ponuke HBO GO), bol to vrchol jeho tvorby, priekopnícke dielo, ktoré organicky spájalo žánre a zotieralo ich konvenčné črty. Predvídal v ňom svoju smrť a všetkým ukázal nielen „šialenstvo“ svojich choreografických vízií, ale aj šialenstvo svojho životného štýlu. Cigarety, alkohol, nespavosť, sedatíva, kokaín, žúry, sex, výčitky, tlak, deadliny, úspech, spochybňovanie, spomienky, búrlivé ego... Fosseho život v štýle sex, tabletky a kabaret je v nadčasovom muzikáli veľkolepou búrkou – zničujúcou, no neviete od nej odtrhnúť zrak. Fosse vyšiel s kožou na trh, ukázal svoje rozorvané vnútro, ale aj spoločnosť prahnúcu po senzácii, ktorá nadšene tlieska aktu jeho umierania, akoby šlo o lacnú zábavnú televíznu reality show. Je to brilantná sonda do života sebadeštruktívneho umelca, ktorého požiera túžba po dokonalosti. 

All That Jazz je dielo, ktoré nepotrebuje žiadny „film o filme“. Nová seriálová biografia HBO našťastie ide ďalej a sústreďuje sa nielen na Fosseho (Sam Rockwell), ale aj na jeho manželku Gwen Verdonovú (Michelle Williams), jednu z najväčších muzikálových herečiek svojej doby. A práve dvojportrét ponúka nesmierne pútavú dynamiku dvoch silných osobností, ktorá sa vo víre udalostí neustále preklápa z jednej misky váh na druhú. Talent, túžba po sláve, vyjadrovanie sa tým, čo im je najprirodzenejšie, teda tancom, ale aj sebeckosť, tvrdohlavosť či manipulácia – seriál má široký diapazón charakterových polôh. Hoci sú Fosse i Verdonová hviezdami, sú aj obyčajnými ľuďmi z mäsa a kostí. Aj Fosse, ktorému krásne tanečnice samy skáču do postele, občas trápne prosí o sex. A občas dostane kopanec do rozkroku. On, slávny choreograf. V jednom roku získa Oscara, dve ceny Tony a tri Emmy, a predsa samovražedne balansuje na parapete v hotelovej izbe. Verdonová, sen každého broadwayského producenta a stredobod večierkov, musí zase prehĺtať trpké pilulky nevery a stráviť tvrdé zrážky so starnutím. Seriál tak nie je plochou spomienkou na prominentný hollywoodsky  pár, ale viacvrstvovou vzťahovou i osobnostnou drámou, teda práve tým, o čo sa nedávno pokúšal Noah Baumbach. Jeho film Marriage Story však napriek marketingovému humbugu nakoniec ostal len vyprázdnenou drámou s afektovanými hereckými výkonmi i scenárom.

Divácky zážitok robí zo seriálu Fosse/Verdonová v prvom rade to, že tvorcovia tkajú pavučinu, ktorej vlákna sa v časopriestore niekoľkých desaťročí každú chvíľu navzájom pretínajú, na niektorých miestach sú prehustené, inde zase vykúkajú väčšie časové očká a občas z nej siahajú jemné nitky až do dávnej minulosti. Fosse bol oslavovaný za svoj štýl rozprávania, cit pre obraz a najmä obrazovú skladbu. Autori seriálu Fosse/Verdonová skladajú poctu jeho jazyku, či už nelineárnou naráciou, alebo strihom. 

Začíname. Osem minút do smrti Boba Fosseho. V ústach má neodmysliteľnú cigaretu. Nahodená Gwen Verdonová mu zaklope na dvere. Je čas ísť na premiéru ich posledného muzikálu. Strih. Verdonová a Fosse na javisku skúšajú nové figúry. Strih. Nakrúcanie filmu Sweet Charity. Strih. 

Úseky z rôznych časových období sa striedajú s citom pre tempo, presne pracujú s náladou, rozpoložením postáv, formou i fragmentmi spomienok. Strih. Fosse natáča v Mníchove svoj druhý film – slávny muzikál Kabaret. Producent nemá v jeho réžiu ani štipku dôvery. Fosse musí sebe i druhým dokázať, že na to má. Tlak sa stupňuje. Strih. Fosse stojí na opustenom javisku a zapaľuje si cigaretu. Zrazu vedľa neho stepuje jeho mladšie ja. Za energickým mladíkom stojí prísny učiteľ a ako otravný čmeliak mu bzučí do ucha: „Pamätaj si, že tam vonku je vždy niekto lepší, ako si ty. Vždy niekto, kto maká viac ako ty. Nemysli si ani na chvíľu, že by som ťa nemohol vymeniť.“ Dospelý Fosse potrasie hlavou, akoby sa chcel fyzicky zbaviť spomienky, ktorá ho práve reže viac než inokedy. Strih. Začiatok sa prelína s koncom, koniec sa odvíja od začiatku. Sugestívne rozprávanie prirodzene vťahuje diváka do deja, s ľahkosťou ho napája na hrdinov. 

Autori minisérie Fosse/Verdonová pridávajú popri všetkých historických vrstvách aj také, ktoré rezonujú práve dnes. Zobrazujú svet šoubiznisu, v ktorom ženy hrajú druhé husle, akokoľvek sú talentované či inteligentné. „Potrebujem ťa,“ prosí Fosse do telefónu manželku, aby prišla za ním do Nemecka. Ona mu uteká na pomoc, zatiaľ čo v New Yorku zostáva ich malá dcéra s problémami v škole. A keď potrebuje uprostred natáčania zohnať masku gorily, bez váhania precestuje za tri dni pol sveta, aby ju našla. Keď však on zažíva najväčšiu slávu, ona sedí doma pri televízore. Nie je jediná. Jej najlepšia kamarátka sa vzdáva kariéry tanečnice pre svojho manžela, ktorý tak nemusí znášať fakt, že nie on, ale ona je hviezdou na večierku. Seriál Fosse/Verdonová však poukazuje aj na hodnoty prepadávajúce sa v sypkom piesku povrchnosti. „To je to, čo robíme. Vezmeme, čo nás bolí, a zmeníme to na veľkú šou. Tancujeme a spievame a diváci nám to žerú a smejú sa tak silno, že si ani neuvedomujú, že sa smejú na osobe, ktorá je v agónii,“ vyslovuje Fosse smutnú pravdu o šoubiznise, ktorá platí dodnes. Zaužívané pravidlá sa však snaží všemožne prelomiť. „Ľudia dnes už nechodia do kina, aby unikli, chodia tam, aby tam našli niečo pravdivé,“ snaží sa Verdonová presvedčiť producenta, že možno nastal čas, keď by sa mohli pokúsiť o niečo hĺbavejšie než len o rozďavené úsmevy a páčivé príbehy.

Poslednou, no esenciálnou ingredienciou tohto seriálu sú Michelle Williams ako Gwen Verdonová a Sam Rockwell ako Bob Fosse. Obaja sa ako také herecké améby menia pred očami diváka a s nespochybniteľnou prirodzenosťou zachytávajú všetky nuansy svojich postáv, či už sú na vrchole mladosti, alebo so stuhnutými kĺbmi a šedinami. Len tak, akoby ani nehrali. Ak pozeráte seriál, pokojne im venujte standing ovation, zaslúžia si ho. 

Fosse/Verdonová (Fosse/Verdon, USA, 2019) NÁMET Steven Levenson, Thomas Kail VÝKONNÍ PRODUCENTI S. Levenson, T. Kail, Joel Fields, Lin-Manuel Miranda, George Stelzner, Sam Rockwell, Michelle Williams KAMERA Tim Ives HUDBA Nathan Barr, Alex Lacamoire HRAJÚ Sam Rockwell, Michelle Williams, Kelli Barrett, Aya Cash  POČET ČASTÍ 8 HODNOTENIE **** a pol DISTRIBUČNÁ PLATFORMA HBO GO

Zuzana Sotáková
foto: HBO

Kto bude strážiť (odkaz) Strážcov?

Americký superhrdinský komiks som vždy vnímal predovšetkým ako lekciu politickej filozofie. Napríklad ten priam modelový konflikt medzi individuálnou a inštitucionálnou spravodlivosťou: maskovaný pomstiteľ berie spravodlivosť do vlastných rúk, ak skorumpovaná polícia zlyháva. Mýtický topos americkej historickej skúsenosti; šerif odkladá odznak, pretože za spôsob, akým sa chystá porátať so zloduchmi – niekedy jediný naozaj účinný –, by sám musel do väzenia.

Ale potom sú tu otázky. Môžeme veriť v neporušiteľnú integritu jeho morálky ako garanta „spravodlivosti“? Aké sú jeho skutočné motívy? „Verejný záujem“ či súkromná pomsta? Nebude hádam ochotný obetovať ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov aj nevinných ľudí? A nie je to nakoniec len obyčajný sadista v maske, ktorý túži niekomu zlámať väz, kým potláčanie zločincov (obvykle drobnej veľkomestskej chudoby) je len ospravedlnením jeho zvrátenosti? Neukrýva sa za maskou rasistický xenofób, ktorý zo všetkého zla v spoločnosti viní černochov, prisťahovalcov, Židov, narkomanov, pankerov, zdegenerovanú mládež a (ľavicových!) intelektuálov a umelcov?

To je približný náčrt morálneho univerza komiksového veľdiela scenáristu Alana Moora a kresliara Davida Gibbonsa Strážcovia z roku 1986. Vlani mala na HBO premiéru nová séria čerpajúca z tohto sveta. Moore účasť i akékoľvek spájanie svojho mena so seriálom odmietol, Gibbons prispel ilustráciami.

Autor seriálu, scenárista Damon Lindelof opísal svoju ideu v otvorenom liste fanúšikom, zverejnenom na Instagrame. Seriál má 9 dielov a ponúka celkom nový príbeh, ktorý vychádza z pôvodného komiksu. Opäť máme do činenia so zložitým a značne bizarným fikčným svetom. Píše sa rok 2019, prezidentom je Robert Redford (!) a v alternatívnej súčasnosti USA sú vigilanti, maskovaní hrdinovia, postavení mimo zákona. Maskami teraz chránia svoju identitu samotní policajti. Dôvodom sú útoky rasistickej skupiny zvanej Siedma kavaléria na ich rodiny. Táto skupina, inšpirovaná denníkom Rorschacha, jedného z niekdajších maskovaných Strážcov, podľa všetkého plánuje konšpiráciu, ktorá má navrátiť moc bielej rase.

Kým pôvodní komiksoví Strážcovia reflektovali súdobú situáciu v 80. rokoch, studenú vojnu a úzkosť z možnej jadrovej apokalypsy, Lindelof sa chce zviezť na vlne aktuálnosti svojej doby. Ako centrálnu tému preto zvolil rasizmus a jeho renesanciu v súčasných USA. Prvá epizóda sa začína scénou brutálneho masakra, ktorý sa skutočne odohral v roku 1921 v bohatej černošskej štvrti Greenwood v Tulse v štáte Oklahoma, ktorá je aj hlavným dejiskom príbehu. Ide o výrazný aktualizačný posun, ktorý rezonuje s érou trumpovskej Ameriky, poznačenou oživením bieleho suprematizmu a ideí Ku-Klux-Klanu. Napokon, aj jeho členovia boli maskovanými vykonávateľmi „práva“, zrejme dokonca prvými.

Lindelof označil koncept série za „remix“, hoci formálne ide o sequel, ktorý sa odohráva 34 rokov po udalostiach komiksovej série v rovnakej alternatívnej realite (fikčnom univerze), avšak s (čiastočne) novými postavami a zápletkou. Z hľadiska intertextových vzťahov teda nejde o novú adaptáciu, ako to bolo v prípade filmu Zacka Snydera z roku 2009, ale o retake, opätovné „siahnutie“ po existujúcom fikčnom svete a jeho repertoári (postavy, prostredie, topos, témy, motívy). I keď pôvodných hrdinov tu vystupuje len zopár – Lindelof chcel podľa vlastných slov zachovať balans medzi starými a novými postavami –, celým rozprávaním sa vinie bezpočet odkazov a narážok.

Intertextová práca s predlohou tu totiž hrá zásadnú rolu: prakticky všetko v seriáli má svoj predobraz, ktorý je však od začiatku zámerne znejasnený a odhaľuje sa až postupne. Nuansovité nadväzovanie na originál je zvlášť pregnantné pri opakujúcich sa motívoch, ktoré sa ustavične vracajú a pripomínajú aj v pôvodných Strážcoch, napr. mnohonásobný symbol hodiniek či zakrvácaný smajlík – symbol straty nevinnosti a emblém celej série. Na agregátore recenzií Rotten Tomatoes to zhrnuli takto: „Seriál pridáva svetu Strážcov nové vrstvy kultúrneho kontextu, so znalosťou stavia na zdrojovom materiáli, ale zároveň si zachováva svoju vlastnú nezameniteľnú identitu.“

Žánrovo ide o mix hororu, crime noir, steampunku, mysteriózneho sci-fi... Temná syntetizátorová hudba Trenta Reznora a Atticusa Rossa z kapely Nine Inch Nails pripomína Stranger Things, bizarné dejové zvraty a žánrová hybridnosť zasa akoby evokovali kultový seriál Twin Peaks. K tomu nelineárne rozprávanie, skoky v časopriestore a chronológii príbehu, simultánne prebiehajúce akcie či multifokálne komponovanie hľadísk viacerých postáv...

Napriek všetkej scenáristickej i vizuálnej sofistikovanosti sa však tvorcovia nevyhli prešľapom. Kresba postáv ani zďaleka nedosahuje subtílnu psychológiu komiksových Strážcov, komplexných a zložito prepracovaných charakterov s množstvom protichodných motivácií. Nikto nie je vyslovene dobrý či prvoplánovo zlý, čierno-biele poňatie komiksových hrdinov Moore cielene spochybňuje (či „dekonštruuje“) – zodpovedá tomu aj celková hýrivá farebnosť – a zaraďuje sa tak k tradícii „noir“. Morálna nejednoznačnosť je skrátka vo fikčnom svete Strážcov hlavným hýbateľom deja. Seriál ponúka omnoho plochejšie figúry, a to tak kladné, ako aj záporné. Zlyhaním je najmä neschopnosť zobraziť skutočné motivácie rasistov tak, aby sme mohli mať pocit, že im rozumieme (čo nie je to isté ako ospravedlňovať ich!) rovnako, ako rozumieme Rorschachovi, i keď s ním bytostne nesúhlasíme. Rorschachov „duševný fašizmus“ je komplikovaný. Siedma kavaléria je primitívna. Paralela medzi nimi je tak iba čisto povrchná.

Watchmen ( USA, 2019 ) NÁMET Damon Lindelof PREDLOHA Alan Moore VÝKONNÍ PRODUCENTI S. D. Lindelof, Tom Spezialy, Nicole Kassell, Stephen Williams, Joseph E. Ibert HUDBA Trent Reznor, Atticus Ross HRAJÚ Regina King, Yahya Abdul-Mateen II, Frances Fisher, Louis Gossett Jr., Andrew Howard, Jeremy Irons, Don Johnson POČET ČASTÍ 9 HODNOTENIE *** a pol DISTRIBUČNÁ PLATFORMA HBO GO

Daniel Kováčik / literárny a filmový publicista
foto: HBO

Fenomén s tvárou Dalího

Červená kombinéza, maska Dalího a stará pesnička, ktorú si spievali talianske ženy na protest proti ťažkej práci na ryžových poliach a neskôr sa stala hymnou talianskych partizánov – tieto popkultúrne symboly zo španielskeho seriálu Papierový dom z produkcie Netflixu pozná dnes celý svet. Pôvodná verzia, vyrobená španielskou verejnoprávnou televíziou, nevzbudila veľký záujem, ale keď seriál odkúpil Netflix, zrodil sa náhle globálny fenomén. 

Ľudí v červených kombinézach a s maskou Dalího dnes vidíme na záberoch z demonštrácií či zo športových zápasov, v krajinách Latinskej Ameriky deti dostávajú mená podľa obľúbených hrdinov. Už po prvej sérii sa Papierový dom stal najsledovanejším neanglickým titulom. Nasledovali ďalšie tri a dnes je potvrdená nielen piata séria, ale plánuje sa aj spin-off. Príbehy o dokonalých lúpežiach, naplánovaných a vedených Profesorom a realizovaných nesúrodou skupinkou outsiderov, ktorá ani nepozná svoje pravé mená, nie sú formou ani obsahom inovatívne a nehrajú sa na veľké umenie. Naopak, tvorcovia sa netaja tým, že cielene využili odľahčený mix žánrov, aby mohli vypovedať o náladách v spoločnosti a pritom osloviť práve tie „masy“, ktoré protestujú v uliciach. 

Tvorcovia Papierového domu spojili soap operu, akciu, sociálne témy a komédiu do atraktívneho mixu, využili široké spektrum odkazov – od Dona Quijota až po Tarantina – na vytvorenie metafory povstania a cez akčné a zábavné rozprávanie sprostredkovali čoraz rozšírenejší pocit – súčasný skepticizmus voči vládam, systému, inštitúciám či bankám. Napokon, spomínaná hymna gangu – Bella Ciao – je lokálnou hymnou ľavice. Cez seriál sa potom stala hymnou marginalizovaných menšín, tých, ktorí vyjadrujú svoj protest na demonštráciách po celom svete, jednoducho hymnou odporu. Papierový dom postavený z farebných papierikov, ktoré samy osebe nemajú žiadnu hodnotu, slúžia iba na výmenu. A pritom sa stali modernými modlami. Pri druhej lúpeži, naopak, je už v hre cenné zlato. Seriál nekomplikovane a rokenrolovým štýlom vracia do hry ľudových hrdinov, resp. sympatických banditov ako zástupné figúry rastúcej globálnej frustrácie. Rôznorodosť postáv, ich zázemia a motivácií potvrdila potenciál osloviť široké divácke spektrum. Idealizmus, precízny plán a intelekt v opozícii voči agresii. A ako sa hovorí v inom príbehu – revolúcia potrebuje nádej. V tomto prípade je to rad (mnohých, často nepravdepodobných) šťastných náhod, ktoré jednoducho vyriešia situáciu. Ale osud vraj praje pripraveným. 

V seriáli sa využívajú i kultúrne špecifiká. Proti produkciám Spojeného kráľovstva či severských krajín sa stavia živelnosť a emotívnosť Španielov, ktoré sa dávajú do kontrastu s racionalitou precízne naplánovanej lúpeže. Seriál tak prináša hravosť, ľahkosť a humor, ktoré môžu zafungovať v kombinácii s výbuchmi akcie či privátnymi drámami. Možno disfunkčná, ale predsa milujúca sa rodina i „rodina“ rešpektujúca sa vo svojich odlišnostiach. Vzťahy dostávajú často prednosť pred akciou, ktorá je však vždy dobre načasovaná. To vyčleňuje seriál z monotónneho radu kriminálok. Ak aj akcia je na úkor vzťahov, tie majú svoju intenzívnu dynamiku. Postupné odkrývanie detailov zo života jednotlivých postáv je kľúčom k prekvapivým zvratom. Nadchádzajúce udalosti sa nedajú predvídať, pretože sa odhaľujú ďalšie a ďalšie súvislosti a fazety charakterov. Stačí len malé pootočenie a ukážu sa motivácie, jemné nuansy, čo vo finále ľudsky približuje postavy divákovi. Aj postava, ktorú diváci spočiatku vnímali najnegatívnejšie, sa napokon stala ich miláčikom. Flashbacky, ktorými sa po svojej smrti do série vrátila, jej dodali ešte starosvetskejší romantizujúci nádych.

Ženské charaktery sú v Papierovom dome často zaujímavejšie ako mužské, ktoré lavírujú medzi dvoma typmi a dobráci u žien nevyhnutne prehrávajú, ak oproti nim stojí muž s „čarom zlého chlapca“. Seriál ukazuje ženy v rôznych pozíciách, životných etapách, z rôznych prostredí a v bohatšom charakterovom spektre. Celý príbeh rozpráva žena a v ďalších sériách sa k nej pridáva ďalšia z hrdiniek. Papierový dom otvára aj aktuálne stále viac akcentovanú tému násilia na ženách a podobne ako Big Little Lies upozorňuje na klišé, na to, že obeťami domáceho násilia nemusia byť iba submisívne ženy, finančne alebo inak odkázané na muža. V posledných dvoch sériách ženy už dominujú.

Fenomén Papierový dom pokračuje aj po štvrtej sérii, ktorá nečakane zostala otvorená. Či a dokedy si svoj status udrží, ukáže ďalšia séria, keď sa svet nadýchne a odkryjú sa všetky trhliny v základoch „papierového domu“. 

Papierový dom (La casa de papel/Money Heist, Španielsko, 2017-) NÁMET Álex Pina HRAJÚ Úrsula Corberó, Álvaro Morte, Itziar Ituño, Pedro Alonso, Paco Tous, Alba Flores, Miguel Herrán, Jaime Lorente, Esther Acebo POČET SÉRIÍ 4 (2x2) HODNOTENIE **** DISTRIBUČNÁ PLATFORMA Netflix

Mariana Jaremková / filmová publicistka
foto: Netflix

Neprepnú! Teória diváka podľa Fox News

Roger Ailes založil v roku 1996 spravodajskú televíziu Fox News, patriacu do portfólia mediálneho magnáta Ruperta Murdocha. I keď označenie „spravodajská“ je asi trochu prehnané. Fox News je skôr názorové združenie, ideologická klika amerických konzervatívcov a republikánskej strany. A najmä – hlasná trúba Donalda Trumpa a jeho konšpiračného myslenia.

Napriek popularite internetu či sociálnych sietí je televízia ešte stále najvplyvnejším médiom. Prinajmenšom v USA. A jeden muž jej rozumie ako nikto iný. Roger Ailes. Sedemdielna miniséria Najsilnejší hlas (2019) z produkcie televízie Showtime sleduje americkú politickú a mediálnu realitu posledných dvoch dekád, ktorú do veľkej miery formoval práve Ailes. Je to vratký terén plný intríg a zákulisných špinavostí. Dokonale zamaskovaný Russell Crowe získal za svoj výkon Zlatý glóbus. 

Ailes v jeho podaní pôsobí až démonicky. Ambiciózny, všetkého schopný manipulátor a bezškrupulózny egomaniak, tak veľmi posadnutý mocou, že stráca akékoľvek zábrany a prekračuje hranice v intímnom aj vo verejnom priestore. Ponižuje svojich podriadených, vyžaduje od nich absolútnu lojalitu (tá sa u žien najlepšie preukazuje sexom), každý prejav nesúhlasu vníma doslova ako útok na Spojené štáty. Postupne prepadá čoraz väčšej paranoji, vedie si osobné spisy o spolupracovníkoch aj protivníkoch. Na dennom poriadku je sledovanie vlastných zamestnancov, psychický nátlak, manipulácia, sexuálne obťažovanie.

Najsilnejší hlas sa nesie na vlne podobných produkcií posledného obdobia stojacich na priesečníku najvyššej politiky, médií a #metoo agendy (Bombshell, Vice, House of Cards, Homeland či Spotlight – režisér Tom McCarthy je aj spolutvorcom série). Napríklad Bombshell Jaya Roacha (2019) sa takisto zaoberá sexuálnym obťažovaním žien v toxickom prostredí Fox News a súdnej žalobe Gretchen Carlson, ktorá napokon Ailesovi zlomila väz. Najmä zo svedectiev žien pracujúcich pre Ailesa čerpal aj novinár Gabriel Sherman v knihe Najsilnejší hlas v miestnosti, podľa ktorej miniséria s Russellom Crowom vznikla. 

Táto miniséria zároveň trochu pripomína aj iné kultové dielo, Network Sidneyho Lumeta (1972). Konšpiračná atmosféra všadeprítomnej paranoje, temné PR a spin doctoring, skryté ovplyvňovanie verejnej mienky, virálny marketing ako nástroj na hacknutie mysle národa. V spravodajstve Foxu sa systematicky stiera rozdiel medzi správou a komentárom, čo je takpovediac svätý grál žurnalistiky. V podstate ide často iba o predstieranie spravodajstva.Repertoár manipulatívnych techník dobre ilustruje napríklad vytrvalé zdôrazňovanie Obamovho stredného mena, Hussein, aby sa do mysle divákov podvedome vryla negatívna asociácia s terorizmom (v jednej reportáži dokonca označili zvláštne gesto pozdravu manželov Obamovcov za „teroristický pästný príklep“).

Pri dramaturgickom spracovaní sa udržuje rovnováha medzi súkromnou, psychologickou a procedurálnou rovinou. Fakty a historické súvislosti sa dávkujú v malých, reprezentatívnych vzorkách, aby diváka úplne nezahltili. I tak je však neraz potrebné pozrieť si niektoré scény opakovane. Tvorcovia často využívajú reálne dokumentárne zábery z televízneho archívu a strihové montáže, ktorými ilustrujú významné historické okamihy. Žánrovo teda ide o dokudrámu, dokumentárnu fikciu (či fact-fiction), hrané dielo založené na faktograficky dôkladne zrešeršovanom scenári.

Snaha vychádzať z dostupných faktov a čo najvernejšie sa pridŕžať skutočnosti však vyvoláva otázku, nakoľko môžeme predloženému obrazu naozaj veriť, nakoľko reprezentuje skutočnosť a nie iba ideologický pohľad opačnej strany (otázku, ktorú kladie aj samotná existencia Fox News!). Odkiaľ mal napríklad Sherman informácie zvnútra firmy či z Ailesovho súkromia, keď väčšina jeho najbližších spolupracovníkov je viazaná mlčanlivosťou a aj Ailesova žena s ním rázne odmietla komunikovať? Tá trvá aj tri roky po manželovej smrti na jeho nevine, hoci seriál pomerne dramaticky vykresľuje jej trpké precitnutie, keď vypláva na povrch všetka dlho utajovaná špina. Treba mať na pamäti, že stále ide len o fikciu, mnohé detaily sú výsledkom tvorivého domyslenia a interpretácie autorov. Existujú však Ailesove verejné i súkromné vyjadrenia, ktoré dávajú jasný obraz o jeho názoroch. Produkcia Fox News je takisto ako číre zrkadlo.

A napokon, sú tu výpovede žien, ktoré svedčili o Ailesovom správaní a boli Shermanovým hlavným zdrojom. Sexuálne škandály tvoria ťažisko rozprávania, v ktorom pojem sexuálny predátor nadobúda podstatne zreteľnejšie kontúry než v obyčajných novinových článkoch. Moderátorky vo Foxe museli napríklad povinne nosiť krátke sukne a stoly v štúdiu boli zámerne navrhnuté tak, aby im bolo vidieť odhalené nohy. Diváci chcú skrátka vidieť sexi správy a Roger Ailes, ten veru divákom rozumie.

Najsilnejší hlas (USA, 2019) NÁMET Alex Metcalf PREDLOHA Gabriel Sherman ADAPTÁCIA Tom McCarthy RÉŽIA Kari Skogland, Jeremy Podeswa, Scott Z. Burns, Stephen Frears HRAJÚ Russell Crowe, Seth MacFarlane, Sienna Miller, Simon McBurney, Annabelle Wallis, Aleksa Palladino, Naomi Watts POČET ČASTÍ 7 HODNOTENIE **** a pol DISTRIBUČNÁ PLATFORMA HBO GO

Daniel Kováčik / literárny a filmový publicista
foto: HBO