Bratislavské Kino Lumière patrilo k prvým na Slovensku, ktoré pre koronavírus zo dňa na deň zatvorilo svoje kinosály. Kino, ktoré prevádzkuje Slovenský filmový ústav, bolo aj medzi prvými, ktoré v máji opäť privítalo vo svojich priestoroch divákov. 

„Za dva a pol mesiaca tohto roka až do zatvorenia kín na začiatku marca prišlo do Kina Lumière skoro 35 000 divákov a vyzeralo to tak, že rok 2020 bude minimálne taký úspešný ako rok 2019, keď prišlo na naše predstavenia 120 000 divákov. Pandémia dobre naštartovanú cestu v kinopriemysle zastavila a návrat bude naozaj zložitý. Pevne dúfam, že situácia bude časom natoľko priaznivá, že nariadenia spojené s hygienickými opatreniami poľavia a vrátime sa do normálu. To bude zrejme možné až na jeseň,“ hovorí Peter Dubecký, generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu (SFÚ).

„Pri otvorení kina je pre nás kľúčová ochrana zdravia divákov, a preto dôsledne dbáme na zabezpečenie hygienických opatrení i na dodržanie potrebných pravidiel pri obsadzovaní kinosál,“pokračuje Dubecký. „Podľa našich výpočtov naplníme asi štvrtinu celkovej kapacity všetkých štyroch sál. Napriek tomu chceme dať divákom možnosť vrátiť sa do kín, aj keď to nebude zisková záležitosť a asi sa tak skoro nevrátime k bežnému hraciemu profilu,“ dodáva riaditeľ SFÚ. Manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová po prvých dňoch od otvorenia slová o zhruba štvrtinovej kapacite potvrdzuje a dodáva, že pre kino je takáto prevádzka akceptovateľná iba na krátke obdobie. Dúfa, že prísne bezpečnostné opatrenia sa čoskoro uvoľnia. 

Divácky záujem o projekcie je aj po znovuotvorení kina. Lumière preto odporúča, aby si diváci kúpili vstupenky dopredu online, pretože kapacita je výrazne obmedzená a predstavenia bývajú vypredané. Navyše by sa diváci – s výnimkou kúpy lístkov – nemali zdržiavať vo foyeri kina. Platí totiž limit na počet ľudí v pomere k rozlohe priestorov. V kinosále by zase diváci, ktorí môžu kino navštíviť iba s rúškom alebo jeho náhradou, mali sedieť dva metre od seba.

Obmedzenia sa nedotkli iba návštevníkov, ale i programu, keďže mnohé plánované premiéry sa presunuli až na jeseň. „Ako repertoárové kino nemáme núdzu o kvalitný program. Vrátili sme sa aj k filmom, ktorých premietanie prerušila pandémia,“ povedala pre Film.sk Hosszúová. „A v júni sa už môžeme tešiť aj na premiérové novinky,“ dodala. Do kín príde napríklad príbeh skorumpovaného policajta, ktorý sa kvôli láske a 30 miliónom rozhodne naučiť jazyk el sibo. Ten tvorí hvízdanie a policajtovi má pomôcť, aby dostal z väzenia drogového priekupníka. Film La Gomera nakrútil rumunský režisér Corneliu Porumboiu (12.08 na východ od Bukurešti) a do kín príde v polovici júna. O týždeň skôr, 11. júna, má distribučnú premiéru snímka To musí byť nebo. Elia Suleiman v nej uteká z Palestíny a prísľub nového života sa pre neho mení na komédiu plnú omylov. Suleimanov humor ocenili vlani v Cannes Zvláštnou cenou poroty. V júni premietne Kino Lumière aj film Solo, ktorému vlani v Jihlave udelili cenu za najlepší český dokument. Jeho hrdinom je argentínsky klavírny virtuóz, ktorý sa po štyroch rokoch strávených v ústave pre duševne chorých pokúša o návrat do života. Film o samote a posadnutosti dokonalosťou nakrútil nedávno zosnulý režisér Artemio Benki. Lumière v júni uvedie aj príbeh, v ktorom dve mladé ženy v povojnovom pekle Leningradu roku 1945 hľadajú nádej a spôsob, ako znovu začať žiť. Ruský film Dlhaňa režiséra Kantemira Balagova získal vlani dve ceny v Cannes.

V júni a júli bude kino hostiť aj festival talianskych filmov Cinevitaj. Okrem súčasných diel ponúkne aj klasiky Federica Felliniho. A 15. júna sa v kine začína prehliadka Európske filmy za euro. Vybrané snímky za symbolické vstupné sa budú premietať až do konca augusta. Popritom pokračuje aj projekt Kino Lumière doma, v máji dokonca virtuálne hostil Minifestival európskeho filmu. Snímky podporené z programu Kreatívna Európa – MEDIA sa tak premietali nielen „naživo“ v Kine Lumière, ale aj online. 

Počas úderu pandémie boli zavreté aj pracoviská SFÚ inak prístupné verejnosti. Knižnica, mediatéka a dokumentácia sú od 25. mája opäť otvorené. O čosi dlhšie je už otvorená aj predajňa Slovenského filmového ústavu Klapka.sk, ktorá niekoľko týždňov predávala filmovú literatúru, časopisy aj nosiče iba cez svoju rovnomennú internetovú stránku. Aj na týchto miestach však tak ako inde platia určité obmedzenia. 

Matúš Kvasnička

Workshop MIDPOINT Intensive SK, ktorý sa zameriava na analýzu pripravovaných scenárov, ale aj na rozvoj tvorivej spolupráce medzi autorom scenára a producentom, mal byť tento rok súčasťou marcového diania na MFF Febiofest v Bratislave. Organizátori workshopu, ktorý pandémia, rovnako ako festival, zastavila na poslednú chvíľu, sa rozhodli, že nebudú čakať až do jesene na náhradný termín. Keď sa situácia trochu upokojila, zorganizovali ho v online podobe od 18. do 21. mája. MIDPOINT inštitút vznikol pred desiatimi rokmi, slovenská platforma s prívlastkom Intensive SK má o rok menej. 

Som človek alebo produkt? Som nesmrteľný alebo mŕtvy? K týmto otázkam sa dopracuje hrdina projektu Zámok. Oskar je moderátorom najpopulárnejšej televíznej šou v krajine. Za pozlátkou úspechu sa však skrýva zúfalý muž, ktorý túži po smrti. Lenže v bohatom mestskom regióne zvanom Vnútorný kruh smrť prakticky neexistuje a zomrieť nie je vôbec jednoduché. Veda pokročila a smrť je už iba „nehygienickou slabosťou“ najnižších sociálnych vrstiev. Smrť sa dokonca vytratila aj zo slovnej zásoby, nahradil ju „zámok“ – slangový výraz pre štátne krematórium. Ak by predsa len niekomu napadlo, že chce zomrieť, uviazne v pavučine absurdnej byrokracie. 

Zámok, ktorý nezapiera inšpiráciu rovnomenným nedokončeným dielom Franza Kafku, je jedným zo štyroch scenárov v rôznej fáze rozpracovanosti, ktoré organizátori vybrali na workshop. Jeho lektorom bol pôvodom macedónsky režisér, producent, strihač, ale aj scenárista a dramaturg Ivo Trajkov, ktorý od štúdií na FAMU pôsobí v Česku. Autorkou Zámku je scenáristka Diana Kacarová. Za sebou má viacero dokumentárnych cyklov aj hraných seriálov, v poslednom čase sa ako autorka a dramaturgička podpísala pod animovaných Chochmesovcov a s režisérom Bohdanom Slámom spolupracovala ako scenáristka na seriáli pre deti Mami, kúp mi psa!, ktorý je v postprodukcii. Pri Zámku spojila sily s niekdajším programovým riaditeľom RTVS Tiborom Búzom, ktorý dnes vedie produkčnú spoločnosť B PRODUCTION. 

MIDPOINT inštitút je však priestorom nielen pre skúsených autorov, ale aj pre tých, ktorí sú na začiatku svojej cesty, ako napríklad Petra Brštiaková. Scenáristiku a dramaturgiu absolvovala na bratislavskej VŠMU pred dvomi rokmi a svoju magisterskú prácu Loan chce teraz pretaviť do scenára celovečerného filmu aj v spolupráci s producentkou Simonou Mócikovou z Bright Side Pictures. Ich projekt Loan sa volá rovnako ako jeho hlavná postava, osemnásťročná maturantka s vietnamskými koreňmi, ktorá žije s mamou a so sestrou vo vietnamskej komunite v Bratislave. Do života dospievajúceho dievčaťa, ktoré zápasí nielen s problémami tínedžerov, ale aj so svojimi dvoma identitami – slovenskou a vietnamskou, vstupuje po smrti otca jej vietnamský strýko Vuong. Ako hlava miestnej vietnamskej komunity chce, aby Loan uprednostnila pred svojimi osobnými záujmami záujem spoločenstva...

S naratívom komunity, tentoraz izolovanej od okolitého sveta, pracuje aj projekt Kult. Hybným prvkom deja sa v ňom stáva návrat dievčatka, ktoré sa stratilo pred štrnástimi rokmi. To, že je späť a navyše vôbec nezostarlo, považujú niektorí zo spoločenstva ukrytého v slovenských lesoch za zázrak, iní sú skeptickejší. V náčrte príbehu nechýbajú konšpirácie o mimozemšťanoch, slovanská mytológia, zakázaná láska mimo komunity, temné rodinné tajomstvá či dokonca vražda. S Kultom sa na workshop prihlásila scenáristka Petra Stračiaková. Spolupracuje na ňom s Marekom Káčerom, ktorý sa desať rokov venoval práci televízneho kameramana a pred niekoľkými rokmi bol spoluzakladateľom spoločnosti CineVision, kde pôsobí ako režisér a producent.

Filmárka Barbora Berezňáková má na konte projekty ako Spýtaj sa vašich 68, Spýtaj sa vašich 89 a vlani debutovala celovečerným dokumentom Skutok sa stal. Ich asociovanou producentkou bola Eva Pavlovičová. Na workshop sa prihlásili s projektom Rado a Dora, ktorý charakterizujú ako komédiu o mladých ľuďoch na prahu dospelosti. „Rado a Dora majú na výber všetko, čo im sloboda aj otvorené hranice ponúkajú, a je len na nich, ako si s tým poradia. Generácia ich rodičov vyrastala v socializme a mala presne naplánovaný život, síce bez slobody, ale aj bez možností výberu. Príbeh je rámcovaný rozchodom dvoch mladých ľudí, ktorí vo veku, keď ich rodičia už mali deti a stabilný životný plán, podľahnú lákadlám individualizmu a možností súčasného sveta,“ opisujú v katalógu podujatia svoj projekt. „Ide o humornú spätnú reflexiu ich vzťahu cez mužsko-ženské videnie sveta,“ dodávajú. 

Okrem prác spomínanej štvorice sa na workshope v pozícii hosťujúcich projektov rozoberali aj Hlavička Juraja Raýmana, Vandy Raýmanovej a Mariny Andree Škop a Rauš Igora Vodrášku a Lukáša Terena. Obe diela boli súčasťou minuloročného workshopu a ich tvorcovia tak mohli konzultovať vývoj, ktorým ich príbehy odvtedy prešli. Rovnakú možnosť budú mať aj autori projektov Kult, Loan, Rado a Dora a Zámok. Pokrok na scenároch rozoberú počas online konzultácie v auguste. 

Matúš Kvasnička

Koronavírus na dlhé týždne zatvoril školy a zrušil aj všetky organizované aktivity a krúžky. Ako deti, ktoré zostali doma, zabaviť? Odpoveďou na častú otázku rodičov boli viaceré iniciatívy, ktoré deti okrem zábavy aj niečo nové naučili. Napríklad o filme. 

Filmroom Doma je online projekt pre deti, ktoré chcú vytvárať vlastné príbehy a rozprávať ich obrazom. Filmový a výtvarný ateliér Filmroom ponúka celoročne krúžky zamerané na film a výtvarnú tvorbu. Začiatkom marca ho pandémia zavrela tiež. „Keďže deti mali krúžok predplatený do konca marca, lámali sme si hlavu nad tým, či budeme hodiny nahrádzať, alebo budeme rodičom vracať peniaze. Online nápad mal kolega Maťo Mazák. Medzitým som však odcestovala na chalupu a nemala so sebou nič na natáčanie, ani statív, takže všetko bolo homemade alebo kúpené v rozličnom tovare na dedine. So sedemročnou dcérou sme všetko vyrábali a z týždňa na týždeň som natáčala videozadania a online komunikovala s deťmi. Tak vznikli prvé animované filmy na diaľku. Keď už som mala videozadania, ktoré videlo spolu osem detí, prečo ich ďalej nevyužiť?“ opisuje dobrodružné pozadie vzniku nového projektu animátorka a výtvarníčka Ivana Tirpáková, ktorá v ateliéri Filmroom vediekrúžky animovaného filmu.

Technické minimum má doma každý

„Súčasťou kurzu sú štyri videá, ktoré lektor deťom postupne posiela. V každom je zadanie, ktoré si s deťmi prejdeme aj na skupinovej online hodine, povieme si viac k danej téme a ony si do ďalšieho týždňa pripravia, čo majú v zadaní. Takto si krok za krokom pripravíme všetko, čo budeme potrebovať na animáciu: postavičky, rekvizity, logo, písmo, pozadia atď. Potom nás čaká práca na storyborde (scenári) a samotná animácia. Ďalej deti čaká nahrávanie hlasov a ozvučovanie filmu. Niektoré to zvládnu samy, iné pošlú nahraté svoje repliky a lektor im pomôže film dokončiť pridaním hudby a ruchov,“ ozrejmuje Tirpáková. Technické minimum na absolvovanie workshopu má podľa nej doma každý. „Návody, ktoré deťom posielam, predpokladajú, že doma nemajú profesionálnu techniku na filmovanie. Stačí iba mobilný telefón alebo tablet s aplikáciou na stop motion animáciu. Všetko ostatné si zostroja doma. V prípade workshopu výroba bábky pre animovaný film posielame deťom domov na adresu balíček s materiálom na výrobu postavičky,“ dodáva.

Jeden film bežne vzniká približne šesť týždňov, keďže ho deti vyrábajú vo voľnom čase popri iných aktivitách. Akú úlohu má v tomto procese lektor? „Úloha lektora je veľmi dôležitá. Vďaka nemu deti dotiahnu film do konca a spravia ho zrozumiteľným aj pre ostatných. Deti majú fantáziu a všeličo si vedia vymyslieť a predstaviť, ale často nevedia odhadnúť, ako to skutočne zrealizovať, a film by samy nevyrobili. Najčastejšie im treba veci zjednodušiť. Úlohou lektora je doviesť deti k výsledku tak, aby ich to bavilo a mali z toho radosť a dobrý pocit. Ani si to neuvedomia, ale naučia sa pritom veľmi veľa praktických vecí, ktoré môžu v budúcnosti využiť, či už pri práci na školskom projekte, alebo na ďalšom filme,“ vysvetľuje Tirpáková.

Vytvoriť si vlastných hrdinov

Workshopy sú určené žiakom základných škôl, ale nie je to striktné pravidlo. „Momentálne si vyrába bábku na animáciu aj otecko šesťapolročnej Cami, ktorá absolvuje rovnaký workshop. Viac než o veku je to o chuti spraviť si svoj animovaný film a vytvoriť si svojich vlastných hrdinov,“ ozrejmuje lektorka. Dodáva, že pri online workshopoch potrebujú pomoc rodičov najmä menšie deti. „Po začiatočnom nadšení sa v niektorej fáze zaseknú a treba ich znovu motivovať. Iné sú naopak veľmi nedočkavé a chcú si všetko urobiť naraz, ale vtedy to väčšinou nedopadne tak dobre.“ Tirpáková preto veľmi pozitívne hodnotí, že sa do online worshopov začali zapájať aj rodičia. „Často sú s deťmi aj pri online hovoroch, takže sú vlastne súčasťou detského filmového štábu a deťom s filmom pomáhajú. Zdá sa mi, že je to veľmi pekne strávený čas. A mnohých rodičov to aj baví a zaujíma. To ma priviedlo k myšlienke do budúcna robiť aj workshopy animovaného filmu pre rodiny. Momentálne mám v kurze jednu celú rodinu (otec, mama a dvaja chlapci). Keď to dospelých začne spolu s deťmi baviť, prináša to veľa zaujímavých tém pre celú rodinu,“ vysvetľuje lektorka. „Oproti klasickému workshopu, kde dieťa príde na dve hodinky a zase odíde, pri online workshopoch ste bližšie celej rodine a na nejaký čas ste naozaj hosťom u nich doma.“

Nové ucelené online koncepty zvažujú vo Filmroome aj na prázdninové mesiace. Vlani organizovali denný letný tábor – Letnú filmovú školu animovaného filmu. „Okrem výtvarného ateliéru prešli všetci lektori do online prostredia, kde krúžky pokračujú. Pre všetkých to bola nová skúsenosť, ale všetci si s tým skvele poradili a nadobudli nové pozitívne skúsenosti a zručnosti,“ uzatvára Tirpáková. Filmy, ktoré deti počas online workshopov vytvorili, sa spolu s aktuálnymi informáciami o workshopoch dajú nájsť na facebookovej stránke Filmroomu.

Ako sa orientovať v obsahu pre deti?

RTVS rozšírila počas koronakrízy vysielanie detských programov na Dvojke a sprístupnila ich aj v online archíve. Bohatý bezplatný archív a detské programy zastúpené samostatným televíznym okruhom s interaktívnou webovou stránkou má aj jazykovo blízka Česká televízia. Množstvo obsahu pre deti ponúkajú aj satelitné a káblové televízie, VOD platformy, streamovacie služby a videotéky filmových inštitúcií. 

Ako sa zorientovať v kvantách filmov a programov? Tipy pre rodičov aj učiteľov dáva na svojom blogu animátorka, režisérka a producentka a zároveň mama dvoch dcér Ivana Laučíková. Blog má zatiaľ 10 častí. V každej sa dajú nájsť desiatky odporúčaní na filmy či seriály z odlišných období i kútov sveta, ktoré vznikli rôznymi technikami. Laučíková nepíše len o tom, čo pozerať, ale aj ako. Rozoberá prekonávanie „sledovacej rutiny“, prehlbovanie citlivosti voči inakosti – postáv, príbehov, vizuálnych vnemov a dáva návody, ako deti naučiť pozerať napríklad aj staré pomalé seriály, experimentálne filmy či animované programy so vzdelávacím potenciálom. Dôraz kladie na komunikáciu s deťmi o tom, čo videli alebo uvidia. Zároveň ponúka tipy, ktoré môžu deti inšpirovať k vlastnej tvorbe.

V sérii textov s názvom Domáca škola animovaného filmu zase vysvetľuje, ako s deťmi natočiť film pomocou bežnej techniky – mobilného telefónu, bezplatných aplikácií a softvérov. Venuje sa pritom všetkým aspektom tvorby od vymýšľania hrdinov a príbehu cez prípravu scenára, výtvarnú prípravu, animáciu až po postprodukciu. Názorne a veľmi podrobne zasväcuje rodiča alebo učiteľa, aby mohol byť dieťaťu pri tvorbe sprievodcom, lektorom. 

Tvorba animovaného filmu núka priestor na realizáciu rôznych bláznivých nápadov a riešení a popri kreativite rozvíja aj trpezlivosť, koncentráciu a zvyšuje mediálnu gramotnosť. Na základe tejto skúsenosti dokážu deti neskôr oceniť okrem príbehu aj formálnu stránku sledovaného obsahu. Na facebookovej stránke Čo pozerať s deťmi sa nachádzajú ďalšie tipy na animované filmy a seriály a Laučíková avizovala, že postupne by tam mali pribúdať aj výstupy z tvorby animovaných filmov od čitateľov blogu.

Nakrútil film o neurotickom režisérovi

Minirozhovor s Teom (13 rokov), účastníkom online kurzu Filmroom Doma, ktorý vytvoril animovaný film Action.

Mal si predchádzajúcu skúsenosť s animovanou tvorbou?
Trochu áno, trikrát som bol na animačnom workshope počas festivalu 4 živly.

O čom je tvoj film?
O neurotickom režisérovi, ktorý vrieska na pľaci a topí sa vo vlastných slovách.

Akým spôsobom workshop prebiehal a ako dlho trvalo, kým film vznikol?
Päť týždňov – každý týždeň sme sa venovali jednej veci (charakter postavičky, farebnosť a pozadie, vyrábanie postavičky s pohyblivými kĺbmi, scéna, rekvizity a logo a nakoniec animovanie).

V čom spočívala pomoc či asistencia lektorky?
Každý týždeň sme mailom dostali video, čo sa bude robiť, a na konci týždňa sme mali skupinový hovor, kde sme si ukazovali, čo sme spravili, a dostávali sme rady. Nakoniec sme animovali v aplikácii Stop Motion Studio, kde sa dá nahrať aj zvuk a hudba.

Bolo náročné preniesť nápad na film do finálnej podoby? 
Nie.

Čo ťa na práci najviac bavilo?
Všetko.

Jaroslava Jelchová
foto: Filmroom

Nevyzerajú práve ako zo žurnálu a vo zvieracej ríši sú skôr outsidermi. Spomalený škuľavý chameleón a vypĺznutý plachý vták kivi tvoria nezvyčajnú dvojicu, akú by ste v biblickej Noemovej arche sotva hľadali. V novom filme ju však nájdete. Pilotný diel animovaného česko-slovenského seriálu pre deti Cez palubu! príde v polovici októbra do kín ako predfilm Maškrtných medvedích príbehov. 

Za projektom stojí autorská dvojica Barbora Valecká a Filip Pošivač. „Kivi a chameleón sú pre nás hrdinovia, ktorí sú jeden bez druhého odsúdení na úplné fiasko. Spoločne však môžu dokázať aj veľké veci, ako napríklad zachrániť celú archu pred stroskotaním.“ To je podľa nich aj jednou z hlavných tém ich príbehu: „Povedať deťom v dnešnej cieľavedomej dobe, že človek nemusí ovládať všetko, nemusí byť vo všetkom úspešný, že nie je potrebné byť dokonalý, tak ako nie sú dokonalí ani naši hrdinovia. Pretože takýchto ich máme radi – nešikovných, zmätkárov, chaotikov, šlamastikov, prospechárov, ale aj nerozlučných kamarátov a bytosti, ktoré v dôležitých momentoch neváhajú pomôcť jeden druhému i svojmu okoliu.“ Nielen pozitívne, ale aj negatívne vlastnosti prinášajú hrdinov, do ktorých sa divák vie vcítiť či zamilovať. Do popredia sa dostáva aj element odlišnosti, ktorá vôbec nemusí byť na škodu. 

Zvierací hrdinovia sú obľúbenou klasikou, no autori filmu Cez palubu! sa v atlase zvierat pozreli na ich menej ošúchané stránky. „Hľadali sme neštandardné charaktery. Vybrali sme si chameleóna, lebo je pomalý, trochu škaredý a rozhodne to v prvom pláne nie je maznáčik na hranie. Zároveň však vyzerá vtipne. Kivi je zase zdanlivo bezvýrazný vták, ktorý sa vyznačuje rýchlym behom a dobrým čuchom, ale inak nie je veľmi páčivý, napríklad ako typické africké zvieratá, ktoré im vo filme robia protiváhu. Celkové výtvarné ladenie sme chceli odlíšiť od toho, čo sa dá vidieť v televízii, od istého druhu mainstreamu,“ vysvetľuje pre Film.sk Filip Pošivač, ktorý sa okrem námetu a réžie zhostil aj úlohy výtvarníka. Tvorcovia použili klasickú stop-motion animáciu cez reliéfne plôšky položené na sklách, ale výhľadovo uvažujú o kombinácii plôšok s 2D animáciou. Samotné natáčanie pilotu im zabralo približne tri mesiace. 

Prvá časť (s dĺžkou 12 minút) predstaví divákom hlavných hrdinov, s ktorými objavia fungovanie celej archy i kľúč k ďalším epizódam. „Teda to, že na konci každého dielu hrdinov z archy vyhodia, aby sa tam na začiatku ďalšieho pokútne a vtipne vrátili,“ prezrádza Barbora Valecká, ktorá sa postarala o námet, réžiu aj animáciu. Pošivač dopĺňa: „Ako hovorí Bára, motívom pilotu bolo načrtnutie sveta, ktorý sme so scenáristom Hynkom Trojánkom vytvorili – 40 dní plavby v arche, kde zdanlivo vládnu jasné pravidlá, ale z času na čas sa ukáže, že majú svoje veľké chyby a je potrebná ,občianska neposlušnosť‘ hlavných hrdinov, aby sme poukázali na to, čo je skutočne dôležité.“ Ďalšími motívmi, ktoré film Cez palubu! vtipne a s nadsádzkou rozohráva, je spolužitie zvierat zavretých v arche, hierarchia medzi druhmi, to, ako páry do archy vyberú, či je dobré, že sú to iba páry samec – samica, a nakoniec aj záhada samotného Noema. Aj keď je veľká potopa a Noemova archa príbehom z Biblie, animované dielo s ním pracuje voľne. „V základných hodnotách, ako je vzájomne si pomáhať, vedieť o vlastných chybách a pracovať s ich dôsledkami či prijať i toho, kto na prvý pohľad nezapadá do nášho spoločenstva, sa to všetko, samozrejme, týka primárnych kresťanských hodnôt. Chceli sme to však brať s nadhľadom, a tak sú naši hrdinovia veľmi potmehúdski a v konaní idú do extrému, čo nám umožnilo flexibilnejšie pracovať so scenárom,“ vysvetľuje Valecká. Pošivač na ňu nadväzuje: „Pre mňa bola vždy dôležitá skôr rovina apokalypticko-ekologická, útek z končiaceho sa sveta a nádej na lepší svet.“

„Našu cieľovú skupinu tvoria deti predškolského veku, teda päť- až sedemročné, s presahom do skupiny ešte mladších detí vo veku tri až päť rokov. Preto sa snažíme, aby mal príbeh viac rovín, zrozumiteľných obom cieľovým skupinám. Ale prioritne sa sústreďujeme na tú prvú, pretože deti v tomto veku už dokážu vnímať rozdelenie dobra a zla, odčítať z tváre grimasy a nálady, pochopiť situačný humor,“ hovorí pre Film.sk Jakub Viktorín zo slovenskej spoločnosti nutprodukcia, ktorá je minoritným koproducentom filmu. Projekt je ich prvým krokom na poli animovanej tvorby. Zo slovenských filmárov spolupracovali na snímke Cez palubu! i strihač Marek Kráľovský, zvukár Tobiáš Potočný, hudobný skladateľ Matúš Široký a mix zvuku spracovávali v štúdiu Dimas. 

Do plánovanej kinodistribúcie na Slovensku zasiahla situácia s koronavírusom, a tak sa plánovaná jarná premiéra presúva na jeseň. Film uvedie do kín Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK). „Medzi naše poslania patrí podpora mladých tvorcov i krátkometrážnych filmov. Snímku Cez palubu! sme sa rozhodli distribuovať aj preto, že svojím obsahom, spracovaním a zacielením zapadala do koncepcie nášho projektu Filmový kabinet deťom, ktorého cieľom je začať so vzdelávaním už od tých najmenších a ktorý ponúka deťom do systému výchovy všeobecný kultúrny prehľad, lásku k umeniu a predovšetkým k filmu,“ uviedla pre Film.skLucia Mandincová z ASFK. „Čo sa týka pokračovania projektu, ambíciou je vytvoriť animovaný seriál, avšak pri jeho koncepte sme v štádiu vývoja. Práve preto je pre nás dôležitá kinodistribúcia pilotu a reakcia divákov, ktorá ukáže, do akej miery si kivi a chameleón dokážu získať medzi deťmi priaznivcov. Aktuálne s autormi pracujeme na celovečernom animovanom bábkovom filme s pracovným názvom Tonda, Slávka & Génius, ktorý začíname nakrúcať tento rok a budeme ho pripravovať ešte viac ako dva roky, takže seriál bude mať teraz pauzu,“ uzavrel Jakub Viktorín s tým, že ambíciou je distribuovať ho online. 

Cez palubu! (r. Filip Pošivač, Barbora Valecká, Česko/Slovensko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: 106 400 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 15 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, Blu-ray/mp44 PLÁNOVANÁ PREMIÉRA 15. 10. 2020

Zuzana Sotáková
foto: nutprodukcia