Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru (anglická skratka EECEA, do 1. apríla 2021  EACEA – Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovíziu a kultúru) zverejnila permanentnú výzvu EU Experts – Call for Expression of Interest na roky 2021 až 2027 pre expertov so záujmom o prácu v hodnotiacich komisiách programu Kreatívna Európa. Ich úlohou bude posudzovať žiadosti o podporu (vrátane tendrov), monitorovať projekty a kontrakty, poskytovať odborné posudky a poradenstvo. Záujemcovia sa môžu zaregistrovať do databázy expertov (Portal Expert Database) na stránke ec.europa.eu v sekcii Funding and Tender Opportunities Portal. Súčasťou prihlášky je vyplnený a podpísaný kontrakt (EU Expert Contract). Registrácia však neznamená automatické zaraďovanie do komisií.

Predpokladom na prácu v komisiách je vysoká odborná úroveň a profesionálne skúsenosti uchádzačov v ich vlastnej profesijnej oblasti, ako aj znalosť politík EÚ. Samozrejmosťou je aj výborná znalosť jazykov, predovšetkým angličtiny. O pozíciu experta sa nemôžu uchádzať osoby, na ktoré sú uvalené administratívne sankcie  EÚ, ani osoby, ktoré súd uznal za vinné v nasledujúcich prípadoch: bankrot, nútená správa, zastavenie obchodných aktivít, neplatenie daní a odvodov, sprenevera, korupcia, spojenie so zločineckými organizáciami, pranie špinavých peňazí, terorizmus a jeho financovanie, detská práca, obchod s ľuďmi a podobne. Kompletný zoznam, ako aj úplné znenie výzvy nájdete na https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/docs/2021-2027/experts/call-for-expression-of-interest_en.pdf.

Ďalšie informácie vám poskytne Creative Europe Desk Slovensko. 

vs

Richard Kováčik, ktorý zastupuje oblasť distribúcie a prevádzkovateľov kín, sa stal novým predsedom rady Audiovizuálneho fondu. Členovia rady, v ktorej pôsobí od januára 2017, ho na tento post zvolili na rokovaní rady 13. apríla 2021. Jeho funkčné obdobie potrvá dva roky. Richard Kováčik pedagogicky pôsobil na UKF v Nitre a na PEVŠ v Bratislave, vyše 20 rokov je odborným pracovníkom Slovenského filmového ústavu. V prostredí kina a filmovej kultúry je však činorodý už od 80. rokov minulého storočia. V roku 1990 založil nitriansky filmový klub, spolupracoval aj s ďalšími klubmi a filmovú tvorbu reflektoval na rôznych platformách. 

Na tom istom zasadnutí obsadzovala rada aj podpredsednícky post. Takisto na dva roky sa podpredsedníčkou rady AVF stala Barbora Struss. Zastupuje nezávislých producentov a členkou rady je od septembra. Počas kariéry pracovala na viacerých manažérskych pozíciách v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, prevažne v zahraničí. Je riaditeľkou medzinárodnej vzdelávacej inštitúcie pre filmových a televíznych tvorcov MIDPOINT Institute, ktorú založila v roku 2009 v Prahe.

Rada je najvyšším štatutárnym orgánom fondu. Rozhoduje najmä o stratégii, prioritách a kritériách podpory a zároveň volí riaditeľa fondu. Medzi jej deviatimi členmi sú zastúpení prispievatelia do fondu, príjemcovia podpory a ministerstvo kultúry. Doterajším predsedom rady bol Róbert Ťavoda a podpredsedom Jozef Heriban. Obom sa 31. marca skončilo funkčné obdobie v rade. K rovnakému dátumu sa skončilo funkčné obdobie aj ďalším dvom členom – Marte Gajdošíkovej a Stanislavovi Párnickému. V nadväznosti na to vymenovala ministerka kultúry Natália Milanová s účinnosťou od 3. mája 2021 nových členov rady Audiovizuálneho fondu na funkčné obdobie šiestich rokov. Členov mohla na základe výzvy ministerstva navrhnúť odborná verejnosť. „Z predložených návrhov boli za členov rady vymenovaní Zuzana Gindl-Tatárová za oblasť tvorby slovenských audiovizuálnych diel, Radoslav Remšík z oblasti retransmisie, Slavomíra Salajová bude v rade zastupovať televíznych vysielateľov na základe licencie a Vincent Štofaník bude členom rady za televízneho vysielateľa zriadeného zákonom (RTVS),“ informuje AVF na svojej webovej stránke. Rada je tak opäť kompletná. Traja z nových členov v rade doteraz nepôsobili, dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová bola v roku 2011 niekoľko mesiacov predsedníčkou rady. 

mak

Jedna z najznámejších maďarských filmových a divadelných herečiek Mari Törőcsik, ktorá nakrúcala s režisérmi ako Zoltán Fábri, Miklós Jancsó, Károly Makk, Gyula Maár, István Szabó či s režisérkou Mártou Mészáros, zomrela 16. apríla vo veku 85 rokov. Na konte mala desiatky filmových a televíznych titulov. Ešte ako poslucháčka herectva debutovala vo Fábriho snímke Kolotoč (1956), ktorú vybrali do hlavnej súťaže festivalu v Cannes a patrila k prvým maďarským snímkam, ktoré zaznamenali po vojne medzinárodný ohlas. O dva roky neskôr ju mohli diváci vidieť po boku Karola Machatu v hlavnej úlohe komédie Dáždnik svätého Petra (r. Frigyes Bán, Vladislav Pavlovič, 1958), prvej slovenskej koprodukčnej snímky. Nakrúcala sa v slovenskej aj maďarskej verzii zároveň. V tom istom roku účinkovala vo Fábriho snímke Slúžka, ktorá opäť súťažila v Cannes. S Fábrim natočila aj adaptáciu populárnej knihy pre mládež Chlapci z Pavlovskej ulice (1969), ktorá získala prvú maďarskú oscarovú nomináciu v kategórii zahraničných filmov. Druhú nomináciu získalo Maďarsko s Mačacou hrou (r. Károly Makk, 1974). Aj v nej účinkovala. S Makkom predtým natočila Dni čakania (1971). Z Cannes si za ne odniesla zvláštne uznanie. Úlohou v historickej dráme Kde ste, pani Déryová?(1976) si v Cannes vyslúžila cenu pre najlepšiu herečku. Film režíroval jej tretí manžel Gyula Maár, s ktorým nakrútila viacero snímok. Celkovo sa v Cannes uchádzalo o Zlatú palmu minimálne desať filmov s Mari Törőcsik. Niekoľkokrát navštívila festival v Karlových Varoch, kde získala ceny za filmy Vetroplach (r. Mihály Szemes, Miklós Markos, 1959) a Mŕtvy kraj (r. István Gaál, 1972). Na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach jej v roku 1998 udelili cenu Hercova misia. V roku 1990 účinkovala v Sonatíne pre páva (1990), ktorú s ňou pre Maďarskú televíziu nakrútil slovenský režisér Igor Ciel. Neskôr na prácu s ním rada spomínala. „Po piatich minútach som vedela, že spolupracujem s vynikajúcim režisérom,“ citoval jej slová vo svojej diplomovej práci o Cielovi Ladislav Széplaki. „Nikdy som nemala rada brakových režisérov, radšej som prepadla s dobrým, ako bola úspešná so slabým.“

mak, jj

Rezidenčný program Pop Up Film Residency sa po vynútenej prestávke opäť rozbehol a v máji privíta ďalšie tri projekty slovenských celovečerných filmov v rámci špeciálnej Pop Up Film Residency s prívlastkom Visegrad. Rezidenčný program je otvorený pre filmy v štádiu vývoja a od 10. do 31. mája hostí filmárov z Českej republiky, Maďarska a Poľska. Spolu s projektami týchto filmárov však mentori Helen Beltrame-Linné, Dénes Nagy a Michal Oleszczyk skonzultujú aj tri slovenské projekty. Miškov svet režiséra Daniela Riháka a scenáristu Jána Štiffela je komédiou o miništrantovi z východoslovenskej deinky, o ktorom sa rozšíri klebeta, že je gay. Scenárista Jakub Medvecký sa v pripravovanej snímke Aká si mi krásna inšpiroval skutočnými udalosťami a podvodmi s eurodotáciami na pôdu na východe Slovenska a bude rozprávať aj o generačných rozdieloch. Tretím pripravovaným projektom je Všetko bude fajnrežisérky a scenáristky Hannah Espie-Farbovej. Jej príbeh sa začína na filmovom festivale v Manile, kde nádejná scenáristka Ella spozná Lukáša, za ktorým neskôr prichádza na Slovensko, kde sa zoznamuje s jeho priateľmi a rodinou a jej život čakajú zmeny. 

Projekt  Pop Up Film Residency sa opäť rozbehol v apríli. Do Bratislavy vďaka tomu prišiel portugalský filmár Duarte Coimbra a paralelne s ním počas rezidencie v spolupráci so Semaine de la Critique Cannes –  NEXT STEP mohol s mentorom, slovinsko-českým režisérom Olmom Omerzom, konzultovať aj slovenský režisér Gregor Valentovič. Jeho pripravovaný celovečerný film Kids rozpráva o štvorici nerozlučných kamarátov, ktorí si postupne nachádzajú vlastnú životnú cestu. Ako posledného to čaká Davida, ktorý je gay. 

mak

Vláda Slovenskej republiky schválila v máji viaceré úpravy v kultúrnom COVID semafore. Zmeny sa týkajú jeho žltej fázy, teda I. stupňa ostražitosti, po ktorom nasleduje už iba zelená fáza s monitoringom situácie. Vďaka zmene sa kapacita sedenia v exteriéri rozšírila z pôvodných 50 percent na 75 percent celkovej kapacity, pri zachovaní maximálneho počtu 500 účastníkov. Zároveň sa vo všetkých fázach kultúrneho semafora zrušila podmienka extra testovania pre kultúrne podujatia. To, či bude účasť na podujatí podmienená textom a o aký typ podujatia pôjde, bude po novom určovať testovacia stratégia aktuálne schváleného COVID automatu platného v danom okrese, v ktorom sa podujatie uskutočňuje. Do úvahy sa bude brať rizikovosť podujatia. Menia sa aj pravidlá kultúrnych podujatí pre deti, ktoré boli doteraz v červenej aj v ružovej fáze zakázané. Po novom sa konať môžu. Podmienkou je, že podujatia budú mimo územia školských a predškolských zariadení a účastníkmi budú ustálené skupiny detí. V interiéri ich môže byť najviac 25, v exteriéri do 50.

mak

Dokumentárny film slovenskej režisérky Maie Martiniak Neviditeľná (2020), ktorý si vlani odniesol hlavnú cenu z festivalu Jeden svet, kde bol tiež najsledovanejším titulom v programe, bude mať 18. mája online premiéru na portáli DAFilms.sk. Celovečerná snímka otvára bagatelizovanú tému traumy z pôrodu a online premiéra bude symbolicky počas svetového týždňa rešpektu k pôrodu. Jej súčasťou bude online diskusia s režisérkou 18. mája o 18.30 h na facebookovej stránke DAFilms.sk, kde bude film prístupný aj neskôr. Neviditeľná zachytáva príbehy troch žien a Maia Martiniak nakrúcala na Slovensku, v Česku, v Dánsku, v Rakúsku a v USA.

mak

Študenti stredných škôl môžu do 9. 6. prihlásiť svoje práce na 16. ročník Medzinárodnej súťaže animovaných filmov stredných škôl. Víťazné práce Animofestu 2021 vyhlásia 17. 6. a rozhodne o nich porota pod vedením animátora a pedagóga Karola Holubčíka. Víťazi získajú finančné prémie 500, 300 a 200 eur. Podmienkou zaradenia animovaného filmu do súťaže je, že ide o prácu, ktorá vznikla po 1. januári 2021 a má minutáž minimálne 60 sekúnd. Súťaž organizuje bratislavská Súkromná škola umeleckého priemyslu animovanej tvorby a študenti môžu svoje práce prihlásiť aj v kategóriách hraný film, fotografia, odevný a grafický dizajn. Kompletné podmienky súťaže nájdu záujemcovia na stránke uat.sk.

mak

Po pomoci pre neziskové subjekty pôsobiace v kultúre a kultúrno-kreatívnom priemysle prišlo ministerstvo kultúry s možnosťou čerpať z balíka pandemickej finančnej pomoci pre fyzické osoby – profesionálky a profesionálov pôsobiacich v kultúre a kreatívnom priemysle. Posledný deň predkladania žiadostí je 30. jún 2021. „Pomôžeme profesionálkam a profesionálom pôsobiacim v kultúre, ktorí dostanú po splnení pár jednoduchých podmienok od nás pomoc vo výške 4 000 alebo 6 000 eur,” povedala ministerka kultúry Natália Milanová. O pomoc môžu žiadať fyzické osoby – profesionáli pôsobiaci v kultúre, ktorí sa svojej činnosti venujú dlhodobo a zaznamenali pokles príjmov najmenej o 30 percent. K dátumu podania žiadosti musí byť záujemca zapísaný v evidencii Fondu na podporu umenia a mať podané daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2019 a rok 2020. Dosiahnutý príjem žiadateľov za rok 2019 musí byť minimálne 4 000 eur, maximálny príjem za rok 2020 nemôže byť viac ako 20 394 eur (osoby s paušálnymi výdavkami) a 13 596 eur (osoby uplatňujúce si preukázateľné daňové výdavky).

red

Európsky film roka Chlast Thomasa Vinterberga sa na 93. ročníku udeľovania Oscarov stal najlepším zahraničným filmom. Dánsky tvorca bol nominovaný aj v kategórii réžia. V nej triumfovala pôvodom čínska režisérka Chloe Zhao s Krajinou nomádov a po Kathryn Bigelow sa stala iba druhou ženou, ktorej režisérske kvality takto ocenili. Road-movie Krajina nomádov (Zlatý lev z Benátok, Cena divákov z Toronta), ktorá má slovenskú premiéru naplánovanú na 20. mája, získala aj trofej pre najlepší film. Treťou soškou ocenili herecký výkon Frances McDormand. Stvárňuje vdovu, ktorá sa s novou životnou situáciou vyrovnáva tak, že vymení domov za dodávku a cestuje naprieč Amerikou. „Pustite si, prosím, náš film na čo najväčšej obrazovke a jedného dňa, už veľmi, veľmi skoro, zoberte každého, koho poznáte, a bok po boku si v prítmí kina pozrite všetky filmy, ktoré tu boli zastúpené,“ povedala herečka. Ceremoniál sledovalo v Amerike 10,4 milióna divákov, čo je najmenej od začiatku meraní v 70. rokoch. Ostatné filmy získali najviac dva Oscary. 

Príbeh scenáristu Hermana J. Mankiewicza Mank v réžii Davida Finchera má v ponuke Netflix a oscarový ceremoniál mu dožičil z desiatich nominácií iba ceny za kameru (Erik Messerschmidt) a výpravu (Donald Graham Burt, Jan Pascale). Za najlepší mužský herecký výkon ocenili Anthonyho Hopkinsa, ktorý v dráme Otec (r. Florian Zeller) bojuje s demenciou. Druhého Oscara získal Otec za adaptovaný scenár; Zeller ho napísal spolu s Christopherom Hamptonom. Príbeh bubeníka vyrovnávajúceho sa so stratou sluchu Sound of Metal (r. Darius Marder) ocenili za strih (Mikkel E. G. Nielsen) a zvuk (N. Becker, J. Baksht, M. Couttolenc, C. Cortés, P. Bladh). Snímka Judas and the Black Messiah (r. Shaka King) z prostredia hnutia Čierni panteri a FBI zvíťazila s piesňou speváčky H.E.R. Fight for You a nefalšovane radostným príhovorom sa z Oscara tešil herec Daniel Kaluuya. Jedinú zo šiestich nominácií  (herečka vo vedľajšej úlohe – Yuh-Jung Youn) premenil na cenu prisťahovalecký príbeh o rodine Minari kórejsko-amerického režiséra Leea Isaaca Chunga. Najlepším animovaným filmom sa stala Duša (r. Pete Docter, Kemp Powers). Príbeh o duši džezového hudobníka je prvý z dielne Pixaru s černošským hlavným hrdinom. Získal aj Oscara za pôvodnú hudbu (Trent Reznor, Atticus Ross, Jon Batiste). Slovenská premiéra je naplánovaná na 20. mája. Hudobnícka dráma Ma Rainey – matka blues (r. George S. Wolfe) z prostredia Chicaga 20. rokov mala päť nominácií. Tipy, že Oscar sa posmrtne ujde Chadwickovi Bosemanovi, sa nenaplnili, snímka má oscarové kostýmy (Ann Roth) a masky (S. Lopez-Rivera, M. Neal, J. Wilson). Oscara za pôvodný scenár ziskal režijný debut herečky Emerald Fennel Nádejná mladá žena. Najlepším dokumentom sa stal pohľad pod hladinu mora v príbehu priateľstva filmára Craiga Fostera a chobotnice Moja učiteľka chobotnica (r. Pippa Ehrlich, James Reed). Oscarový ceremoniál, ktorý sa konal 25. apríla sklamal tvorcov súdnej drámy Chicagsky tribunál (r. Aaron Sorkin). Napriek šiestim nomináciám odchádzali domov bez ceny. 

mak

Organizátori cien Zlatý glóbus, ktoré spolu s udeľovaním Oscarov patria k najsledovanejším filmovým oceneniam na svete, čelili v posledných týždňoch vlne kritiky, ktorá viedla až k rozhodnutiu televízie NBC, že na budúci rok neodvysiela prenos z udeľovania týchto cien. Udeľuje ich Hollywood Foreign Press Association – asociácia novinárov akreditovaných v Hollywoode od roku 1944. NBC udeľovanie vysiela od roku 1958. V minulosti čelili Zlaté glóbusy viacerým škandálom s manipulovaním hlasovania či s kupovaním hlasov za rôzne formy výhod ako sú luxusné výlety a dary. Dôvodov súčasnej vlny kritiky je mnoho, v poslednom čase však eskalovali, keď vyšlo najavo, že medzi 87 novinármi, ktorí o Zlatých glóbusoch rozhodujú, nie je jediný černoch a bývalý dlhoročný prezident HFPA rozposlal členom združenia email, v ktorom hnutie #BlackLivesMatter označil za nenávistné a rasistické. Séria udalostí nabrala spád, keď bojkotom ocenení pohrozili filmové štúdiá aj áčkové hviezdy. Organizácia najskôr vlažne, neskôr ráznejšie prisľúbila zmeny vo svojom fungovaní tak, aby korešpondovali so štandardami 21. storočia. O samotné ocenenia Zlatý glóbus pritom mnohým nejde. Na Twitteri to zhrnula režisérka a scenáristka Ava DuVerney, podľa ktorej ide o to, akú úlohu zohrávajú ocenenia v ekonomickej realite iných než bielych skupín tvorcov. „Bohužiaľ, tieto lesklé veci majú význam pre tých, ktorí financujú, schvaľujú, produkujú, distribuujú a predávajú naše diela,“ napísala DuVerney.

mak