Art Film, Karlove Vary aj Cannes sa vracajú do filmového kalendára

Ak sa naplnia predpoklady epidemického trendu, viaceré filmové festivaly, ktoré vlani „škrtla“ pandémia, tento rok opäť privítajú divákov. Art Film Fest, Karlove Vary aj Cannes sa minulý rok rozhodli, že radšej oželejú ročník, ako by mali vymeniť prítmie kinosál za digitálnu diaľnicu. Všetky tri festivaly by sa tento rok mali konať a dávajú tak opatrný prísľub bohatého filmového leta, ktorého súčasťou budú na Slovensku aj Fest Anča a Cinematik. 

Prvým tohtoročným veľkým filmovým podujatím u nás bude košický Art Film Fest. Jeho 28. ročník sa koná od 23. do 27. júna. „Máme obrovskú radosť z ústupu pandémie, vďaka ktorému budeme môcť tento rok festival zorganizovať. Situácia nám zatiaľ neumožňuje vrátiť sa k pôvodnému modelu festivalu, ale príprava komornejšej verzie je kreatívnou výzvou, ktorú berieme veľmi zodpovedne. Kvalita programu pre nás zostáva na prvom mieste a už teraz môžeme povedať, že skvelými filmami bude naozaj nahustený,“ povedal umelecký riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel. 

Košice čaká Muž so zajačími ušami a tucet domácich premiér

Program zverejňujú organizátori postupne; ako prvú vyslali k divákom informáciu, že košickú prehliadku otvorí najnovší hraný film Martina Šulíka Muž so zajačími ušami. Videli ho už na festivale vo Varšave, odkiaľ si vlani priviezol nielen cenu za réžiu, ale aj ocenenie od ekumenickej poroty. K domácim divákom mal prísť už skôr, no zatvorené kiná to neumožnili. „Art Film Fest bude prvým veľkým filmovým podujatím po pandémii, ktorá sa už hádam v takej miere, akú sme zažili za posledný rok, nevráti. Dotkla sa aj nášho filmu, dátum premiéry sme viackrát posúvali, ale dúfam, že tentoraz to vyjde. Verím, že otvorením Art Film Festu otvoríme aj bohaté a bezpečné filmové leto,“ povedal režisér Martin Šulík. 

Muž so zajačími ušami je podľa slov tvorcov komédia, nechýba jej však ambícia rozprávať o vážnych veciach – hoci s humorom. Hlavnú úlohu zveril Šulík Miroslavovi Krobotovi. Stvárňuje starnúceho spisovateľa, ktorému sa začne život prelínať so svetom z jeho literárnej tvorby a on zistí, že počuje nielen to, čo iní hovoria, ale aj to, čo si myslia. „Chceli sme napísať scenár o človeku, ktorý v jednom momente zistí, že si vybudoval falošnú predstavu o svojom živote. Je to umelec, úspešný spisovateľ, zahľadený do seba. Nevníma svet okolo, zaujíma ho len to, čo sa ho priamo dotýka, skrátka narcis,“ vysvetľoval vlani pre Film.sk Martin Šulík. Okrem Miroslava Krobota uvidia diváci v snímke aj Zuzanu Kronerovú, Alexandru Borbély, Táňu Pauhofovú, Zuzanu Mauréry či Oldřicha Kaisera. Scenár napísal Šulík s Marekom Leščákom a aj za kamerou stál režisérov dvorný spolupracovník Martin Štrba. Časť tvorcov uvedie film na festivale osobne. „Protipandemické opatrenia nám umožnia sústrediť pozornosť najmä na domácich hostí. Mnohí z nich prídu do Košíc uviesť filmy, ktoré na oficiálnu premiéru ešte len čakajú. Slovenská kinematografia si aktuálne pripomína storočnicu od vzniku prvého celovečerného hraného filmu a Art Film Fest sa tak vďaka vysokej koncentrácii filmárskych osobností stane miestom, kde ju spoločne oslávime,“ dodáva Peter Nágel. V Košiciach by okrem Šulíkovej snímky mal mať premiéru aj tucet ďalších slovenských a koprodukčných noviniek. 

Anča sa pozrie aj na svet s rúškom

Žilinská Fest Anča termínovo „susedí“ s Art Film Festom, ale vlani sa pre pandémiu konala až koncom leta. Tento rok sa vracia na pôvodné miesto v kalendári a diela domácich aj svetových animátorov predstaví v Žiline od 1. do 4. júla. V programe sa opäť stretnú snímky tvorcov zvučných mien s prácami filmárov, ktorí sú iba na začiatku kariéry. Až 90 percent filmového programu uvedie Fest Anča v slovenskej premiére. Na festival sa tento rok prihlásilo až 1 244 filmov zo 67 krajín sveta. „V hlavnej súťaži máme aj tento rok naozaj kvalitné a rôznorodé filmy,“ povedala riaditeľka festivalu Ivana Sujová. „Veľa z prihlásených filmov prišlo práve zo škôl, aj napriek tomu, že tie boli veľkú časť školského roka zatvorené. Až tretinu filmov v hlavnej súťaži tvoria študentské filmy a teší nás, že jedným z nich je aj film slovenskej animátorky Andrey Gabajovej Places/Priestory,“ dodala Sujová. Študentským filmom je venovaná aj samostatná sekcia, rovnako je to v prípade domácich filmov, videoklipov, krátkych animovaných dokumentov či tvorby pre deti, rozdelenej navyše na súťažnú a nesúťažnú podsekciu. „V detskej súťažnej sekcii nájdete napríklad krátky bulharský film Marmalade, ktorý nás zaujal neobvyklým prístupom k animovanej tvorbe a motivačným posolstvom. Jeho autorka Radostina Nejkova rozpráva príbeh o chlapcovi a dievčati  pomocou rozpohybovaných výšiviek,“ povedal Peter Gašparík z festivalového tímu.

Špecifikom štrnásteho ročníka festivalu bude sekcia Anča v rúšku. „Reflektuje celosvetovú pandémiu covidu-19 očami animátorov. Sú v nej nielen filmy zachytávajúce prežívanie pandémie a akúsi novú realitu, v ktorej sa nachádzame, ale aj filmy osobné, vyrovnávajúce sa s témou izolácie. Je to v podstate taká časová kapsula,“ povedal dramaturg Jakub Spevák.

Vary aj Cannes posunuli, Cinematik s termínom nehýbe

Svoj program postupne pripravuje aj piešťanský Cinematik. Jeho 16. ročník je plánovaný v tradičnom termíne v polovici septembra, v ktorom sa konal aj vlani. Hoci sa ho dotkli niektoré obmedzenia, divákov stihol privítať ešte predtým, ako sa kiná opäť zatvorili. 

Také šťastie nemal festival v Karlových Varoch. V riadnom termíne sa minulý rok nekonal a aj jeho jesennú miniverziu, ktorú organizátori naplánovali vo veľmi oklieštenej podobe so všetkou opatrnosťou, nakoniec zrušila zhoršená pandemická situácia. Aktuálny ročník festivalu preto presunuli z tradičného júlového termínu na koniec augusta. „Pre tento krok sme sa rozhodli po dôkladnom zvážení súčasnej situácie, ako aj po konzultácii s odborníkmi. Dúfame, že v najbližších mesiacoch sa výrazne rozšíri očkovanie, ktoré prispeje k zvládnutiu pandemickej situácie tak, aby bolo možné zorganizovať karlovarský festival v maximálne bezpečnej forme pre jeho hostí a návštevníkov. Samozrejme, sme pripravení dodržať všetky platné opatrenia,“ povedal prezident MFF Karlove Vary Jiří Bartoška. Posun 55. ročníka podľa neho neznamená dlhodobú zmenu termínu konania karlovarského festivalu. „Veríme, že 56. ročník sa už uskutoční v tradičnom čase, teda od 1. do 9. júla 2022,“ dodal prezident festivalu. 

Organizátori karlovarskej prehliadky sa pred niekoľkými mesiacmi dostali do slovného sporu s festivalom v Cannes, ktorý sa posunul z mája na začiatok júla, teda na čas vyhradený pre Vary. Český festival vtedy odmietol presunúť termín iba pre Cannes, ale nevylúčil presun z iných dôvodov. Azúrové pobrežie bude hostiť 74. ročník festivalu od 6. do 17. júla a podujatie otvorí premiéra filmu Leosa Caraxa Anette. Hlavné úlohy v jeho prvej snímke nakrútenej v angličtine stvárnili Marion Cotillard, Adam Driver a Simon Helberg.

Matúš Kvasnička
foto: Muž so zajačími ušami – Garfield film

Slnko v sieti špeciál pripomenie míľniky, ale upozorní aj na novinky

Slovenské národné filmové ceny Slnko v sieti budú mať tento rok špecifickú podobu. Pod hlavičkou Slnko v sieti špeciál vzdajú poctu dejinám slovenského filmu a pripomenú storočnicu od premiéry prvého slovenského celovečerného filmu Jánošík (1921) bratov Siakeľovcov. Slovenská filmová a televízna akadémia, ktorá najvyššie domáce filmové uznania udeľuje, si výročie pripomenie na jeseň v špeciálnom programe a udeľovanie štandardných cien bude mať ročnú prestávku. 

„Samotné udeľovanie národných filmových cien Slnko v sieti za rok 2020 sa prezídium SFTA pre pretrvávajúcu pandémiu rozhodlo spojiť s oceňovaním za rok 2021. Tento ceremoniál sa uskutoční v apríli budúceho roka,“ uviedla v stanovisku akadémia. Aby sa neprerušila kontinuita prezentácie domácej filmovej tvorby, sa organizátori národných cien v apríli rozhodli, že namiesto výročného galavečera nachystajú program venovaný histórii domáceho filmu. Výročné udeľovanie cien by totiž okrem aktuálnej epidemickej situácie ovplyvnila aj situácia z uplynulého roka. Kiná boli počas neho celé mesiace zatvorené, čo výrazne zamiešalo plán domácich filmových distribučných premiér. Premiéra mnohých titulov, ktoré sa mali dostať k divákom už vlani, sa postupne odsúvala a na jej dátum čakajú viaceré dodnes. SFTA sa preto rozhodla, že využije aktuálne výročie Jánošíka a pripomenie divákom míľniky slovenskej kinematografie. 

Program Slnko v sieti špeciál sa bude konať na jeseň, predbežný termín je zhruba v polovici septembra. Pri koncipovaní galavečera by sa podľa organizátorov nemalo pracovať s kategóriami, ktoré sú subjektívne. SFTA preto nechystá vyhlasovanie „najlepšieho slovenského filmu za posledných 100 rokov“ a akademici nebudú vyberať ani najlepšiu filmovú herečku či režiséra. Divákov však upozornia napríklad na prvú režisérku, ktorá na Slovensku nakrútila celovečerný hraný film, alebo na snímky, ktorým sa v histórii najviac darilo v distribúcii doma alebo vo svete. Slnko v sieti sa však nebude pozerať iba do minulosti a nerezignuje na aktuálnu tvorbu. „V tejto zložitej situácii považujeme za dôležité, aby sme reflektovali aj aktuálne dianie v našej kinematografii. Chceme poukázať na to, že filmári nezaspali, film na Slovensku stále žije a nakrúca sa,“ povedala pre Film.sk výkonná manažérka SFTA Agáta Jeleneková. Akadémia tak upozorní na najnovšie domáce tituly mieriace po otvorení kín k divákom, aby nezapadli v pretlaku zahraničných trhákov, ktoré takisto čakajú iba na otvorenie kín a mnohé kiná naopak čakajú na ne. Ďalšou ambíciou akadémie je osveta v súvislosti s bezpečnosťou návštevy kina, aby sa diváci nebáli vrátiť do prítmia kinosál. 

Vlani sa SFTA vybrala za divákmi aj sama, keď v Bratislave zorganizovala sériu projekcií slovenských filmov pod holým nebom, spojených s diskusiou s tvorcami. Ak to situácia a rozpočet umožnia, projekt Kino pod hviezdami by mohol pokračovať aj tento rok. Nie je vylúčené, že okrem Bratislavy by sa mohli slovenské filmy premietať pod holým nebom aj v niektorom ďalšom slovenskom meste.  

Ktovie, čo prinesie budúcnosť, plán je však zatiaľ taký, že ceny Slnko v sieti za rok 2020 by sa mali udeľovať takto o rok v apríli spolu s národnými filmovými cenami za rok 2021. Celosvetová pandémia poznačila udeľovanie cien Slnko v sieti aj vlani. Termín sa z tradičného apríla posunul na september a jubilejný 10. ročník odovzdávania cien sa konal v komornejšej atmosfére iba za prítomnosti nominovaných umelcov a účinkujúcich. Väčšinu cien si rozdelili snímky Amnestie a Nech je svetlo. Dobová dráma Maroša Hečka a Jonáša Karáska získala šesť cien, ako najlepší film a za najlepšiu réžiu však ocenili snímku Marka Škopa, ktorá získala spolu päticu sošiek. Za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre akadémia ocenila Milana Lasicu. 

Matúš Kvasnička
foto: SFTA/Martina Mlčúchová

Štvrtinu projekcií Kina doma tvorili slovenské filmy

Everest – najťažšia cesta režiséra Pavla Barabáša, Šarlatán (2020) režisérky Agnieszky Holland a Krajina ve stínu(2020), ktorú nakrútil Bohdan Sláma – to je trojica najúspešnejších titulov virtuálnej kinosály Kina Lumière Kino doma v tomto roku. Od jeho začiatku do polovice apríla tu diváci mohli vidieť spolu 157 predstavení, na ktoré bolo vydaných vyše 6000 vstupov. 

Virtuálna kinosála Kina Lumière Kino doma odštartovala ešte vlani ako projekt, ktorý mal na krátky čas „suplovať“ Kino Lumière, ktoré vtedy smerovalo už niekoľký rok po sebe k diváckemu rekordu. „Prvé dva mesiace roka 2020 naznačovali, že Kino Lumière bude mať opäť mimoriadne úspešný rok. S príchodom pandémie sme však začiatkom marca zostali zatvorení a v plnohodnotnej prevádzke sme už nepremietali do konca roka,“ hovorí Peter Dubecký, generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu (SFÚ). „V apríli sme preto spustili virtuálnu kinosálu Kino doma v záujme zostať v kontakte s divákmi a podporiť vypnutý reťazec: distribútor – kino – diváci.“ 

Projekt Kino doma znamenal pre Kino Lumière nielen zachovanie kontaktu s divákmi a distribútormi, ale do istej miery tiež stlmil jeho pokles návštevnosti. „Aj keď v roku 2020 bol v dôsledku pandémie zaznamenaný celosvetový pokles návštevnosti kín, tak v prípade Kina Lumière bol – i vďaka verným divákom a projektu Kino doma – medziročný pokles návštevnosti oveľa nižší (o 45,14 percent) než v rámci celého Slovenska, ktoré zaznamenalo prepad o 63,78 percent, a Európskej únie s prepadom o 69,8 percent,“ hovorí Miro Ulman, odborný referent Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu, ktorý vyhodnocuje štatistické údaje za SR pre databázy Európskej únie. 

Najväčšie zastúpenie v programe Kina doma mali európske filmy a až štvrtinu projekcií v tomto roku tvorili slovenské alebo koprodukčné tituly, čo sa odrazilo aj na prvých troch  miestach rebríčka návštevnosti. Od online služieb typy Netflix sa Kino doma líši tým, že „simuluje“ podmienky kinoprojekcie a filmy streamuje v reálnom čase bez prestávok. Bonusom k viacerým predstaveniam sú diskusie.  Tie sa konali napríklad po online premiére filmu Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta či po online premiére Služobníkov režiséra Ivana Ostrochovského. Diskusiu s ním viedla filmová teoretička Katarína Mišíková. V májovom programe čakala divákov diskusia filmového kritika Petra Konečného a teoretika popkultúry Juraja Malíčka k Chaplinovmu filmu The Kid (1921).

V Kine Lumière doma našli dočasný domov aj vzdelávací cyklus Filmový kabinet so špeciálom Zločin podľa Langa s prednáškami estetika a filmového teoretika Juraja Oniščenka, ako aj Filmový kabinet deťom s lektorkami animovaného filmu. Online podobu dostali cykly Príbehy umenia, Music & Film či Reštaurovaná klasika s kolekciami digitálne reštaurovaných filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Konali sa tu filmové prehliadky MittelCinemaFest, Lux Film Days, Minifestival európskych filmov, ozveny podujatí ako MFF Febiofest, Art Film Fest i Filmový festival inakosti. Virtuálnu kinosálu využili aj viaceré kultúrne inštitúty, divákov sem na projekcie pozval  Kabinet audiovizuálnych divadelných umení (KADU) a v spolupráci s  s hudobným festivalom Konvergencie uviedlo Kino doma film Astor Piazzolla: Roky žraloka (2019). K platforme sa postupne pridali aj Kino Úsmev Košice, Kino Iskra Kežmarok, Kino Akademik Banská Štiavnica, Kino Fontána Piešťany, Kino Tatran Poprad a Kino Film Europe Bratislava.

Najsledovanejšie filmy Kina Lumière doma v roku 2021:
1. Everest – najťažšia cesta, r. Pavol Barabáš, distribútor: ASFK
2. Šarlatán, r. Agnieszka Holland, distribútor: CinemArt
3. Krajina ve stínu, r. Bohdan Sláma, distribútor: Filmtopia
4. Corpus Christi, r. Jan Komasa, distribútor: ASFK
5. Vitajte na juhu, r. Luca Miniero, v sp.: Taliansky inštitút
6. Astor Piazzolla: Roky žraloka, r. Daniel Rosenfeld, v sp.: Konvergencie
7. Prchavé okamihy šťastia, r. Daniele Luchetti, v sp.: Taliansky inštitút
8. Pre Samu, r. Waad Al-Kateab, Edward Watts, distribútor: ASFK
9. Maliarka a zlodej, r. Benjamin Ree, distribútor: ASFK
10. Oslnení slnkom, r. Luca Guadagnino, distribútor: Magic Box

mak