Workshop MIDPOINT Intensive SK sa zameriava na analýzu pripravovaných scenárov a k jeho cieľom patrí aj rozvoj tvorivej spolupráce medzi autorom scenára a ďalšími tvorcami projektu. Tento rok sa konal opäť online v rámci industry časti MFF Febiofest Bratislava od 30. marca do 2. apríla. Zúčastnili sa na ňom štyri projekty, ďalšie dva boli súčasťou jeho programu ako hosťujúce projekty. Scenáristov všetkých projektov sme oslovili s rovnakými otázkami. 

1. V čom bol pre vás workshop MIDPOINT Intensive SK užitočný? Pretavila sa vaša účasť na ňom aj do konkrétnych úprav – príbehu, postáv, ladenia projektu? 

2. Reagovali nejako na váš projekt ostatní účastníci workshopu? Dostali ste od nich nejakú zaujímavú spätnú väzbu? Zaujal vás ako potenciálneho diváka niektorý z projektov vašich kolegov?

3. Keď sme sa v aprílovom Film.sk venovali industry a tréningovým programom, jeden z oslovených producentov Peter Badač okrem iného povedal, že vždy je dobré, ak je projekt originálny a ľahko zapamätateľný, napríklad aj vďaka tomu, že jeho tvorcovia vedia zhrnúť obsah do jednej vety. Vedeli by ste takto zhrnúť váš projekt?

Jakub Medvecký, scenárista, Spievajúci dom

1. Na scenári pracujeme spolu s režisérom už dlhšie, no zatiaľ ho v podstate nik nečítal, workshop bol pre nás teda najmä prvou rozsiahlou spätnou väzbou, na základe ktorej sme si vytýčili smerovanie celého rozprávania. 

2. Prekvapil nás pomerne pozitívny ohlas na náš projekt, no zároveň nám lektor a ostatní účastníci pomohli pomenovať a uvedomiť si jeho nedostatky.

3. Tragikomicko-absurdný príbeh obyvateľov malomestskej ulice, ktorých tajomná suseda terorizuje vysokou kultúrou.

Spievajúci dom, (produkčná spoločnosť Admiral Films, s.r.o.), účastníci workshopu: scenárista Jakub Medvecký, režisér a producent Andrej Kolenčík

Dominika Udvorková, scenáristka, Potopa

1. Scenár k filmu Potopa sme v priebehu roka 2020 vyvíjali na zahraničnom scriptlabe Sources

2. Na MIDPOINT Intensive sme teda vstupovali v pokročilejšej fáze vývoja. Veľmi nás teší, že sme vďaka tomuto workshopu dostali aj spätnú väzbu od domácich tvorcov.

2. Keďže sme sa s viacerými účastníkmi workshopu dobre poznali už zo školských čias, o to zaujímavejšie bolo prečítať si, na čom momentálne pracujú, a snažiť sa im poskytnúť čo najkomplexnejšiu spätnú väzbu. Každý projekt otvoril veľmi dlhú živú debatu, až sme mali pocit, že by sme potrebovali viac času, čo je vždy dobrý znak.

3. Keď musí Marina (15) rodná obec ustúpiť výstavbe vodnej nádrže, rozhodne sa Mara pokračovať v boji svojho otca, rusínskeho sedliaka, proti tlaku úradov, zlyhávajúcej infraštruktúre a prichádzajúcej potope.

Potopa (produkčná spoločnosť Silverart, s.r.o.), účastníci workshopu: scenáristka Dominika Udvorková, scenárista Martin Šuster, režisér Martin Gonda, producent Tomáš Gič 

Barbora Berezňáková, scenáristka a režisérka Mŕtvy kôň

1. Každý tvorca je s vlastným dielom veľmi sám. Kým sa od momentu, keď sa mu vynorí v mysli, dostane k tomu, že o ňom niekomu porozpráva, musí mať aspoň trochu premyslené, o čom dielo je, prečo ho robí, ako má vyzerať. Je to zložitý proces tvorby, existuje v ňom nekonečne veľa možností a autor si musí vybrať len jednu konkrétnu. V tomto procese sa dá ľahko stratiť a práve MIDPOINT s jeho mentormi je platformou, ktorá vie podať štruktúrovanú pomoc tvorcovi, nech sa už nachádza v akomkoľvek bode procesu.

2. Nie, tento rok som sa nezúčastnila na hlavnom programe, ale len na nasledujúcej časti so svojím projektom Mŕtvy kôň z minulého roka, ktorý sa odvtedy veľmi zmenil.

3. Môj celovečerný scenár hraného filmu Mŕtvy kôň je dekonštrukciou patriarchálneho spôsobu uvažovania. Film bude tematicky polemizovať medzi princípom vzťahov súťaže a hierarchie na jednej strane a spolupráce a rovnocennosti na strane druhej.

Mŕtvy kôň (produkčné spoločnosti LEON Productions, s.r.o., Známa firma, s.r.o), účastníci workshopu: režisérka a scenáristka Barbora Berezňáková, producentka Eva Pavlovičová 

Juraj Janiš, scenárista a režisér, Oči plné piesku

1. Blížime sa k finálnej verzii scenára a workshop s Ivom Trajkovom nám pomohol vyladiť v príbehu niekoľko kľúčových momentov. Ivo nám ponúkol perspektívu čerstvého pohľadu a vďaka tomu sme spolu s ním dokázali identifikovať v scenári miesta, v ktorých sa ešte trochu zadrhával. Jeho najcennejším vkladom bolo zdôraznenie potreby vyjasniť záver príbehu, čím sa zároveň posilnilo jeho tematické vyznenie.

2. Boli sme v pozícii hosťujúceho projektu. Neboli sme teda v kontakte s ostatnými účastníkmi a nemali sme možnosť oboznámiť sa s ich projektmi, čo, samozrejme, platí aj opačne.

3. Neúprosný príbeh o tom, že nádej existuje, ale môže byť veľmi bolestné dopracovať sa k nej.

Oči plné piesku (produkčné spoločnosti HITCHHIKER Cinema, s.r.o., Unit and Sofa Praha), účastníci workshopu: scenárista a režisér Juraj Janiš, producentka Barbara Janišová Feglová

György Kristóf, scenárista, režisér, producent, Slušné dievčatá plačú potichu

1. Užitočný bol v tom, že sme dostali spätnú väzbu aj od každého účastníka, a tak sme mali reakcie zo širokého spektra, vďaka čomu sa ukázali nejaké chyby v scenári. Potom nastúpil lektor Ivo Trajkov, ktorého genialita spočíva v tom, že vie matematicky presne uchopiť dôvody tých chýb. 

2. Áno, každý sme sa museli vyjadriť ku každému zúčastnenému projektu. Bolo dobré vidieť aj ostatné projekty vo vývoji.

3. Odkrývanie doteraz málo známych osudov troch generácií žien počas pôsobenia mafiánskeho klanu v Dunajskej Strede na konci 90. rokov.

Slušné dievčatá plačú potichu (produkčné spoločnosti Dynamo Productions, s.r.o., KMH Film, Punkchart films) účastníci workshopu: scenárista, režisér, producent György Kristóf, spoluautorka scenára Michaela Sabo 

Ankety sa nezúčastnili tvorcovia projetku Miškov svet. Vzniká v produkcii WHAT IF Films s.r.o. a Projecto23 a na MIDPOINT Intensive SK ho zastupovali režisér a producent Daniel Rihák a scenárista Ján Štiffel. Hrdinovi ich komédie, dvanásťročnému miništrantovi Miškovi, prevráti život naruby, keď si okolie v nedorozumení začne myslieť, že je homosexuál. Vyčlenia ho z komunity a on začína rozumieť tomu, čo znamená byť iný. 

Prísľuby filmovej budúcnosti

Celosvetová pandémia v mnohom priamo ovplyvnila pravidelný rytmus a tok filmových prehliadok a festivalov. Ondrejovi Starinskému a jeho tímu na MFF Febiofest Bratislava sa napriek tomu podarilo stvoriť a dokonalo vytvarovať industry prezentáciu slovenského filmu. Medzi hosťami šiesteho ročníka panelovej prezentácie Febiofestu Works in Progress (29. – 30. 3.), prvýkrát súťažnej, boli v skutočne medzinárodnej zostave filmových profesionálov zastúpené festivaly ako Doclisboa, Benátky, Sundance, San Sebastián, Edinburgh, Karlove Vary a Dok Leipzig. 

Počas dvoch dní koncom marca sa v rámci Febiofest Industry Days predstavilo spolu jedenásť celovečerných aj krátkych hraných a dokumentárnych snímok a prezentácie sledovala aj odborná porota. Zasadli v nej programový riaditeľ FilmFestival Cottbus Bernd Buder, šéf film industry oddelenia festivalu Karlove Vary Hugo Rosák a Renata Santoro, ktorá riadi programovanie Giornate degli Autori, paralelnej sekcie benátskeho festivalu. Porota bola novinkou, prvýkrát sa udeľovala Best Febio Pitch Award s finančnou prémiou 3 000 eur. 

Medzi predstavovanými filmami bolo päť hraných a štyri dokumentárne s celovečernou metrážou a po jednom hranom a dokumentárnom krátkometrážnom. Keďže som dokumentárny konzultant/kurátor MFF v Edinburghu, môj profesionálny záujem sa zameral na ponuku dokumentov. Vo všetkých prípadoch išlo o fascinujúce projekty, medzi prezentáciami však vyčnieval Strigov Barbory Berezňákovej. Krátky experimentálny film má byť hotový koncom tohto roka. Berezňáková nedávno reprezentovala Slovensko na Berlinale Talents a zdá sa isté, že týmto krátkym filmom sa predstaví ako nový odvážny a dynamický hlas dokumentaristiky. Berezňáková má vďaka svojim koreňom blízko k tradičnej rusínskej komunite a to, ako táto komunita pomaly vymiera, ukáže Strigov spolu s pohrebnými obradmi režisérkinej zosnulej babičky. Čiernobiely obraz umocňoval poetické vyznenie uhrančivej ukážky. Zvláštne uznanie, ktoré získal Strigov od poroty, si v plnej miere zaslúžil.

Film Miry Erdevički One More Question je spomedzi filmov, na ktoré som narazil, jedným z prvých dokumentov o dopade brexitu na európskych občanov, ktorí žijú a pracujú v Spojenom kráľovstve. Preto ma osobitne zaujímal. Neobyčajný pohľad režisérky sa navyše zameria na životy trojice rómskych migrantov. Úder covidu viedol režisérku k voľbe ešte užšej spolupráce s protagonistami, keď pomocou GoPro kamier a smartfónov sami dokumentovali svoje životy. Premiéra filmu je plánovaná na začiatok roka 2022. Šťastný človek Sone Gyárfáš Lutherovej sa počas dôležitého obdobia podrobne pozerá na rodovú tranzíciu a zmenu pohlavia českej matky dvoch detí, ktorá žije so slovenským manželom vo Švédsku. Film, ktorý by mal byť hotový do konca budúceho roka, sa prezentoval ako slovensko-česká koprodukcia, ale projekt hľadá aj švédskeho koproducenta. Celovečerný debut Pauly Ďurinovej Interiéry sa predstavil ako novátorská filmová esej o tom, ako súčasná spoločnosť spôsobuje ľuďom čoraz väčšie pocity úzkosti. Projekt akoby dokonale súznel so súčasnou spoločenskou náladou a jeho premiéra je naplánovaná na koniec roka 2022. Pripravovaný životopisný dokument o nemeckom architektovi narodenom na Slovensku Hansovi Broosovi predstavil skúsený filmár Ladislav Kaboš. Film sa už dokončuje a premiéru bude mať ešte v tomto roku. 

V zostave pripravovaných hraných projektov boli aj dva celovečerné debuty tvorcov, ktorí sa etablovali krátkymi filmami. Potopa Martina Gondu sa tak isto ako Berezňákovej Strigov odohráva vo vyľudňujúcej sa rusínskej dedine. Pôsobí ako ambiciózna dobová dráma, ktorá by mala naplniť prísľub Gondovho krátkeho filmu Pura Vida, uvedeného v Cannes, a odniesla si hlavnú Best Febio Pitch Award.

Režisér hororov Peter Czikrai, ktorý sa podpísal pod jednu z krátkych poviedok americkej hororovej antológie ABCs of Death 2.5, predstavil tentoraz delikátne temný mysteriózny triler Matka noci. Zdá sa, že sa v ňom pasuje s podobnou ľudovou hororovou mytológiou ako americké nezávislé snímky typu Čarodejnica. Juraj Lehotský, ktorého predchádzajúce filmy pravidelne mierili do Karlových Varov a do Toronta, predstavil celovečerný Potlesk. Rozpráva o hľadaní šťastia, ktoré sa v živote s nenaplnenými očakávaniami pokúša nájsť talentovaný mladý hudobník s klasickým vzdelaním. V hlavnej úlohe slovensko-česko-poľskej koprodukcie sa predstaví jedna z vychádzajúcich európskych hviezd Bartosz Bielenia (Corpus Christi). Druhý celovečerný film Mátyása Priklera Moc bude, zdá sa, fascinujúcim politickým trilerom. Premiéra tejto slovensko-maďarsko-českej koprodukcie je naplánovaná už na tento rok. Začiatkom budúceho roka sa k divákom dostane snímka Zošalieť, celovečerný debut jednej z najdôležitejších slovenských dokumentaristiek Zuzany Piussi. A nakoniec je tu Peter Hoferica, ktorý po oceňovanom krátkom Pozdrave z Nigérie prichádza s tragikomédiou Samorast. Priznáva inšpiráciu seriálom Fleabag a dúfa, že premiéru stihnú v lete.

Industry Days spoluorganizoval Slovenský filmový ústav a riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ Rastislav Steranka sa dokonale ujal úlohy hostiteľa. Svojím humorom s vážnou tvárou vniesol do prezentácie vítaný nádych hravosti. Zostáva len dúfať, že koniec súčasnej koronakrízy je na dohľad a na budúci rok sa budeme môcť všetci zísť v Bratislave, aby sme si užili mnohé z týchto titulov a tešili sa na ďalšiu skvelú zostavu pripravovaných slovenských projektov. 

Rohan Berry Crickmar, dokumentárny kurátor a konzultant MFF Edinburgh a Cork Film Festival
preklad: Matúš Kvasnička
foto: Strigov - Známa firma, Potopa - Silverart

Seminár Medzi divadlom a filmom

Minulý rok a, bohužiaľ, aj tento aktuálny kultúra akoby prestala existovať. Pre pandemické opatrenia ľudia nemohli navštevovať kiná, chodiť na koncerty či obdivovať hercov na divadelných doskách. Hoci z opačnej strany sa umelci snažili prenášať svoje umenie na diaľku, dôležitý kontakt s divákom sa strácal. Medzi streamované podujatia sa zaradil aj seminár Kabinetu audiovizuálnych divadelných umení (KADU), ktorého siedmy ročník sa konal online v apríli.

Občianske združenie KADU založila absolventka Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení, herečka Marta Maťová. Cieľom združenia je „odstraňovať pomyselné bariéry medzi divadelným a filmovým prostredím, medzi teoretikmi aj tvorcami“. KADU od začiatku svojej existencie všetkými aktivitami podporuje medziodborový dialóg a motivuje k spolupráci umelecké odvetvia. V aktuálnom ročníku sa organizátori rozhodli vyskladať seminár z diskusií, divadelných a filmových projekcií, ako aj prednášok, aby demonštrovali dôležitosť angažovanej kultúrnej obce. 

Aprílový seminár KADU v priebehu troch dní prepojil nastolené témy so zásadnými výročiami našich „umeleckých dejín“. Je totiž na čo spomínať a s čím porovnávať. V inšpiratívnych diskusiách sa spoločne pripomínalo najmä 100. výročie vzniku Slovenského národného divadla a 65. výročie začiatku televízneho vysielania na Slovensku. Program pozostával z troch panelových diskusií, online záznamov (Strindbergova Slečna Júlia z produkcie SND z roku 1988, dokumentárny film Anny Gruskovej Život za divadlo z roku 2020 a mimoriadne vydarená televízna inscenácia Miloslava Luthera Mário a kúzelník z roku 1976). Dve z troch debát, do ktorých bolo pozvaných množstvo odborníkov (aj z Česka), boli venované divadelnému umeniu. Zaujímavosťou podnetného seminára bola online prezentácia fotografií Karola L. Zachara z výstavy Divadelného ústavu Televízne pondelky, ktorú si môže verejnosť pozrieť na webe KADU. 

V panelovej diskusii Fenomén národného divadla sa rozprava začala reflexiou kultúry v čase pandémie. Pozvaní hostia (profesorka Soňa Šimková, operná kritička Michaela Mojžišová, tanečná teoretička Eva Gajdošová a šéfredaktor časopisu Svět a divadlo Karel Král) kriticky poukazovali na to, že segment kultúry a umenia štát nezaujíma. Podľa účastníkov diskusie sa tento dlhodobý problém vynoril hneď v počiatkoch vzniku našej republiky. Diskutujúci si pripomenuli aj založenie Slovenského národného divadla v roku 1920 s vedomím, že pri jeho zrode pomohli českí divadelníci.

Diskusia Divadlo počas pandémie sa vnorila do témy ešte hlbšie. Hostia zdôrazňovali, aká je slovenská kultúrna scéna rôznorodá a súčasne často neschopná artikulovať potreby svojej existencie. Deklarovali presvedčenie, že vrchnosť nechala kultúru napospas osudu. Bývalá riaditeľka Slovenského národného divadla Silvia Hroncová a jej respondenti Monika Michnová, Petr Fischer, Darina Kárová, Zora Jaurová a Petra Fornayová potvrdili, že v našich končinách sa od revolúcie ešte nepremyslel vyhovujúci systém podpory domácej kultúry. 

Sympatická a veľmi potrebná bola rozprava Pôvodná televízna tvorba: televízne inscenácie verzus seriálová tvorba.Dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová v úlohe moderátorky si do debaty o pôvodnej televíznej produkcii v kontexte súčasnej seriálovej tvorby pozvala filmovú kritičku a scenáristku Vieru Langerovú, herca Milana Kňažka, režiséra Miloslava Luthera a českého hosťa, herca a scenáristu Ondřeja Gabriela, ktorý stojí za úspešnou minisériou Bez vědomí(2019) v réžii Ivana Zachariáša. Vyvážene zložení diskutujúci (kombinácia teoretikov a „praktikov“) objasňovali zmeny v televízii v šesťdesiatych rokoch minulého storočia z pohľadu súčasnosti. Moderátorka vyjadrila obdiv skvelým hercom, ktorí sa v danom čase dokázali prispôsobiť novému médiu – televízii. 

Jedným z podnetov na zorganizovanie debaty bola absencia reflexie slovenskej televíznej tvorby vôbec. Bolo veľmi poučné počúvať tých, ktorí dobu tzv. televíznych pondelkov zažili a vedeli porovnať jednotlivé formáty a poukázať na odlišné prístupy k nim. Pred viac ako šesťdesiatimi rokmi sa televízia venovala hlavne zahraničným autorom, ktorých sa snažila priblížiť domácemu publiku. Naopak, dnešná seriálová produkcia hovorí o lokálnych problémoch a snaží sa byť zrozumiteľná aj pre zahraničného diváka. Miloslav Luther v debate vecne poznamenal, že hodnotiť televízne pondelky optikou dnešných technologických možností je, mierne povedané, nefér. Vtipnou poznámkou to okomentoval Ondřej Gabriel, fanúšik kníh a antikvariátov, ktorý si radšej kúpi titul vydaný pred Nežnou revolúciou, pretože je dobre preložený, má krásnu obálku a nie sú tam preklepy. Diskusia, ktorá sa nevyhla generačným zrážkam, pripomenula nostalgické spomínanie na dávne časy. Obohatená inscenáciou Mário a kúzelník s nezabudnuteľnými Kňažkom a Kukurom v hlavných úlohách a s nadčasovým odkazom sa stala vrcholom podujatia. 

Barbora Gvozdjáková, filmová publicistka