Načo sú nám FIAF, EFP, Eurimages a European Cinemas?

Čo skrýva za skratkami z titulku? O aké medzinárodné organizácie ide, kto môže byť ich členom, na čo majú vplyv a v čom pomáhajú audiovizuálnemu prostrediu na Slovensku? To sa dočítate v téme čísla v textoch na nasledujúcich stranách. Venujú sa aj Medzinárodnej federácii filmových archívov, ktorej riadnym členom sa Slovenský filmový ústav stal pred dvadsiatimi rokmi v apríli 2001. Takisto v apríli, ale o päť rokov skôr sa Slovensko stalo členom fondu Rady Európy Eurimages. V téme sa pozrieme aj na ďalšie európske združenia, ako sú sieť organizácií na propagáciu a export filmov European Film Promotion a sieť kín Europa Cinemas.

Zem spieva vymenili za Obrazy starého sveta

Základy Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) položili v druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia svojou spoluprácou štyri subjekty – Cinemathèque française, nemecký Reichsfilmarchiv, British Film Institute a americké Museum of Modern Art. Po druhej svetovej vojne sa členská základňa výrazne rozrástla. Dnes má FIAF 93 členov a 79 partnerov v 80 krajinách po celom svete. Slovenský filmový ústav sa stal jej samostatným členom pred 20 rokmi.

Hoci FIAF pôvodne vznikla najmä z potreby uchovávať a obnovovať filmové kultúrne dedičstvo zachytené primárne na filmových kópiách z nestabilného nitrátového materiálu, jej aktivity sú omnoho širšie. „FIAF je najvýznamnejšou celosvetovou organizáciou, ktorej členmi sú inštitúcie filmového dedičstva – filmové archívy, filmové múzeá, filmotéky a podobne –, akých po celom svete nie je až tak veľa. Určuje rámce, pravidlá a štandardy v celom spektre uchovávania a sprístupňovania filmového dedičstvaVýznam členstva vo FIAF je mnohovrstevný, napríklad, obrazne povedané, otvára dvere k ostatným filmovým archívom, ktoré sú jej členmi,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ slovenského Národného filmového archívu (NFA), ktorý organizačne spadá pod SFÚ.

Práve vzájomná spolupráca inštitúcií starajúcich sa o filmové dedičstvo bola jedným z dôvodov založenia FIAF ako medzinárodnej federácie. Krátko pred jej oficiálnym vznikom, v roku 1937, sa napríklad Henrimu Langloisovi podarilo získať od newyorského Múzea moderného umenia pre Cinemathèque française kópiu Mélièsovej Cesty na Mesiac. O 80 rokov neskôr získal SFÚ veľmi podobnou cestou kópiu filmu Karla Plicku Zem spieva (1933), ktorá sa kedysi našla na nitrátovom páse pri garážovom výpredaji v USA. „Dostala sa do Amerického filmového ústavu a odtiaľ na uchovanie do Kongresovej knižnice, kde z nej v roku 2002 pripravili duplikátne negatívy obrazu a zvuku a v roku 2003 nové filmové kópie,“ spomína Marián Hausner v rozhovore pre špeciálne číslo Film.sk, vydané pri príležitosti 55. výročia SFÚ. V rámci kongresu FIAF v Los Angeles sa potom v roku 2017 stretol Peter Csordás z digitalizačného pracoviska SFÚ s Mikom Mashonom z Kongresovej knižnice, ktorý bol veľmi ústretový, a následne sa s ním dohodla výmena nájdenej americkej verzie filmu Zem spieva za filmovú kópiu Obrazov starého sveta Dušana Hanáka, ktorá je dnes vďaka tomu takisto uchovaná v Kongresovej knižnici vo Washingtone. 

Okrem výmen rozširujúcich ich vlastné zbierky spolupracujú inštitúcie združené vo FIAF aj pri reštaurovaní filmov, organizovaní filmových prehliadok vo filmotékach či pri usporadúvaní výstav, na ktoré zapožičiavajú filmové kópie a ďalšie materiály. Marián Hausner však popri možnostiach spolupráce vyzdvihuje aj ďalší prínos členstva SFÚ vo FIAF. Týka sa etického, znalostného a vzdelávacieho hľadiska. „Etický kódex FIAF okrem iného upozorňuje, že uchovávanie má prednosť pred sprístupňovaním, ktoré je, pochopiteľne, takisto jeho cieľom. Znalostný prínos FIAF je rozsiahly, a to od celosvetového Kongresu FIAF cez vydávanie špecializovaného odborného periodika Journal of Film Preservation až po aktivity odborných komisií FIAF. V kontakte som najmä s členmi katalogizačnej a dokumentačnej komisie FIAF a mal som možnosť spolupracovať napríklad na revízii katalogizačných pravidiel FIAF, ktorých výstupom bol katalogizačný manuál pohyblivého obrazu FIAF v roku 2016.“

Hausner poukazuje aj na význam vzdelávacích aktivít, ktoré FIAF organizuje: „Na Slovensku nie sú možnosti formálneho vzdelávania sa v oblasti audiovizuálneho archívnictva, takže som rád, že napríklad na Letnej škole filmového reštaurovania FIAF v Bologni, ktorá sa koná každé dva roky, sa už mohli zúčastniť traja naši kolegovia. Podobne aj na Zimnej škole programovania filmového dedičstva FIAF v Paríži, ktorá sa koná každoročne od roku 2016, sa zúčastnili ďalší naši traja kolegovia.“

Aktivity FIAF neustali ani v pandemických časoch, hoci mnohé sa museli presunúť do online prostredia. Možno tým však niektoré z nich získajú širšie publikum. Na domovskej stránke federácie www.fiafnet.org možno nájsť prehliadky filmov či odborné diskusie, ktoré jednotlivé členské inštitúcie streamujú na svojich stránkach, prípadne cez iné videoplatformy. Na mnohé ďalšie aktivity, najmä na prehliadky a festivaly reštaurovaných filmov, ktoré si diváci plne vychutnajú jedine v kinosálach, si širšie medzinárodné publikum bude musieť ešte chvíľu počkať.

Mária Ferenčuhová
foto: Zem spieva

V Eurimages zaváži rokovacia stratégia, kvalitná príprava aj koalície

Fond Rady Európy Eurimages funguje od roku 1989 a k dnešnému dňu má 40 členov. Jeho hlavným poslaním je podporovať filmové koprodukcie medzi subjektmi pôsobiacimi na území štátov, ktoré sú členmi fondu. Okrem štátov EÚ a ďalších európskych krajín je jeho asociovaným členom aj Kanada. Slovensko sa stalo členom Eurimages v roku 1996. 

Eurimages podporuje produkciu, distribúciu aj prezentáciu celovečerných hraných, dokumentárnych aj animovaných filmov s dĺžkou nad 70 minút a s významnou európskou účasťou, teda takých, v ktorých sa koprodukčne stretli minimálne dva členské štáty fondu Eurimages. Koprodukčný potenciál jednotlivých členov Eurimages dobre odráža kondíciu, v akej sa nachádzajú ich domáce kinematografie – a to tak z celkovej systémovej stránky, ako aj z hľadiska konkrétnych žiadateľov. Naznačuje jednak profesionalitu produkčných subjektov, ale aj kvalitu pripravovaných filmových diel. 

Za 25 rokov členstva získali slovenskí producenti – ako priami žiadatelia – podporu na 61 koprodukčných filmových projektov. Priemerne teda podpora vychádza na dva-tri projekty ročne, no až keď sa na ňu pozrieme detailnejšie, prečítame z nej, ako sa slovenská kinematografia postupne konsolidovala. Historicky prvým podporeným slovenským koprodukčným filmom boli ešte v roku 1994 Papierové hlavy Dušana Hanáka, na ktoré žiadal podporu delegovaný francúzsky a švajčiarsky minoritný koproducent. V prvých rokoch slovenského členstva však podpora z fondu prichádzala iba raz za niekoľko rokov a zväčša na filmy iných než slovenských režisérov. Pozvoľna sa situácia zlepšovala. 

Eurimages má prepracované mechanizmy nezávislého posudzovania a hodnotenia predložených projektov, no rozhodujúce slovo pri rozdeľovaní podpory má rada fondu Eurimages. Tvoria ju zástupcovia všetkých členských štátov fondu. V rokoch 1996 až 2004 sa v nej slovenskí delegáti striedali takmer každý rok a aj vzhľadom na oslabené produkčné prostredie po zániku Slovenskej filmovej tvorby dokázali získať podporu len na 12 projektov v celkovej sume 2 207 022 eur. Od roku 2005 až dodnes v nej pôsobí dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová. Za 15 rokov jej činnosti v Rade Eurimages získalo podporu 49 slovenských koprodukčných filmových projektov v celkovej výške 10 796 000 eur. Zdecimovaná slovenská kinematografia sa v 90. rokoch len ťažko stavala na nohy a nebolo veľa producentov, ktorí by sa púšťali do medzinárodných koprodukcií, jednak pre jazykové problémy, jednak pre finančné,“ vysvetľuje Gindl-Tatárová pre Film.sk„Až nárast súkromných produkčných spoločností a omladenie produkčnej sféry (vrátane jazykových znalostí), rýchly rozvoj digitálnych technológií nakrúcania a neskôr aj také dôležité založenie slovenského Audiovizuálneho fondu dali priestor na zvýšenie počtu našich projektov a zviditeľnenie slovenskej majoritnej či minoritnej účasti v medzinárodných koprodukciách uchádzajúcich sa o podporu Eurimages.“

Cieľom Eurimages je, samozrejme, podporovať tie najkvalitnejšie koprodukčné projekty. Do istej miery je však fond aj nástrojom kultúrnej politiky. Každá členská krajina doň odvádza príspevky a usiluje sa, aby boli vynaložené čo najlepšie a zároveň sa vracali aj do domácej filmovej produkcie. No platí tu i princíp solidarity a podpory kultúrnej diverzity. Štáty s veľkým a rozvinutým filmovým priemyslom, ktoré sú na európskom trhu zvýhodnené, prispievajú na tie menšie, ktoré nie sú na trhu s filmami veľkými hráčmi. Slovensko tak v posledných rokoch získava podporu niekoľkonásobne prevyšujúcu jeho príspevky. Nebola to však samozrejmosť. „Od samého začiatku bolo treba za naše projekty tvrdo bojovať a argumentovať veľmi presne a vecne,“ hovorí o svojej rokovacej pozícii v Rade Eurimages Zuzana Gindl-Tatárová. „Hneď v prvom roku pôsobenia sa mi podarilo vybojovať 650 000 eur na Jakubiskovu Bathory alebo 180 000 Eur na Nvotovu Muziku. Pomáhala mi pritom nielen desaťročná dramaturgická skúsenosť z Koliby, ale aj medzinárodná pedagogická prax. Chvíľu mi však trvalo, kým som pochopila modely správania kolegov, rôznorodé mechanizmy či utilitárne (často geografické) koalície a kamarátšafty a kým som si vypracovala vlastný, veľmi osobný spôsob obrany našich projektov a pevnú recipročnú pozíciu. Často som verejne bránila cudzie projekty, ak som ich pokladala za oveľa lepšie než tie umelo vychvaľované, a pomaly sa mi táto objektívna ,prajnosťʻ začala vracať. Kolegovia ma začali volať ,professorʻ a odtiaľ bol len krôčik k pozícii silného a kompetentného hráča, hoci z malej krajiny.“

Skúsenosti a profesionálne zručnosti medzitým získali aj mnohí slovenskí producenti. „Pripravenosť ich projektov sa z roka na rok zlepšuje,“ hovorí Gindl-Tatárová. „Je to aj tým, že podmienkou oprávnenosti žiadostí je dnes podpora z domáceho fondu alebo televízie, čo predpokladá dobre a v predstihu pripravené projekty. Mnohí producenti podávajú žiadosti opakovane na ďalšie projekty, často v recipročných koprodukčných koalíciách. Sú preto lepšie poučení a dokážu si premyslenejšie rozvrhnúť sily.“

Spomedzi nedávno podporených slovenských koprodukčných filmov spomeňme napríklad Nech je svetlo Marka Škopa, Služobníkov Ivana Ostrochovského, FREM Viery Čákanyovej či Žaby bez jazyka Miry Fornay. Z dokončovaných noviniek, ktoré ešte nemali premiéru, získali podporu z Eurimages napríklad SvetlonocTerezy Nvotovej, Moc Mátyása Priklera alebo Cenzorka Petra Kerekesa.

Mária Ferenčuhová
foto: Bathory (2008) - Jakubisko Film Slovakia

Podpora na svetových fórach aj v lokálnych kinách

Medzinárodná organizácia European Film Promotion, ktorá zastrešuje 37 európskych krajín vrátane Slovenska, vznikla s cieľom zviditeľňovať európsku kinematografiu a jej osobnosti doma aj vo svete. Cieľom siete Europa Cinemas, do ktorej aktuálne patrí aj 26 slovenských kín, je zase pomoc pri zviditeľňovaní európskych filmov. Sieť podporuje ich distribúciu, ale aj filmové vzdelávanie hlavne mladých divákov nielen v Európe. 

European Film Promotion (EFP) vznikla v roku 1997 a združuje zložky filmových ústavov, archívov alebo fondov, ktoré sa starajú o prezentáciu svojich národných kinematografií. Slovensko vstúpilo do EFP v roku 2006 a zastupuje ho v nej Slovenský filmový ústav (SFÚ). „Pod spoločným heslom ,Filmy. Talenty. Duch. spájajú jednotlivé krajiny sily, aby prezentovali diverzitu európskej kinematografie na kľúčových filmových festivaloch a trhoch v Európe i mimo nej. Z tejto základnej charakteristiky vyplýva jednota, hlavný prínos členstva v EFP, ktorá funguje ako jedna veľká rodina. Nájdete v nej bohatších i chudobnejších príbuzných, no keď sa všetci zídu pri jednom stole, sú si rovní a otvorene diskutujú o svojich radostiach i starostiach, delia sa o skúsenosti s jediným jasným cieľom, dosiahnuť synergický efekt v prezentácii súčasnej európskej kinematografie a jej talentov,“ hovorí pre Film.skRastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra (NKC) SFÚ, ktorý Slovensko v EFP zastupuje.

„EFP propaguje európsku kinematografiu ako celok. Je to vlastne akýsi dáždnik, ktorý zastrešuje činnosti jednotlivých centier. To, čo by si niektoré krajiny nemohli dovoliť samostatne (ako napríklad zabezpečiť účasť na filmových trhoch v Hongkongu alebo v USA), môžu zrealizovať pod hlavičkou EFP,“ spomínal Steranka pre Film.sk vydané pri príležitosti 55. výročia SFÚ. „V EFP sa stretávajú krajiny s veľkou audiovizuálnou ,kapacitouʻ, ako napríklad Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, aj menšie krajiny, no napriek tomu tam panujú rovnocenné a priateľské vzťahy. Ak sa o niečom spoločne rozhoduje a názory na vec sa líšia, zohľadňuje sa nielen stanovisko krajiny, ktorá vyrobí 200 filmov ročne, ale aj takej, ktorá ich vyrobí 20,“ dopĺňa.

„Základnou povinnosťou je zaplatiť každý rok členský poplatok. Aktívna účasť na valných zhromaždeniach, jednotlivých podujatiach a programoch organizovaných EFP, napr. Shooting Stars počas Berlinale (herecké talenty), Producers on the Move počas MFF Cannes (producentské talenty) alebo Future Frames počas MFF Karlove Vary (študentské talenty filmovej réžie a ich filmové školy), predstavujú skôr príjemné radosti než povinnosti,“ uzatvára riaditeľ NKC.

Predstavujú hercov aj producentov

Program Shooting Stars funguje od roku 1998 a každoročne predstavuje herecké talenty z európskych krajín. Zúčastnili sa na ňom napríklad Rachel Weisz, Ludivine Sagnier, Adèle Haenel, Daniel Craig, Andrew Garfield alebo Bill Skarsgård. Za Slovensko doň bola v roku 2007 zaradená Tatiana Pauhofová a o rok neskôr Marko Igonda. Slovenská producentka Katarína Krnáčová bola minulý rok členkou medzinárodnej poroty, ktorá talenty vyberá na základe nominácií členských organizácií EFP. Desiatka medzinárodne najsľubnejších talentov sa potom na Berlinale prezentuje medzinárodným kastingovým režisérom, agentúram, režisérom, producentom, ale aj v medzinárodnej tlači a širokej verejnosti. Program vrcholí odovzdaním cien European Shooting Stars Awards, ale už samotný výber a účasť na podujatí je pre herca alebo herečku výhrou.

Program Producers on the Move odštartoval v roku 2000 a situovaný je na filmový festival v Cannes a filmový trh Marché du Film. Producentov nominujú členské organizácie EFP. Program je zameraný na propagáciu a medializáciu samotných producentských osobností a ich dokončených, ale aj rozpracovaných projektov, čím vytvára i priestor na konzultácie a rokovania s prípadnými partnermi – koproducentmi, svetovými predajcami a distribútormi. Súčasťou programu sú aj vzdelávacie aktivity.Ostatným zástupcom zo Slovenska bol v roku 2018 producent Peter Badač zo spoločnosti BFILM.

„V našej oblasti je dôležitý výber projektov, ale aj výber tvorcov, s ktorými spolupracujete. Práve programy ako Producers on the Move slúžia na rozšírenie siete kontaktov po celej Európe, pretože spoľahliví partneri a talentovaní tvorcovia sú to najdôležitejšie, čím ako producenti disponujeme. Výhodou absolventov tohto programu je, že v našich kariérach sme všetci na podobnej úrovni, a preto okrem vymieňania poznatkov vieme byť pre seba navzájom aj inšpiráciou. Dodnes som v kontakte s viac ako polovicou účastníkov svojho ročníka,“ vysvetlil Badač v staršom vydaní Film.skCieľom programu je zoznámiť vybraných producentov medzi sebou a zároveň ich predstaviť filmovej verejnosti, ktorá sa každoročne stretáva v rámci veľkého filmového trhu v Cannes, poskytnúť im kontakty na medzinárodné inštitúcie a veľkých ,hráčovʻ, ako sú sales agenti alebo televízne spoločnosti, ktoré sa v budúcnosti môžu zaujímať o ich projekty,“ povedal producent. „Z môjho pohľadu má program za úlohu najmä zviditeľnenie novej generácie producentov, ktorí určite prídu so zaujímavými projektmi, a druhotným cieľom je vytvorenie celoeurópskej siete producentov, s ktorými bude EFP spolupracovať,“ dodal. V minulosti sa na programe okrem neho zúčastnili Katarína Krnáčová, Marek Urban, Mátyás Prikler, Mira Fornay, Michal Kollár, Silvia Panáková, Peter Kerekes, Marko Škop a Marek Velický. Aktuálneho ročníka sa zúčastní producentka Katarína Tomková (Cenzorka, r. Peter Kerekes, Potlesk, r. Juraj Lehotský).

Program Future Frames funguje od roku 2015 v spolupráci s festivalom v Karlových Varoch. Každoročne predstavuje na základe nominácií členských organizácií EFP desať študentov a absolventov filmových škôl z celej Európy. Minulý rok sa na ňom zúčastnil absolvent Ateliéru filmovej a televíznej réžie FTF VŠMU Matúš Ryšan so svojím absolventským filmom Pre čisté svedomie. Program v minulosti predstavil aj filmy Kid Gregora Valentoviča, Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch Michala Ďuriša, Atlantída, 2003 Michala Blaška a Zelená vlna Martiny Buchelovej. Popri prezentácii svojich diel môžu účastníci programu využiť stretnutia s odborníkmi z rôznych odvetví audiovizuálneho prostredia.

Európske filmy, ale i projekty pre deti a mládež

Europa Cinemas je organizácia zastrešujúca medzinárodnú sieť kín, ktorej cieľom je zvýšiť návštevnosť a počet európskych filmov v kinách. Dôraz kladie aj na vzdelávanie a scitlivovanie mladého publika voči európskym filmom aj rozvoj samotnej siete, ktorú aktuálne tvorí 1 260 kín. Členom siete sa kino môže stať, ak má systém predaja vstupeniek a hlásenia počtu divákov a kapacitu minimálne 70 sedadiel (pri dvoj- a viacsálových kinách je minimálny limit 50 miest na sálu). Zároveň musí byť otvorené najmenej 6 mesiacov a uskutočniť minimálne 520 premietaní ročne, z toho najmenej 70 percent uvádzaných európskych filmov musia byť uvedenia nových titulov (do roka od premiéry) a celková ročná návštevnosť kina musí byť minimálne 15 000 divákov.

„Europa Cinemas poskytuje svojim členským kinám každý rok finančný príspevok na podporu uvádzania európskych nenárodných filmov, ale podporuje aj prácu s mladými divákmi. Samozrejme, každoročne musíme vykazovať prehľad realizovaných predstavení a deklarovať, že dodržiavame dohodnuté kvóty uvádzania európskych filmov, resp. filmov pre deti a mládež. Vzhľadom na programovú profiláciu Kina Lumière však tieto kvóty nepredstavujú žiadny problém, inklinujeme k európskej kinematografii, snažíme sa pracovať s deťmi a mládežou, takže neprogramujeme podľa kvót, ale prirodzene ich spĺňame,“ hovorí Zita Hosszúová, manažérka Kina Lumière, jedného z 26 kín na Slovensku, ktoré aktuálne patria do siete. Spolu s bratislavským kinom Mladosť ho v roku 2014 ocenili za najlepšie programovanie. V Bratislave do siete patria tiež kiná Film Europe, Nostalgia, Artkino za zrkadlom a Cinemax Bory.

Ak jednotlivé kiná nedosahujú minimálnu návštevnosť a počet projekcií, môžu sa spojiť do tzv. miniskupiny a tak požiadať o prijatie do Europa Cinemas. To je aj prípad kina Orbis v Rimavskej Sobote, ktoré sa spojilo s kinom Fontána Piešťany. „Naše kino svojou kapacitou a zdrojmi na samostatné členstvo nespĺňalo podmienky, preto bola možnosť stať sa členom v rámci tzv. miniskupiny veľmi vhodnou alternatívou. Stali sme sa súčasťou európskej značky a to je pre lokálne kiná, ktoré často čelia zániku, významná platforma poskytujúca stimuláciu, medzinárodné skúsenosti a možnosť udržiavať či rozvíjať divácku základňu,“ dodávajú vedúca kina Orbis Rimavská Sobota Eva Zibríková a kinárka Marianna Tomková. „Kino vedie úplnú štatistiku návštevnosti a aktivít. Projektové výkazy sa každoročne odosielajú do ústredia v Paríži, kde sa vyhodnocujú, a na základe výkonu toho-ktorého člena sa určí výška podpory,“ vysvetľujú, ako systém funguje v praxi.

Pomáha im prežiť

„Táto finančná podpora pomáha lokálnym kinám, akým je aj kino Orbis, prežiť a udržať si pozíciu šíriteľa európskej kinematografickej tvorby v regióne. Europa Cinemas poskytuje aj mediálnu podporu európskej tvorbe, ktorú môže každý člen siete využívať,“ hovoria kinárky. Napriek všetkému však podľa nich nie je jednoduché prilákať do kina na európske filmy mladých divákov. „Tu je, samozrejme, nutná spolupráca so školami. Vypracúvame špeciálne ponuky filmov, ktoré by témou mohli zodpovedať jednak vekovej štruktúre diváka a jednak oblastiam, ktoré sú v súčasnej spoločnosti horúcou témou alebo pálčivým problémom. Veľa záleží na vedení vzdelávacej inštitúcie, ako vyhodnotí túto možnosť a pripraví divákov na danú tému,“ vysvetľujú Zibríková a Tomková, ktoré sa pravidelne zúčastňujú na konferenciách organizovaných v rámci Europa Cinemas, kde sa veľa hovorí aj o inovatívnych prístupoch k oslovovaniu divákov. „Už to nie je len klasická propagácia formou tlače či prostredníctvom sociálnych sietí, ale stimuluje sa aj vzdelávanie v oblasti súčasnej európskej kinematografickej tvorby a aktívna práca s divákom,“ ozrejmujú kinárky.

Členstvo v Europa Cinemas pomohlo kinu Orbis zvládnuť aj zmeny, ktorými postupne prešla nielen výroba a distribúcia, ale aj fyzické uvádzanie filmov. „Táto oblasť začala čeliť technologickým výzvam a veľkej konkurencii pri získavaní diváka. Návštevnosť klasického kina, ako ho poznala generácia predchádzajúceho tisícročia, začala klesať a bolo nutné aspoň čiastočne sa prispôsobiť trendom, ktoré diktovala komercia a rýchla zmena v technologickej stránke filmovej tvorby. Hlavnou výzvou sa stala digitalizácia. Samosprávy často nevedeli tieto finančne náročné zmeny vykryť z vlastných zdrojov, a tak členstvo v Europa Cinemas prišlo v pravej chvíli a zabezpečilo nám v tejto oblasti významnú podporu,“ spomínajú kinárky.

„Europa Cinemas nie je len o každoročnom finančnom príspevku; realizuje rôzne medzinárodné aktivity pre zamestnancov kín, ako aj ich návštevníkov. Do týchto projektov sa kiná môžu, ale nemusia zapojiť, opäť všetko závisí od ich aktivity. My sa snažíme zapájať aspoň do niektorých projektov, napríklad sa naši mladí návštevníci vďaka Europa Cinemas už niekoľkokrát dostali do poroty na festival v Benátkach (projekt 27 Times Cinema), kolegyňa Anita Pócsová sa zúčastnila na vzdelávacom workshope v Sofii, realizovali sme špeciálne predstavenia v rámci projektu European Cinema Night. Z môjho pohľadu ide o medzinárodné združenie, ktorému sa darí každý rok výrazne zjednodušovať administratívu a predstavuje reálnu pomoc pri cirkulácii európskych filmov,“ uzatvára manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová.

Jaroslava Jelchová