Etela Farkašová

spisovateľka a filozofka

Nesledujem systematicky slovenskú (ani inú) kinematografiu, najmä v posledných rokoch som len príležitostnou návštevníčkou kín, zato z každého úspechu nášho filmu sa teším tak ako z úspechov celej našej kultúry. Pokúsim sa stručne a z pozície laickej, navyše neveľmi spoľahlivou pamäťou obdarenej diváčky odpovedať na otázku, ktoré zo slovenských, resp. česko-slovenských filmov patria k mojim obľúbeným.

Ako na prvý si spomínam na Slnko v sieti Štefana Uhra zo začiatku 60. rokov, mala som vtedy pocit, že sa zrodil moderný slovenský film, ktorý dokáže zaujať rozprávaním o každodennosti mladej generácie. V 60. rokoch ešte ostanem, konkrétne pri Kadárovom a Klosovom filme Obchod na korzes jedinečným Jozefom Kronerom... Z ďalšej dekády by som uviedla Hanákove Ružové sny, ktoré zachovávajú podmanivú poetiku Dušana Dušeka, a ak sa posuniem do 80. rokov, nemôžem zabudnúť na Jakubiskovu (a Jarošovu) Tisícročnú včelu, ktorá prináša metaforické videnie našej národnej histórie, minimálne jeden z možných pohľadov na ňu. Novou optikou ma v 90. rokoch oslovila Záhrada Martina Šulíka (s pôsobivou hudbou Vladimíra Godára), film, ktorý asi nikdy nezostarne, podobne ako iný režisérov film Všetko čo mám rád. Spomedzi filmov z tohto storočia spomeniem aspoň Rukojemníka Juraja Nvotu (je silný ako predloha Petra Pišťanka) a film Piata loď Ivety Grófovej (myslím, že rovnako úspešný ako román Moniky Kompaníkovej). Všetky vymenované a mnohé naše ďalšie tituly vzbudzujú vieru v dobrú budúcnosť slovenského filmu a tú mu aj žičím.