Muž so zajačími ušami

Na vlastné (zajačie) uši

Svetovú premiéru mal nový film Martina Šulíka Muž so zajačími ušami na Varšavskom filmovom festivale, kde získal aj prvé ocenenia (za najlepšiu réžiu a Cenu ekumenickej poroty). V októbri mal prísť do slovenských kín, ale jeho premiéru z dôvodu protipandemických opatrení presunuli na február. Zatiaľ nie je jasné, kedy sa k divákom dostane.

Hlavným hrdinom príbehu, ktorý jeho tvorcovia označujú aj ako lyrickú komédiu, je starnúci spisovateľ. Keď mu mladá priateľka oznámi, že sa po rokoch opäť stane otcom, a zároveň sa jeho najlepší priateľ ocitne na psychiatrii po pokuse o samovraždu, niečo sa v ňom začne meniť. Vycíti šancu na nový začiatok, ale najprv sa musí vyrovnať s minulosťou a dať do poriadku vzťahy s bývalou manželkou a už dospelými deťmi. Navyše začne počuť nielen to, čo ľudia hovoria, ale aj to, čo si myslia, a jeho obraz seba samého sa začne rúcať. „Pre človeka mojej generácie je to veľmi poučný film, taký výpočet, resumé našich celoživotných snáh. Keď si človek myslí, že už všetko vie a nemôže ho nič prekvapiť, tak sa mu život úplne obráti. Nájde iné hodnoty, iné možnosti, ktoré dovtedy prehliadal,“ hovorí český herec Miroslav Krobot, predstaviteľ hlavného hrdinu.

„Chceli sme napísať scenár o človeku, ktorý v jednom momente zistí, že si vybudoval falošnú predstavu o svojom živote. Je to umelec, úspešný spisovateľ, zahľadený do seba. Nevníma svet okolo, zaujíma ho len to, čo sa ho priamo dotýka, skrátka narcis,“ vysvetľuje pre Film.sk režisér Martin Šulík. Scenár k filmu napísal spolu s Marekom Leščákom. Egoizmus je diagnóza našej spoločnosti. Svoje životy už nemeriame vzťahmi k ľuďom okolo nás, ku komunite, v ktorej žijeme. Svoje bytie nechceme zdieľať s ostatnými. Uzavreli sme sa do seba, podstatný je pre nás vlastný prospech. Nevnímame, ako ubližujeme najbližším, správame sa ako nedospelé deti, ktoré neustále niečo žiadajú, ale nič nedokážu dať. Strácame schopnosť empatie, uverili sme tomu, že individuálna sloboda je nekonečná a v jej mene môžeme zničiť všetko okolo seba. Sme hmotne zabezpečení ako nikdy doteraz, ale neustále sa ľutujeme, naše životy sa menia na smutné, opustené ostrovy v oceáne chaosu. Strácame radosť z bytia,“ ozrejmuje režisér v autorskej explikácii pre Audiovizuálny fond (AVF). Príbeh spisovateľa, muža so zajačími ušami, je podľa neho aj úvahou o zmysle súčasného umenia.

Film rozpráva o vážnych veciach, ale jeho tvorcovia sa snažili, aby to bolo s humorom. „V jeho štruktúre sa prelína reálny život hlavného hrdinu a fantazijná poviedka, ktorú napísal. Na festivale v Poľsku mi jedna novinárka povedala, že je to surrealistický film, čo mi dovtedy nenapadlo. Ja ho vnímam ako komédiu, ale bohhovie, ako ho prijmú diváci,“ hovorí Šulík. Komédia umožňuje pozrieť sa na život hlavného hrdinu z odstupu bez toho, aby sme ho zdeformovali do zjednodušenej schémy. Nechceme ho súdiť a už vôbec nechceme moralizovať. Zdrojom humoru by nemali byť len veselé repliky a anekdoty, ale aj vedomie vzájomných súvislostí, ktoré bude divák objavovať,“ vysvetľuje režisér. „V realistickej línii filmu sa objavujú bizarné zárodky pre fantazijnú hru a snové obrazy druhej línie by mali zase odrážať vnútorný svet hlavného hrdinu, metaforickým spôsobom dopovedať hlavné témy príbehu,“ približuje režijnú koncepciu Martin Šulík. „Základným tvorivým princípom bola hra. Myslím, že tento slobodný a ničím nezaťažený spôsob skúmania sveta bavil aj ostatných spolupracovníkov. Fantazijná línia príbehu nám uvoľnila ruky, mohli sme sa hrať s obrazom aj so zvukom,“ dopĺňa tvorca. „Chcel by som, aby sa čo najskôr otvorili kiná a diváci mohli vidieť film na veľkom plátne. V televízii mnohé zábavné veci zaniknú.“

Okrem hercov ako Miroslav Krobot, Oldřich Kaiser, Alexandra Borbély, Zuzana Kronerová, Táňa Pauhofová, Zuzana Mauréry sa vo filme v menších úlohách objavia viacerí slovenskí režiséri, ako Anton Šulík, Roman Polák, Dušan Trančík, Juraj Johanides, Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík aj samotný Martin Šulík, takisto kameraman snímky Martin Štrba a architekt František Lipták. Kostýmovou výtvarníčkou filmu je Katarína Hollá, maskérmi Martin Jankovič a Katarína Horská. Film ozvučili Pavel Rejholec a Viktor Ekrt a strihal Marek Šulík. „Zvláštnosťou je, že do filmu nebola nahraná pôvodná hudbu. Na vytvorenie atmosféry príbehu sme použili staršie nahrávky elektroakustickej hudby slovenských skladateľov Ivana Paríka a Mira Bázlika. Mám radosť, že divák bude znovu počuť hudobné experimenty spred viac ako štyridsiatich rokov,“ prezrádza režisér. Film produkoval spolu s Rudolfom Biermannom, ktorý spolupracoval na väčšine jeho hraných filmov.„V každom filme, ktorý robím s Martinom, sa skrýva nejaký náš postoj k životu, nejaký vzťah, ktorý sa práve aktuálne deje, alebo nejaké spoločenské súvislosti. Martinove scenáre vždy reagujú na niečo, čo pozná zo života, čo ho zaujíma, čo sa ho dotýka. A to sa väčšinou dotýka aj mňa. Ako konkrétne v Mužovi so zajačími ušami motív zrelého muža,“ uzatvára producent.

Muž so zajačími ušami (r. Martin Šulík, Slovensko/Česko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: 1 127 863 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 450 000 eur, podpora z RTVS: 166 667 eur vo finančnom plnení, 17 963 eur vo vecnom plnení) 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: GarfieldFilm

Známi neznámi

Mobil ako čierna skrinka

Celovečerný debut režisérky Zuzany Mariankovej Známi neznámi s distribučnou stratégiou zameranou na predvianočný čas mal mať premiéru ešte minulý rok. Pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu v závere roka ho presunuli na február. Premiéra sa však opäť posúva a závisí od vývoja pandémie na Slovensku. 

Slovensko-český film Známi neznámi je adaptáciou scenára talianskeho filmu Úplní cudzinci režiséra a scenáristu Paola Genoveseho. V roku 2017 získal Donatellovho Davida ako najlepší taliansky film a v roku 2019 ho zapísali do Guinnessovej knihy rekordov ako snímku s najviac remakmi – vtedy ich bolo osemnásť. Okrem talianskeho originálu bola v slovenskej distribúcii aj nemecká verzia pod názvom Takmer dokonalé tajomstvá. Svoju verziu filmu, ktorý rozoberá medziľudské vzťahy, súkromie skryté v mobilnom telefóne a popri dráme čerpá aj zo žánru konverzačnej komédie, však majú aj v Mexiku, Južnej Kórei, Číne, Rusku či Japonsku. 

V prípade Známych neznámych sa partia českých a slovenských priateľov zíde, aby spolu oslávili príchod nového roka. Klasickú silvestrovskú oslavu zmení jeden zdanlivo nevinný nápad – vyložiť na stôl mobilné telefóny a spoločne si prečítať každú prijatú správu alebo vypočuť prichádzajúci hovor.Koľko toho o sebe nesmieme vedieť, aby sme mohli zostať priateľmi, milencami, manželmi? Stačí jeden večer a z dobrých známych sa stanú neznámi,“ píše sa v anotácii filmu, ktorá platí pre každú z adaptácií. Tú slovensko-českú scenáristicky pripravil Petr Jarchovský a natáčania sa zhostila mladá slovenská režisérka Zuzana Marianková. „Myslím, že nápad vznikol niekedy na jar roku 2020, ale ja som pri tom ešte nebola. Producenti zvažovali aj iných režisérov. Neviem, čo nakoniec rozhodlo v môj prospech, asi to bola súhra viacerých okolností,“ približuje pre Film.sk režisérka, ktorú ponuka veľmi potešila. „Taliansky originál bol výborný, a preto sa mi páčila myšlienka adaptovať ho. Až neskôr mi začalo dochádzať, o čo skutočne ide a akou veľkou výzvou tento film bude,“ spomína Marianková, ktorej práca na filme priniesla množstvo nových skúseností. Po viacerých študentských snímkach a režírovaní seriálov Za sklomOteckovia či Kuchyňa ide o jej filmový debut. 

„Mala som možnosť vo veľmi krátkom čase vidieť výsledok svojich rozhodnutí a veľmi rýchlo som pochopila, ktoré boli správne a kde sa naopak prejavila moja debutantská neskúsenosť. Niekedy boli moje plány príliš odvážne a časové možnosti mi neumožnili natočiť niektoré scény tak, ako som chcela. Niekedy som zas zbytočne podľahla tlaku a vzdala sa dobrých nápadov v prospech istoty. Na všetko bolo treba nájsť riešenia okamžite, boli to preteky s časom. Nehovoriac o tom, že som nečakala, že dva dni pred natáčaním budeme musieť preobsadiť jednu z hlavných postáv,“ opisuje režisérka. Herec Vojta Kotek mal tesne pred začiatkom natáčania dopravnú nehodu a musel ho nahradiť Tomáš Měcháček. „Nie je to také zriedkavé, ale mne to poriadne sťažilo situáciu, lebo partia hercov už bola zohratá a energie nastavené tak, aby fungovali. Akákoľvek zmena v jednej postave by ovplyvnila aj všetky ostatné. Začleniť nového herca do kolektívu bola poriadna výzva, teda hlavne stihnúť za dva dni niečo, o čo sme sa snažili niekoľko týždňov. Nakoniec sme to však zvládli. Práca s hercami bola skvelá a všetci boli príjemní a veľmi svedomití,“ hovorí Marianková.

Hlavné postavy stvárnili Táňa Pauhofová, Petra Polnišová, Tomáš Maštalír, Sväťo Malachovský, Klára Issová, Anna Kadeřávková, Martin Hofmann a už spomínaný Tomáš Měcháček. „Veľmi príjemne ma prekvapili producenti. Wanda Adamík Hrycová je v tejto profesii skúsená, Petra Polnišová a Juraj Brocko si ju vyskúšali prvýkrát, no spolu sa im podarilo vytvoriť úžasné pracovné zázemie, kde na prvom mieste boli férovosť, rešpekt a ochota o všetkom diskutovať. Dúfam, že táto spolupráca nebola posledná,“ pochvaľuje si režisérka. Kameranom snímky bol Peter Bencsík, s ktorým už v minulosti spolupracovala. „Preto sme boli pekne zohratí, ľahko sme sa dohodli a nestáli sme si navzájom v ceste. Je skvelé, keď všetci v tíme ťahajú za jeden koniec,“ hovorí Marianková, ktorá v minulosti už spolupracovala aj s vedúcou výroby Ctiborou Lenko Bley. Na filme sa podieľali aj architektka Viera Dandová, kostýmová výtvarníčka Alexandra Grusková, maskér Martin Jankovič a hudbu zložil Slavo Solovic.

„Každá fáza mala svoje čaro a všetko bolo pre mňa nové a podnetné. Pracovať s hercami, ktorých mám rada, ale aj spoznávať nových bolo skvelé. Každý ma niečo naučil, ale najviac ma bavila asi strižňa,“ približuje Marianková. „Na strih sme oslovili Maťa Beneša. Jeho humor ma niekedy zachraňoval, keď som si, ako všetci režiséri, v strižni búchala hlavu o stôl, lebo mi niektoré zábery nevyšli tak, ako sa na pľaci zdalo. Ale na pľaci sa všetko zdá trochu iné. Až s odstupom času vidíte, čo ste natočili,“ spomína režisérka. Film sa natáčal minulý rok v lete a vznikol pomerne rýchlo. Nakoľko zasiahla do jeho realizácie pandémia? Režiséri sa na debut pripravujú často niekoľko rokov a my sme mali sotva pár mesiacov. A na samotné točenie dvanásť dní. Toľko dní som mala na dvadsaťminútový magisterský film... Bolo mi však jasné, že viac dní pre covid nezískame, pretože keď sme dali dokopy všetky termíny, dostali sme len tých dvanásť dní. Takže točiť debut v čase korony bolo mierne stresujúce. Stále nad nami visela hrozba, že sa projekt zastaví. Aj postprodukcia sa viackrát zastavila, lebo vždy niekto dostal covid a museli sme čakať. A teraz sa čaká na premiéru, ktorá bude hneď, ako nám to situácia dovolí,“ uzatvára režisérka.

Známi neznámi (r. Zuzana Marianková, Slovensko/Česko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: 800 000 eur 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: Wandal Production

Libertas

Zoznámte sa so svetom kryptotechnológií

Celovečerný dokument Borisa Vereša Libertas, ktorý sa snaží priblížiť fungovanie kryptomien, je na stránke www.libertasfilm.sk prístupný od januára. Film vznikol aj vďaka podpore v digitálnej mene, o ktorej hovorí, a jeho ambíciou je rozšíriť povedomie o nových kryptotechnológiách.

„Kryptomeny sú fascinujúca technológia. Nútia človeka premýšľať nad súčasným finančným svetom trochu inak,“ hovorí pre Film.sk režisér Boris Vereš, ktorý chce prostredníctvom filmu spraviť túto tému zrozumiteľnejšou a zbaviť ju rôznych mýtov, ktoré o nej kolujú. „Na Slovensku a v Česku máme veľmi silnú a celosvetovo významnú komunitu nadšencov kryptomien, ktorí sa tejto téme venujú naozaj do hĺbky, v podstate už od vzniku bitcoinu,“ vysvetľuje režisér. Vo filme však dostanú priestor nielen fanúšikovia a nadšenci, ale ozvú sa aj skeptické hlasy. K téme kryptomien sa vyjadrujú vedci, ekonómovia, bankári, bezpečnostní analytici, etickí hackeri, predstavitelia štátnych a finančných inštitúcií aj podnikatelia. „Vo výsledku film istým spôsobom zachytáva prebiehajúci konflikt medzi starým, zaužívaným pohľadom na peňažný systém a technologickou inováciou, ktorá funguje paralelne s ním,“ opisuje tvorca.

„Snažili sme sa zvoliť vhodné vyjadrovacie prostriedky, aby divákov téma oslovila a nenudila. Bolo by skvelé, ak by si film pozrelo čo najviac ľudí – možno ich nemusí najviac zaujať samotná téma kryptomien, ale nech v nich zostane rezonovať aspoň fakt, že existuje alternatíva k súčasnému finančnému systému,“ približuje Vereš, ktorý sa podpísal aj pod námet, scenár, zvuk, hudbu (spolu s Michalom Džadoňom) a strih (spolu so Slavomírom Kralovičom). „To, že som pri tvorbe filmu zastával toľko pozícií, bolo dané tým, že som mal pomerne jasnú predstavu, čo všetko treba vo filme spomenúť a ako ho vyskladať, aby nenudil a boli v ňom tie najpodstatnejšie informácie,“vysvetľuje Vereš, ktorý sa v oblasti filmovej a televíznej tvorby pohybuje predovšetkým ako zvukový majster. Libertas je jeho režijným debutom. Kameramanom snímky je Lukáš Teren, ktorý podľa Vereša priniesol veľa originálnych nápadov a film vizuálne ozvláštnil. Pri zrode projektu stál aj Slavomír Kralovič, ktorý produkčne zastrešoval nakrúcanie, postprodukciu, riešil licenčné práva a má na starosti aj distribúciu filmu.

„Keďže celý film bol robený takpovediac na kolene, na začiatku sme nemali presne stanovené, ako ho budeme distribuovať, pretože sme úplne presne nevedeli, aký bude. Tým, že sme to nevedeli my, nevedeli by sme to predostrieť ani komisii na udeľovanie grantov. Aj to bol dôvod, prečo sme nepožiadali o žiadnu štátnu podporu,“ ozrejmuje režisér. Dodáva, že pôvodne mali ambíciu financovať celý film prostredníctvom kryptomien od darcov, teda nie bežnými peniazmi, čo sa im podarilo len sčasti. „Prostriedky od nadšencov z kryptokomunity nám pomohli vo fáze natáčania. Výhodou bola najmä maximálna kreatívna sloboda – boli sme nezávislí od rozhodnutí tretích strán. Po nakrútení filmu nám však bolo jasné, že bez ďalšej finančnej podpory ho nedokončíme,“ spomína režisér. V tejto fáze film podporila česká firma, ktorá sa zaoberá výrobou kryptomenových bankomatov.

Tesne pred dokončením filmu, ktorý chceli divákom ponúknuť ešte minulý rok, vstúpila do hry prvá vlna pandémie. „Boli sme nútení na istý čas odložiť náš projekt bokom a riešiť skôr existenčné otázky. Na druhej strane sme si omnoho viac začali uvedomovať dôležitosť a váhu témy nášho filmu – všimli sme si, že veci, o ktorých sa vo filme rozpráva, začínajú nadobúdať reálny rozmer, a to nás hnalo vpred,“ hovorí režisér a dodáva, že v čase pred pandémiou uvažovali aj o kinodistribúcii, aj keď oficiálneho distribútora nehľadali. Po vypuknutí pandémie usúdili, že film svojou témou dobre zapadne práve do online priestoru. „Momentálne sa film dá vidieť iba na našej webovej stránke. V najbližšom čase sa budeme snažiť aj o ďalšie možnosti – ponúknuť ho niektorým televíziám a streamovacím službám. Hoci je film z nášho prostredia, myslím si, že by mohol osloviť aj zahraničného diváka, pretože téma kryptomien je univerzálna pre celý svet. Preto plánujeme pripraviť aj anglickú verziu filmu s titulkami,“ vysvetľuje Vereš. K filmu zároveň pripravili ešte v roku 2019 sériu rozhovorov na danú tému vo forme podcastov. „Už počas nakrúcania bolo jasné, že z obsažných, vyše hodinových rozhovorov s respondentmi sa do zostrihu dostane len malá časť. Preto sme postupne začali uvoľňovať rozhovory s vybranými účinkujúcimi v podobe sprievodných podcastov a plánujeme v tom pokračovať aj v najbližších týždňoch. Prostredníctvom týchto podcastov môže divák dostať ešte ucelenejší pohľad na rôzne témy, o ktorých sa vo filme hovorí,“ uzatvára režisér.

Libertas (r. Boris Vereš, Slovensko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: 26 000 eur
ONLINE: od 6. januára

Jaroslava Jelchová
foto: Boris Vereš