Andrej Hryc (30. 11. 1949 – 31. 1. 2021)

„Kladné postavy som hral len v rozhlasových hrách a dabingu,“ vtipkoval ani nie pred dvoma rokmi v talk show Karla Šípa Všechnopárty. Paletu filmových „záporákov“ už Andrej Hryc o nový valér nerozšíri. Zomrel vo veku 71 rokov.

„Veď sa na mňa pozrite... Môžem hádam s týmto ksichtom hrať kladné postavy?“ Odzbrojujúcim konštatovaním si rád uťahoval sám zo seba. Vedel, v akých charakteroch a figúrach ho režiséri vidia. Ako hlavný čašník Balucha, riadiaci sa socialistickým (a stále aktuálnym) heslom „kto nekradne, okráda svoju rodinu“, mixoval populárny drink "debušé". A servírky, ktoré oblažoval svojimi chúťkami, by sa dnes iste pridali k hnutiu #MeToo (Sladké starosti, r. Juraj Herz, 1984).

Stručným „sviňa“ charakterizoval prospechárskeho starostu, ktorého hral v ďalšom Herzovom filme, historickej dráme Habermannův mlýn (2010). Keďže vraj chcel aj vyzerať ako ozajstná sviňa, pribral. Čo považoval za príjemnú prípravu na filmovačku. Register záporných hrdinov rozšíril postavou skorumpovaného policajného kapitána Petra Bernarda, ktorý v kriminálnom trileri Čiara (2017) rozohráva vysokú a nebezpečnú hru na slovensko-ukrajinskej hranici. Jeden z divácky najúspešnejších filmov v réžii Petra Bebjaka vyniesol Hrycovi aj nomináciu na Slnko v sieti v kategórii herecký výkon vo vedľajšej úlohe.

Životnou filmovou rolou Andreja Hryca bola postava kuriča Rácza v trpkej satire Rivers of Babylon(1998), ktorú podľa románu Petra Pišťanka nakrútil Vlado Balco. Postavou prostoduchého hulváta z kotolne, ktorý sa na ceste k moci a bohatstvu nezastaví pred ničím, si získal aj filmových akademikov za riekou Moravou. Nomináciu v kategórii herecký výkon v hlavnej úlohe však na Českého leva nepremenil. Za nesmiernu krivdu navyše považoval to, že na festivale v Karlových Varoch nedostal za Rácza Krištáľový glóbus.

S ambíciou „robiť divadlo po svojom“ odišiel v roku 1971 po skončení štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave celý ročník absolventov herectva na divadelnej fakulte do Košíc. S ním aj Andrej Hryc. Realita však predstavy mladých prevalcovala, a tak sa začali postupne vracať do Bratislavy. Po troch rokoch na voľnej nohe zakotvil Hryc na Novej scéne. Po revolúcii ho život zavial inam, skraja nového storočia ju však dve sezóny viedol na poste riaditeľa.

Od začiatku 70. rokov šiel v televízii z jednej roly do druhej. V najúrodnejších časoch zvládol aj tucet postáv v televíznych inscenáciách, filmoch a seriáloch za rok. Pre filmovú kameru ho objavil Jozef Zachar, ktorý mu zveril úlohu Turka Selima v komédii Sebechlebskí hudci (1975). Takmer pravidelne ho obsadzovali režiséri Juraj Jakubisko, Miloslav Luther či Juraj Herz.

„Zasa nesieš tehlu?“ doberali si Andyho známi, lebo prvé mobily mali úctyhodné rozmery. On vraj mobil potreboval, aby bol „stále v kontakte“. Zvábený politikou začínal vo VPN, nechýbal v partii, ktorá zakladala HZDS – ako píše v autobiografii Inventúra, neskôr to oľutoval. Stál za vznikom Rádia Twist, ktoré sa stalo protimečiarovským majákom. Aby ho uživil, potreboval konexie s rodiacou sa podnikateľskou vrstvou. Na herectvo mu čas neostával a navyše slovenská kinematografia po rozkradnutí Koliby ledva vegetovala. Zaostril na divadelné muzikály a nebolo ich málo. Splneným snom boli pre neho Producenti (2008), kde stvárnil hlavnú rolu skrachovaného židovského producenta Maxa Bialystocka. Považoval to za muzikálový Mount Everest. Ambiciózny projekt, ktorý aj režíroval, produkovala jeho dcéra Wanda. Hovoril o nej len v superlatívoch. 

Andrej Hryc bol dobrý rozprávač. Keď spustil, do záplavy slov mu nedokázali skočiť ani najuvravenejšie novinárky. Aj štipľavá Inventúra mala byť útlou knižkou, v ktorej sa chcel „vyspovedať, aby ho neporazilo“. Na verejné účtovanie však potreboval až 57 kapitol. „Vo svojich hodnoteniach som niekedy príkry, nekompromisný a tam, kde to bolo potrebné, aj vulgárny. Taký som,“ netajil.

Divadelnú produkciu vymenila Wanda Adamík Hrycová za filmovú. Vo filmoch Colette (2013) a Čiara (2017), ktoré produkovala, našla úlohu aj pre otca. Ten si ťažkal, že nejde o veľké roly, hoci to neboli ani „šteky“. Úloha sa mu ušla aj v seriáli Slovania (2020), do ktorého sa Wanda ako producentka pustila. V našich zemepisných šírkach najdrahší televízny projekt (4 milióny eur) by sa mal – pre covid – dostať konečne na obrazovky Jojky v marci.

Premiéry dvanástich častí Slovanov, historického príbehu, ktorý sa odohráva v 7. storočí, sa Andy Hryc nedočkal. Po ročnom zápase podľahol leukémii.  

Jena Opoldusová, publicistka
foto: foto: archív SFÚ/Dušan Dukát, archív SFÚ/Václav Polák