Tradičnou súčasťou februárového vydania Film.sk bývala aj príloha s celoročným prehľadom filmových festivalov na Slovensku. Pripravovať ju v situácii, keď nikto netuší, aké obmedzenia budú platiť o týždeň, o dva alebo aj o niekoľko mesiacov, nemá veľký zmysel. Preto sme aspoň oslovili organizátorov najväčších domácich filmových festivalov s otázkami, ako svoje podujatia v tejto situácii chystajú, ako ovplyvní ich tohtoročnú podobu a do akej miery uvažujú o online verzii svojich medzinárodných prehliadok. 

„Situácia na organizovanie a realizáciu akýchkoľvek hromadných podujatí sa, žiaľ, nelepší ani v roku 2021. Sme si toho vedomí aj s kolegami v tíme MFF Febiofest,“ hovorí pre Film.sk výkonná riaditeľka festivalu Ľubica Orechovská. MFF Febiofest Bratislava sa mal tento rok konať od 24. do 30. marca. „Je nám jasné, že v čase nášho tradičného jarného (marcového) termínu ešte nebude možné organizovať interiérové kultúrne akcie väčšej ani menšej povahy, pozývať do Bratislavy domácich ani zahraničných hostí,“ pokračuje Orechovská. „Festival je pre nás o stretnutiach, zbližovaní ľudí, výmene názorov, inšpirácií a energií a nie je možné predpovedať, kedy by sme ho s naplnením týchto cieľov mohli s istotou ponúknuť. Zároveň nechceme presúvať náš filmový program do online priestoru ani celý festival ,v časeʻ do druhej polovice roka a narúšať tak zaužívaný kalendár filmových a kultúrnych podujatí na Slovensku.“

Industry Days, Works In Progress a súťaž V strede Európy

Akú podobu teda bude mať tohtoročný festival? „Rozhodli sme sa v priebehu roka 2021 ponúknuť aspoň tú časť programu Febiofestu, ktorá ho v mnohom definuje a vieme ju počas roka zmysluplne predstaviť. Za také považujeme Industry Days a v rámci nich predovšetkým prezentáciu slovenských kinematografických projektov Works In Progress, ktorú každoročne organizujeme s kolegami z Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu,“ hovorí Orechovská. Prezentácia aktuálnych projektov bude podľa nej v pôvodne plánovanom termíne 29. a 30. marca – online, podľa vzoru viacerých zahraničných modelov, ktorým sa fungovanie online v súčasnej situácii osvedčilo. 

Súťažnú sekciu krátkych filmov V strede Európy by naproti tomu Febiofest rád predstavil divákom v prítmí kinosál. „Projekcie by sa mali konať v kine a predpokladáme ich tradičné napojenie na Visegrad Film Forum, ktoré sa odsúva na jesenný termín. Zároveň by sme pre našich návštevníkov a fanúšikov dobrého filmu pripravili aj niekoľko prekvapení v podobe výberu výnimočných celovečerných titulov, ktoré by sme predstavili v našich tradičných partnerských festivalových kinách v Bratislave aj v regiónoch v čase, keď budú filmové projekcie označené ako neriziková aktivita,“dodáva Orechovská. Festivalový tím podľa nej v týchto dňoch v úzkom kruhu s najbližšími partnermi a podporovateľmi rieši všetky možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy. 

MFF Febiofest patril minulý rok k najväčším festivalovým smoliarom na Slovensku. V marci organizátori počítali posledné hodiny do otvorenia podujatia, keď ho pre vývoj pandémie tesne pred začiatkom zodpovedne zrušili. Vzápätí bola organizácia podobných podujatí na Slovensku oficiálne zakázaná nariadením hygienikov. Nový termín Febiofestu mal byť na prelome septembra a októbra, no druhá vlna pandémie a zmätočné vyhlásenia predstaviteľov vlády o pripravovaných nových obmedzeniach zmietli od 1. októbra zo stola aj tento termín a Febiofest sa tak konal iba počas jedného dňa. Časť z plánovaného programu festivalu priniesli do kín jeho Ozveny. „Za organizátorov kultúrnych podujatí viem povedať len toľko, že sa nepripravil žiadny rozumný a zrozumiteľný plán, z ktorého by sme mohli aspoň vytušiť, ktorý typ podujatia sa v tej-ktorej pandemicky sa meniacej situácii môže zrealizovať a za akých podmienok,“ hodnotila výkonná riaditeľka Febiofestu situáciu v novembrovom Film.sk. Odvtedy pribudli nové pravidlá aj tzv. covid automat, ktorým sa malo podľa aktuálnej situácie definovať, čo sa môže a čo nie. Do hry však vstúpil aj tzv. britský variant koronavírusu a predstavitelia vlády začali opäť nahlas uvažovať o zmene niektorých pravidiel. 

Dôležitý je aj návrat divákov

Podľa umeleckého riaditeľa Art Film Festu Petra Nágela bude nielen pre košický festival dôležité, aby sa situácia čo najviac priblížila k tomu, čo sme poznali pred úderom pandémie. „Som presvedčený, že najdôležitejšou vecou bude nielen uskutočniť v tomto roku všetky ďalšie festivaly a plánované filmové prehliadky, ale aj čo najskôr otvoriť kiná a vrátiť do nich čo najviac divákov,“ hovorí Nágel. „To je základ, ktorý musí začať fungovať v aspoň trochu normálnych podmienkach, aby aj konanie festivalov malo zmysel a význam,“ dodáva. Organizátori Art Film Festu sa vlani rozhodli, že festival sa konať nebude, a jeho 28. ročník presunuli z roku 2020 na rok 2021. Konať by sa mal od 18. do 26. júna. „Príprava festivalu je úmerná obdobiu, v ktorom sa nachádzame, ale predovšetkým celkovej nie veľmi pozitívnej (celosvetovej) situácii, ktorej stále čelíme. Máme rozpracované rôzne varianty Art Film Festu, ktoré budeme prispôsobovať konkrétnym podmienkam. Aktuálne sa tejto činnosti venuje šesť ľudí,“ odpovedá umelecký šéf Art Film Festu na otázku, v akej fáze príprav sa festival v polovici januára nachádza. Konkrétna podoba košickej prehliadky bude podľa neho priamo závisieť od epidemickej situácie a od možností, aj finančných, ktoré z nej vyplynú. „Online formát Art Film Festu nepredpokladáme, nanajvýš sa môže uplatniť pri niektorých sprievodných akciách. V tomto období je možné všetko – aj zmena, aj posun termínu,“ dodáva Nágel, podľa ktorého je vplyv súčasnej epidemickej situácie na prípravy festivalu dominantný.

Žilinskú Fest Anču, zameranú na animovaný film, vlani jej organizátori z pôvodného termínu začiatkom júla presunuli na koniec augusta. Umožnilo im to, aby sa festival, hoci s niektorými obmedzeniami, konal naživo. Tento rok chcú privítať v Žiline fanúšikov animovaného filmu opäť na začiatku leta – od 1. do 4. júla. „Fest Anča je pre nás celoročnou záležitosťou, takže sme práve uprostred príprav. Pre posunuté termíny sme uprostred podávania grantov a uzatvárania partnerstiev. Uzatvárame program a prihlasovanie filmov do súťaže, ktoré sa končí 31. januára, pripravujeme hlavné vizuály a marketingovú kampaň,“ hovorí pre Film.sk riaditeľka festivalu Ivana Sujová. Podľa nej momentálne pracuje na prípravách najužšie jadro festivalového tímu, ktoré tvorí 13 ľudí. „Na festivale sa k nám pridávajú desiatky ďalších asistentov, brigádnikov a dobrovoľníkov,“ dopĺňa Sujová. 

Aj prípravy Fest Anče ovplyvňuje súčasná epidemická situácia. „Pre posunuté termíny grantových výziev budeme dlhšie čakať na uzatvorenie rozpočtu, čo značne komplikuje plánovanie festivalu. Taktiež zatiaľ nevieme, či sa bude môcť festival zrealizovať naživo, alebo bude len jeho online variant, hoci veríme, že v letnom termíne to má dobrú šancu vyjsť naživo,“ vysvetľuje riaditeľka festivalu. Tento rok organizátori využijú aj skúsenosti z vlaňajšieho ročníka. „Z minulého roka sme pripravení aj na obmedzenia ako monitorovanie počtu účastníkov, nosenie rúšok, obmedzenie kapacít a podobne,“vraví Sujová, podľa ktorej je Fest Anča pripravená aj na to, že obmedzenia sa môžu dotknúť aj hostí žilinského podujatia.

Naživo aj online

Hoci organizátori plánujú v závislosti od aktuálnych podmienok usporiadať festival naživo, časť programu by radi sprístupnili aj online. „V závislosti od finančných možností plánujeme spustenie online platformy, kde bude počas festivalu sprístupnená časť programu. Myslíme si, že okrem väčšieho dosahu dá takáto platforma festivalu aj väčšiu flexibilitu a pomôže divákom ľahšie sa dostať k jedinečnému programu, ktorý Fest Anča prináša. Od tohto roku si začneme budovať aj archív industry programu,“ prezrádza Sujová. Konkrétnejšiu predstavu má Fest Anča aj o tohtoročnom tematickom nasmerovaní programu. Tému 14. ročníka, ktorá podľa riaditeľky opäť reaguje na aktuálne nálady v spoločnosti, však zverejnia až koncom zimy. „Ak sa všetko podarí, dostanú sa vďaka nej do programu Anče aj veľmi veľké špeciality. Takisto bude festival obohatený o rôznorodý nefilmový program od koncertov a párty cez diskusie a industry sekciu až po rozšírený program pre deti,“ hovorí Sujová. „Aj tento rok máme vysokú úroveň filmov, ktoré sa nám prihlasujú na našu výzvu. Zdá sa, že animácia mala silný rok,“ uzatvára riaditeľka Fest Anče. 

Naživo sa podarilo vlani zorganizovať festival aj piešťanskému Cinematiku. S termínom uprostred septembra nehýbal a s podobným termínom počíta aj pri 16. ročníku, do ktorého tak zostáva ešte relatívne veľa času. Počas prvých mesiacov roka sa organizátori Cinematiku zaoberajú najmä „papierovaním“. „Venujeme sa vyúčtovaniu predchádzajúceho ročníka a zháňaniu zdrojov na nový ročník. Náš programový tím sa paralelne obzerá po filmoch, ktoré sú v postprodukčnej fáze a plánujú v tomto roku premiéru,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský. Aktuálne sa festivalu venujú piati-šiesti ľudia, s jeho blížiacim sa termínom však postupne pribúdajú ďalší. „V septembri nás bude aj desaťkrát viac,“ hovorí Klenovský. 

Aktuálna situácia, v ktorej sú mnohí nútení pracovať z domu, mu pripomenula začiatky Cinematiku. „V roku 2005, teda pred prvým ročníkom Cinematiku, sme si na pár mesiacov prenajali kanceláriu. Netrvalo dlho a pochopili sme, že nám viac vyhovuje práca z domu a porady na týždennej báze,“hovorí výkonný riaditeľ piešťanského festivalu. „Osobné stretnutia minulý rok vystriedali online mítingy, čo nebolo úplne ideálne, ale zvládli sme to. Mali sme veľké šťastie, že nám situácia dovolila v septembri festival s menšími obmedzeniami usporiadať. Dosť energie sme venovali príprave opatrení, nákupom rôznych hygienických pomôcok, ale najhoršia bola neistota a neustále zmeny nariadení,“ vysvetľuje, ako ovplyvňuje prácu na festivale aktuálna epidemická situácia. 

S divákmi sa chcú stretnúť naživo

Podobne ako Art Film Fest či Febiofest nevidí ako optimálne riešenie online podobu celého festivalu. „Dnešné opatrenia dovoľujú organizovať podujatia len online, mnohé sa takto minulý rok konali a pomohli ľuďom preklenúť náročný rok. Cinematik má špecifickú atmosféru – sme neskorý letný festival, ktorý sa koná v príjemnom kúpeľnom meste Piešťany,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ akcie. „Zážitok z týždňového filmového maratónu sa začína ešte skôr, ako si sadnete do niektorej z kinosál. Nájdete si lavičku v príjemnom parku, odkiaľ je do každého nášho kina len pár minút peši. Dáte si kávu, otvoríte katalóg a okolo vás prechádzajú ľudia s festivalovými akreditáciami na krku. Niektorých stretnete po roku úplne náhodou, s inými ste sa dohodli, že skočíte na film do kina Fontána a hneď po ňom do Cinematik baru na koncert. A pivo. Na druhý deň ráno, ešte pred projekciami, máte v pláne komentovanú prehliadku Domu umenia architekta Ferdinanda Milučkého, ktorý sa počas Cinematiku premení na najväčšie jednosálové kino na Slovensku a centrum nášho festivalu,“ opisuje Klenovský atmosféru, o ktorú by Cinematik v online podobe prišiel. „Neviem si celkom predstaviť, ako by sme mohli aspoň promile tejto atmosféry preniesť do onlinu. Zatiaľ máme čas, a tak nezúfame, sledujeme, ako sa situácia vyvíja, a včas sa rozhodneme. Máme na to čas zhruba do začiatku júla, keď buď zatiahneme ručnú brzdu, alebo budeme pokračovať v prípravách.“ Podľa Klenovského dnes už existuje množstvo online platforiem s bohatou programovou ponukou. Nemá na mysli iba giganty typu Netflix či HBO, ale aj domáce projekty, ako DAFilms, Edisonline či Kino doma. „Nevidím veľmi priestor vyraziť do tohto konkurenčného boja. Našou devízou je veľké plátno a neopakovateľná atmosféra. Chceme sa s divákmi stretnúť naživo,“ hovorí výkonný šéf Cinematiku. 

Naživo by festival rád predstavil aj polnočnú sekciu Za hranicou kultu, ktorú kompletne pripravili už vlani, ale filmy z nej nakoniec nepremietali pre obmedzenia konania podujatí v neskorých nočných hodinách. „Predstavíme v nej nezávislé horory amerického filmára Larryho Fessendena. Vlajkovou loďou programu je súťažná sekcia najlepších európskych filmov Meeting Point Europe a súťaž slovenských celovečerných dokumentov Cinematik.doc. Ďalšie desiatky filmov odpremietame v nesúťažných sekciách Rešpekt, Čo dom dal, Krajina pod lupou, Cesty slávy, Nádej, DokMa a Other Spaces,“ uzatvára Klenovský. Konkrétne zostavy filmov predstaví Cinematik počas leta. 

Matúš Kvasnička
foto: Febiofest/Robert Tappert

Po začiatku pandémie mnohí organizátori festivalov dúfali, že do niekoľkých mesiacov sa situácia vráti do normálu. Posledným veľkým festivalom, ktorý sa pred ňou konal, bolo Berlinale. Jeho jubilejný, 70. ročník sa vlani skončil 1. marca a o niekoľko dní neskôr už prvé krajiny v Európe vrátane Slovenska zatvárali kiná. Dnes sú opäť zatvorené a aktuálny 71. ročník berlínskeho festivalu reagoval na situáciu tak, že podujatie rozdelil na dve časti. Prvá, určená filmovým profesionálom, bude v marci, bežných divákov chcú berlínske kiná pozvať na festivalový program v lete. 

European Film Market, Berlinale Co-Production Market, Berlinale Talents a World Cinema Fund sú časti industry programu, ktorý od 1. do 5. marca privíta profesionálov z celého sveta. Všetci pritom zostanú doma a k podujatiu sa pripoja online. Rozdelenie Berlinale na dve časti podľa slov organizátorov umožnilo, aby zachovali jeho dva piliere, ktoré sa navzájom podporujú, teda filmový trh a to, čo ako festival vnímajú bežní diváci. Práve im budú určené (ak to situácia dovolí) júnové projekcie v kinách aj pod holým nebom. „Je tu veľká túžba stretnúť sa zoči-voči. Súčasná situácia nedovoľuje konanie fyzickej podoby festivalu vo februári, súčasne je však dôležité ponúknuť filmovému priemyslu počas prvého štvrťroka trh. Zmenou vo formáte festivalu v roku 2021 môžeme chrániť zdravie všetkých hostí a podporiť reštart filmového priemyslu,“ povedala výkonná riaditeľka Berlinale Mariette Rissenbeek. „Letnou časťou podujatia chceme osláviť festival určený pre kiná a ponúknuť publiku Berlinale dlho očakávaný komunitný filmový a kultúrny zážitok,“dodala.

Neznamená to však, že v marci sa bude v Berlíne iba obchodovať, ale to, že súťažné snímky aktuálneho ročníka festivalu uvidia ako prví akreditovaní online profesionáli a takisto medzinárodná porota. Víťazné filmy, ktoré vyberie, ponúkne festival bežným divákom na spomínaných letných projekciách spolu s výberom ďalších snímok. Organizátorom totiž záleží na tom, aby si festival uchoval aj svoj „nevirtuálny“ rozmer. Podľa umeleckého riaditeľa Berlinale Carla Chatriana je takéto rozdelenie podujatia „odpoveďou na dobu, v ktorej žijeme“.

Výkonná riaditeľka Mariette Rissenbeek a umelecký riaditeľ Carlo Chatrian nahradili vlani Dietera Kosslicka, ktorý Berlinale viedol takmer 20 rokov, a jeho funkciu si „rozdelili“. Slovensko malo vlani na festivale silné zastúpenie, v oficiálnom programe sa premietali majoritní Služobníci (r. Ivan Ostrochovský) i koprodukčné minority ŠarlatánAgnieszky Holland a FREM Viery Čákanyovej. Prvýkrát v histórii malo Slovensko zastúpenie aj v porote programu European Shooting Stars. Medzi jej piatimi členmi nás zastupovala producentka Katarína Krnáčová. V programe Berlinale Talents reprezentoval Slovensko animátor Martin Smatana a medzi 18 talentovaných producentov programu Emerging Producers sa dostal Tomáš Krupa. Tento rok zastupujú Slovensko v programe Berlinale Talents, ktorý pomáha tvorcom na začiatku kariéry zviditeľniť sa, režiséri Barbora Berezňáková a Matúš Krajňák. Medzi dve stovky účastníkov zo 65 krajín sveta ich vybrali spomedzi troch tisícok prihlásených. V programe Emerging Producers sa predstaví producentka Zora Jaurová. Aktivitu zastrešuje jihlavský festival a jedným z jej benefitov je práve stretnutie talentovaných producentov a ich prezentácia na Berlinale. 

Tak ako v minulých rokoch ani teraz nebude v Berlíne chýbať Slovenský filmový ústav. Domácu kinematografiu bude prezentovať v rámci stánku Central European Cinema. Slovensko ho pripravuje spolu s Českom a so Slovinskom. Súčasťou prezentácie bude aj špeciálne anglické vydanie Film.sk či dvojjazyčný katalóg Slovenské filmy 20 – 21 s prezentáciou dokončených aj pripravovaných domácich a koprodukčných filmov. 

Necelé tri mesiace po Berlinale, v polovici mája, sa zrak filmového sveta zvyčajne upieral na festival v Cannes. Tento rok to bude inak, organizátori sa totiž rozhodli, že Cannes posunú. Nový termín je od 6. do 17. júla a do sloganu, ktorým 74. ročník festivalu propagujú, vložili organizátori kus nádeje, keď ho opisujú ako „úsvit novej éry“. Novým termínom však festival vstúpil do časového teritória, ktoré počas „starej éry“ patrilo MFF Karlove Vary. Plánovaný termín jeho 55. ročníka je od 2. do 10. júla a vedenie festivalu už pre Screen Daily potvrdilo, že pre Cannes termín posúvať nebude. Jediným relevantným dôvodom na posun by podľa festivalu bolo, ak by august sľuboval výraznejšie uvoľnenie opatrení a tým aj možnosť obsadiť v kinosálach výrazne viac miest než v júli. V takom prípade by sa karlovarský festival mohol konať v druhej polovici augusta.

Matúš Kvasnička