Poľský žurnál bol najlepší v Európe

Filmový týždenník pokračoval v hľadaní svojho miesta na meniacej sa mape médií. Nie veľmi úspešne. Koktail namiešaný z málo zaujímavých správ z domova a z druho- či treťotriednych informácií zo zahraničia nebol divákom po chuti a tí nezriedka vyčkávali na koniec jeho premietania vo foyeri kín (poznámka pre mileniálov: filmový týždenník uvádzali pravidelne a povinne – ako dnes reklamy – pred každým hraným filmom).

Bolo treba hľadať nové chodníčky na prilákanie diváka späť na sedadlá.

V sledovanom období bola Polska kronika filmowa rešpektovaná ako najlepší filmový týždenník v Európe. (Vydavatelia žurnálov združení v medzinárodnej asociácii INA sa stretávali na výročných zhromaždeniach. V ich programe sa pravidelne premietal vybraný týždenník každého účastníka, podľa čoho bolo možné utvoriť si obraz o ich úrovni.) Poliaci vo svojej tvorbe často presúvali ťažisko percepcie z videného na počuté. Komentáre boli nekonvenčné, vtipné, mali vlastnú literárnu hodnotu. Nie div, že sa Poliakov snažili mnohí napodobňovať.

Na ilustráciu dva úryvky z TvF č. 11:

„Plavecké umenie delfínov nedá spať prírodovedcom v Kalifornii. Preto sa snažili získať od delfínej krásky Netty interview. Netty mala síce pre ich obdiv porozumenie, ale dokázala rozprávať svoje skúsenosti len po delfínsky. A tak je teraz rad na vedcoch, aby jej delfínštinu preložili do ľudštiny.“ „... v Tunisu jsou zápasy velbloudů prý velmi oblíbené. Podmínkou úspěchu v tomto zápase je dát soupeři kravatu. Ovšem zvítězit na hrb či vlastně na lopatky je pro velbloudí sportovce velmi obtížné.“

Už samotné striedanie dvoch jazykov – v iných štátoch Európy nerealizovateľné – bolo vybočením z úzu a oživením, a ak sa k tomu pridal ešte dialóg medzi spíkrami (zvyčajne sa striedala žena s mužom), intenzívnejšie využívanie metafor, hyperbol, začal dovtedy suchopárny komentár fungovať ako oživujúce nóvum.

Pridajme k tomu vrodený zmysel českých kolegov pre humor (nemám na mysli „švejkoviny“) a bola tu cesta, ako opäť získať záujem diváka. V každom prípade bol tento trend jedným z mála pozitív, ktorým štvorročná dominancia Prahy ovplyvnila slovenských autorov.

Na záver úryvok v tomto štýle (fejtón v č. 17), aktuálny aj v čase covidu: „Přejídat se radno není. Jak lékaři často píší, životní úroveň vyšší přejídání nesmí značit. Břicho, srdce, játra, plíce tloustnou, kynou víc a více, jako zdravím duří líce. Nakonec však nemocnice čeká na vás, moji milí, pohodlně jste moc žili..“

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – FEBRUÁR 2021
7. 2. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme č. 11/1961 a 12/1961
13. 2. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme č. 13/1961 a 14/1961
21. 2. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme č. 15/1961 a 16/1961
28. 2. – 16.30 hod. – Týždeň vo filme č. 17/1961 a 18/1961 

Milan Černák