Inakosť je v spoločnosti, aspoň v tej slovenskej, stále prijímaná s ťažkosťami. Platí to aj o deťoch s rôznymi znevýhodneniami, pre ktoré je začlenenie sa do kolektívu náročné, až nemožné. Rodičia robia, čo môžu a systém by mal pomáhať, lenže nie vždy sa to darí. S nepochopením a sociálnym vylúčením sa stretávajú aj rodičia s dvomi deťmi z filmu Mariny Andree Škop a Vandy Raýmanovej Hlavička. S víziou väčšieho pokoja sa sťahujú z mesta do domu na vidiek. Prispôsobujú sa synovi Milanovi, ktorý trávi dni zavretý vo svojej izbe a s nikým sa nerozpráva. Nie preto, že by nechcel. Milan je dieťa s poruchou autistického spektra. Jeho mladšia sestra Alica sa cíti osamelo, pretože v rodine vychovávajúcej dieťa so zdravotným znevýhodnením bývajú zdraví súrodenci odsúvaní na druhú koľaj. A ich základné emocionálne potreby idú bokom. Nový domov, noví kamaráti, nové začiatky Starostlivosť o brata vyžaduje obrovské nasadenie oboch rodičov. Matka počúva motivačné nahrávky v aute, aby samu seba presvedčila, že to zvláda. A aby toho nebolo málo, musí ešte vyhovieť nárokom sociálnych pracovníkov. Toto je línia, ktorá prehovára skôr k dospelému publiku. Priestor na stotožnenie sa s postavami tu majú ale predovšetkým deti. V novom domove Alica spoznáva trojicu chlapcov, ktorí...