Rok 2020: Sviňa verzus pandémia

Rok 2020 sa rozbehol veľmi sľubne. Triler Sviňa (SK/CZ, 2020, r. Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann) sa s 389 358 divákmi k 8. 3. 2020 – teda mesiac po premiére – stal druhým divácky najúspešnejším domácim filmom v ére samostatnosti. V súvislosti s nárastom ochorení na COVID-19 a v záujme ochrany zdravia návštevníkov sa však od 10. marca 2020 postupne zatvorili všetky kiná na Slovensku po prvý raz.

Do ich zatvorenia videlo len slovenské filmy okolo 680 000 divákov. Do konca roku 2020 ich pribudlo ani nie 100 000. Treba si však uvedomiť, že kiná na Slovensku museli byť vlani zatvorené až 116 dní, teda takmer tretinu roku! Navyše sa po ich otvorení musel radikálne znížiť počet miest na sedenie, a preto sa premiéry takmer dvadsiatich domácich filmov presunuli na rok 2021.

Ako teda vyzerá pohľad na distribúciu slovenských filmov z pohľadu štatistiky?

Celková návštevnosť v slovenských kinách klesla medziročne o 63,78 %, teda na 2 364 814 divákov. To je najmenej v ére samostatného Slovenska. Návštevnosť domácich filmov klesla len o 27,86 %.

Popri týchto poklesoch však pandémia spôsobila i jeden prudký nárast. V dôsledku presunu premiér amerických blockbusterov na rok 2021 vzrástol v celej Európe podiel domácich filmov na návštevnosti. Slovensko nebolo výnimkou. Zatiaľ čo v roku 2018 bol podiel domácich filmov (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) na celkovej návštevnosti 4,21 %, v roku 2019 dosiahol už 16,47 % a v roku 2020 to bolo 32,79 %, teda zhruba dvakrát toľko ako rok predtým.

Takmer 74 % z celkového počtu 775 487 divákov na domácich filmoch pripadlo na dve snímky: už spomínanú Sviňu (395 604) a Príliš osobnú známosť (CZ/SK, 2020, r. Marta Ferencová – 176 080), ktorá sa stala divácky najúspešnejšou minoritnou koprodukciou. Spolu s filmom Šťastný nový rok (SK, 2019, r. Jakub Kroner – 78 113 divákov), ktorý mal premiéru 5. 12. 2019, tak boli po prvý raz v histórii na prvých troch miestach rebríčka najnavštevovanejších filmov v slovenských kinách len domáce tituly.

Zatiaľ čo v roku 2019 sa do kín dostalo 43 slovenských celovečerných filmov a pásiem, v roku 2020 to bolo len 20 noviniek (9 hraných – z toho 7 minoritných koprodukcií, 11 dokumentárnych – z toho 3 minoritné koprodukcie) a jedna obnovená premiéra. Asociácia slovenských filmových klubov uviedla do kín tri krátke slovenské animované tituly ako predfilmy – Sh_t Happens (CZ/SK/FR, 2019, r. David Štumpf, Michaela Mihályi) pred snímkou Corpus Christi (Boże Ciało, PL, 2019, r. Jan Komasa), Poetiku animu (SK, 2018, r. Kriss Sagan) pred filmom Kým sa skončí leto (Babyteeth, AU, 2019, r. Shannon Murphy) a Cez palubu! (CZ/SK, 2019, r. Filip Pošivač, Barbora Valecká) pred animovanou snímkou Maškrtné medvedie príbehy (Mlsné medvědí příběhy v kinech, CZ, 2020, r. Alexandra Májová, Kateřina Karhánková).

Obnovenou premiérou bol film Štefana Semjana Na krásnom modrom Dunaji (SK, 1994), digitálne reštaurovaný v Slovenskom filmovom ústave.

Do výsledkov premiérových filmov nie sú započítané výsledky filmu Správa (SK/CZ/DE, 2020, r. Peter Bebjak), ktorý sa hral 7 dní v kine v Čadci, aby splnil podmienky na prihlásenie na národné filmové ceny Slnko v sieti a uchádzanie sa o národnú nomináciu na Oscara v kategórii medzinárodný hraný film, ani projekcie filmov Žaby bez jazyka (CZ/SK, 2019, r. Mira Fornay) a Krajina ve stínu (CZ/SK, 2020, r. Bohdan Sláma), ktoré sa premietali len na Ozvenách Febiofestu. Všetky tri na distribučnú premiéru ešte len čakajú.

Najnavštevovanejšími domácimi dokumentmi boli minoritný film V sieti (23 518 divákov) o zneužívaní mladistvých na internete a majoritný Tempos (23 491) o raperovi Rytmusovi.

Slovenské filmy uviedlo do kín sedem distribučných spoločností, najaktívnejšou z nich bola Asociácia slovenských filmových klubov so siedmimi domácimi premiérami. 

Potešiteľné je, že napriek pandémii a obmedzeniam stúpla priemerná návštevnosť na jedno filmové predstavenie premiérového 100-percentne slovenského filmu alebo majoritnej koprodukcie, a to zo 49,30 diváka v roku 2019 na 55,31 diváka v roku 2020. Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie mala z hraných filmov Sviňa (93,24) a z dokumentov Tempos (28,79).

Vlaňajšej filmovej distribúcii na Slovensku sa budeme podrobnejšie venovať v marcovom vydaní Film.sk.

Miro Ulman, Audiovizuálne informačné centrum Slovenského filmového ústavu
foto: CinemArt SK/Łukasz Wojciechowski

Kino Lumière nestráca kontakt s divákmi

V dôsledku nepriaznivej pandemickej situácie je Kino Lumière tak ako všetky kiná na Slovensku od 19. decembra minulého roka zatvorené. Kontakt so svojimi divákmi však nestráca. Na dennej báze ponúka program prostredníctvom virtuálnej kinosály Kino doma.

„Kino Lumière – kino Slovenského filmového ústavu bolo v roku 2020 úspešné aj napriek covidovej pandémii a napriek tomu, že v plnom profile štyroch kinosál sme premietali len 68 dní. Bolo to aj vďaka tomu, že na začiatku roka všetko smerovalo opäť k rekordnej návštevnosti, keď za prvé dva mesiace a deväť marcových dní prišlo na slovenské a európske filmy viac ako 32 000 divákov. Celková návštevnosť 65 668 divákov je preto z môjho pohľadu skvelá, keďže kiná v roku 2020 vlastne prestali existovať a nahradila ich vo veľkom streamingová kultúra,“ hodnotí minulý rok Peter Dubecký, generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Najnavštevovanejším filmom Kina Lumière za toto obdobie sa stala kórejská snímka Parazit (r. Joon Ho Bong). Za ňou nasleduje najúspešnejší domáci titul, slovensko-český koprodukčný film Sviňa (r. Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann). Tretia skončila najnovšia z radu adaptácií románu Malé ženy v réžii Američanky Grety Gerwig. Päticu divácky najúspešnejších titulov dopĺňa francúzsky film Zažiť to znovu (r. Nicolas Bedos) a česko-slovenský dokument V sieti (r. Vít Klusák, Barbora Chalupová). Hneď za nimi sa umiestnila ďalšia slovenská minorita Šarlatán (r. Agnieszka Holland). V top 10 sa zo slovenských a koprodukčných filmov umiestnila ešte snímka Vlastníci (r. Jiří Havelka).

Online projekt Kino doma za 107 dní svojho fungovania (od 18. apríla 2020 do konca roka) ponúkol 149 predstavení, ktoré videlo 8 837 divákov. Jednu online projekciu teda v priemere pozeralo 59 divákov. „Kino doma vzniklo ako projekt, pri ktorom sme predpokladali, že jeho životnosť nebude musieť byť dlhšia ako pár týždňov. Žiaľ, situácia je úplne iná, Kino doma je tu s nami už desať mesiacov. Nie je to ideálny spôsob sprístupňovania dobrej kinematografie verejnosti, ale je to pre nás najlepšie možné dostupné riešenie, ako kino virtuálne suplovať,“ hovorí pre Film.sk Zita Hosszúová, manažérka Kina Lumière, ktoré projekt iniciovalo. Neskôr sa doň zapojili aj ďalšie zatvorené kinosály, keďže kúpa vstupenky je jednou z foriem, ako môže divák vyjadriť solidaritu so svojím obľúbeným kinom. „Na druhej strane musíme priznať, že nejde o projekt, ktorý vie vyžiť z predaných vstupeniek, momentálne ho vieme udržať predovšetkým vďaka finančnej podpore Audiovizuálneho fondu,“ dodáva Hosszúová.

Vo februári plánuje Kino Lumière pokračovať v pravidelných premietaniach pre deti a v cykloch Príbehy umenia a Reštaurovaná klasika – ten druhý čerpá z archívneho fondu SFÚ. Najbližšie by chceli prezentovať tvorbu Viktora Kubala prostredníctvom jeho celovečerných filmov Zbojník Jurko a Krvavá pani aj výberom krátkych filmov. „K špecialitám tohto mesiaca patrí uvedenie dvoch výnimočných filmov zo súťaže Art Film Festu 2019 (Stále človekNechaj ma padnúť), krátkych filmov Filmového festivalu inakosti v bloku s názvom Rodina a pripravujeme i prekvapenie v rámci úspešného cyklu Music & Film. Taktiež vyvíjame aktivity smerujúce k vytvoreniu online verzie obľúbeného filmotékového cyklu Kraťasy z archívu, ako aj k realizácii predstavení s diskusiami s tvorcami,“ ozrejmuje najbližšie plány manažérka Kina Lumière.

A čo v prípade, keď bude možné kiná opäť otvoriť? „Určite sa budeme snažiť sprístupniť naše kinosály čo najskôr, ale nie za každú cenu zo dňa na deň,“ hovorí Zita Hosszúová aj vzhľadom na skúsenosti z minulého roka s množstvom nekoncepčných a nepredvídateľných rozhodnutí a zároveň dodáva: Jedna vec je otvorenie Kina Lumière a druhá reštart celého odvetvia prevádzky kín. Ten bude závisieť nielen od situácie u nás, ale aj od situácie v ostatnej Európe a USA a taktiež od toho, kedy otvoria svoje prevádzky multiplexy, ktoré sú z finančného hľadiska kľúčovými hráčmi.“

„Je takmer isté, že aj po návrate do ,normáluʻ budú kiná pre filmovú distribúciu a audiovizuálny priemysel dôležité, no zmeny, ktoré naštartovala pandémia, nebude možné len tak zastaviť a bude potrebné na ne reagovať,“ myslí si Peter Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ. „Seriálové rozprávanie sa stalo obrovským biznisom. Napriek tomu si nemyslím, že diváci Kina Lumière, ktoré sa profiluje ako ,repertoárový arthouseʻ s dramaturgiou dominantne orientovanou na slovenskú a európsku kinematografiu, sa vzdajú klasického filmového rozprávania s autorskou výpoveďou, že opustia ,artový príbehʻ. Dúfam, že na jar sa už budeme môcť stretnúť v prítmí kinosál s výnimočnou dramaturgiou a s príjemným spoločenstvom divákov, ktorí majú radi film. Bude to pre nás potešením, ale aj veľkou výzvou,“ uzatvára Dubecký.

Jaroslava Jelchová
foto: archív SFÚ/Viktor Kubal

Českých kritikov aj akademikov najviac zaujali tiene minulosti

Čiernobiela historická dráma Krajina ve stínu režiséra Bohdana Slámu vedie s počtom nominácií tak na Českých levoch, ako aj na Cenách českej filmovej kritiky. Česká filmová a televízna akadémia film nominovala v pätnástich kategóriách, kritici, ktorí ceny udeľujú striedmejšie len v niekoľkých základných kategóriách, prisúdili Slámovej novinke päticu nominácií. 

Krajina ve stínu sa odohráva v českom pohraničí. Tvorcovia našli inšpiráciu v skutočných historických udalostiach, keď súkolesie veľkých dejín rozvrátilo nielen svetový poriadok, ale aj normálne susedské vzťahy, a pudy, ktoré sa prebudili, viedli až k masakru v juhočeskej obci Tušť v máji 1945. „Úspech filmu, ktorý prišiel s nomináciami na Českého leva a predtým na Ceny českej filmovej kritiky, nás mimoriadne potešil, aj keď z pozície slovenských koproducentov sme dôverovali jeho kvalitám už od začiatku. Naša spoločnosť sa chce popri komerčných filmoch venovať aj divácky náročnejším, umeleckým titulom,“ povedal Peter Neveďal zo spoločnosti Filmpark production, ktorý je spolu so Silviou Učňovou Kapustovou slovenským koproducentom filmu. Jeho slovenská distribučná premiéra bola naplánovaná na jeseň, protipandemické opatrenia ju však posunuli na polovicu januára. Keďže ani vtedy nebola situácia lepšia a kiná zostali zatvorené, film na svoju slovenskú premiéru stále čaká. V kine ho tu zatiaľ videlo iba predpremiérové publikum na piešťanskom festivale Cinematik. Krajinu ve stínu distribuuje na Slovensku spoločnosť Filmtopia. Podľa jej riaditeľky Silvie Učňovej Kapustovej príde snímka do kamenných kín, multiplexov, filmových klubov aj nezávislých priestorov, až keď to situácia umožní. Tesne pred zatvorením kín pre prvú vlnu pandémie uviedla Filmtopia do kín domácu minoritu, dokument V sieti (r. Barbora Chalupová, Vít Klusák), ktorý akademici vybrali medzi päticu najlepších dokumentov roka rovnako ako koprodukčnú Alchymickú pec (r. Jan Daňhel, Adam Oľha).

Z pätice filmov, ktorá sa o Českého leva uchádza v kategóriách hraný film a réžia, vznikli štyri v slovenskej koprodukcii. Výnimkou je Havel režiséra Slávka Horáka, ktorý získal 14 nominácií. Rovnaký počet nominácií má Šarlatán režisérky Agnieszky Holland. Celkovo však môže film, ktorého slovenskou koproducentkou je Lívia Filusová zo spoločnosti Furia Film, získať najviac 13 cien. V kategórii mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe sú totiž nominovaní Juraj Loj ako pomocník a partner hlavnej postavy, kontroverzného liečiteľa Jana Mikoláška aj Josef Trojan ako predstaviteľ mladého Mikoláška. Staršiu verziu liečiteľa, ktorý bol najprv chránencom komunistických funkcionárov a neskôr nepriateľom socialistického režimu, stvárňuje Ivan Trojan. Držiteľovi niekoľkých Českých levov konkuruje v hlavnej hereckej kategórii Csongor Kassai, nominovaný za jednu z postáv, na ktoré sa sústreďuje kronika obyvateľov ťažko skúšanej dediny Krajina ve stínu

Novinkou 28. ročníka Českých levov bude oceňovanie krátkych a animovaných filmov, ako aj to, že televízne projekty sa môžu s výnimkou kategórií celovečerný film a réžia prvýkrát uchádzať o cenu aj v ostatných kategóriách, doteraz vyhradených len filmom pre kiná. Česko-slovenská miniséria Herecrežiséra Petra Bebjaka získala vďaka tomu sedem nominácií, jednu aj pre strihača Mareka Kráľovského. Sedem nominácií má i Modelár režiséra Petra Zelenku. Konkurentmi jeho kameramana Alexandra Šurkalu budú v tejto kategórii pri vyhlasovaní víťazov 6. marca ďalší dvaja Slováci – Martin Štrba (Šarlatán) a Martin Žiaran (Herec). Päticu filmov nominovaných v hlavnej celovečernej kategórii a zároveň v kategórii réžia (Krajina ve stínuHavelŠarlatánModelár) uzatvára česko-slovenský film režisérky Miry Fornay Žaby bez jazyka. Originálna snímka, ktorá tematizuje násilie a režisérka si ju tvrdohlavo „vydupala“, už pochodila svet, na slovenskú distribučnú premiéru však stále čaká. 

Zo slovenských tvorcov sa z nominácie na Českého leva tešia aj Noro Držiak, Milan Ondruch, Martin Máj a Jan Kolegar za scénografiu filmu o Štefánikovi Cesta do nemožna (r. Noro Držiak), v kategórii kostýmy nechýbajú Katarína Štrbová Bieliková (Šarlatán) a Ján Kocman (Mária Terézia II). Spomínaný Bebjakov Herec sa uchádza o trofej pre najlepší televízny film alebo minisériu a k jeho siedmim nomináciám si slovenská DNA Production pridala ôsmu v kategórii seriály vďaka kriminálke Specialisté.

Kým na výsledky Českých levov budú diváci a filmári čakať do marca, krátko po uzávierke tohto čísla vyhlásili víťazov Cien českej filmovej kritiky. Najviac, po päť nominácií mali filmy Krajina ve stínu a Šarlatán. Treťou nominovanou snímkou ako najlepší film bol prvýkrát v histórii cien dokument, a to V sieti. Táto trojica obsadila pozície nominovaných aj za réžiu. V samostatnej kategórii dokumentov konkurujú snímke o internetových predátoroch Alchymická pec a Králi videa (r. Lukáš Bulava), ktorí sú takisto slovenskou koprodukciou. Aj kritikov zaujal výtvarný koncept Cesty do nemožna a Noro Držiak s ním môže uspieť v kategórii audiovizuálny počin. V nej sa zišli veľmi rôznorodé, všetko však výrazné projekty, ktoré spája ambicióznosť a odvaha zísť z vyšliapaných ciest. Nominovaní sú aj Tomáš Klein a Viera Čákanyová za kameru v dokumente FREM a Diviš Marek za kameru Krajiny ve stínu. Čákanyová získala za FREM aj nomináciu na Cenu innogy za objav roku, medzi projektmi v kategórii „mimo kina“ nechýba Herec a najlepším krátkym filmom sa môžu stať aj  M E Z E R Y  poslucháčky FAMU Nory Štrbovej, ktorá kráča v šľapajach svojich rodičov.

Za nejlepší film roka nakoniec kritici vyhlásili Krajinu ve stínu, najlepším dokumentom sa stal film V sieti, za réžiu Šarlatána ocenili Agnieszku Holland, za scenár Modelára Petra Zelenku a herecké ceny udelila kritika Magdaléne Borovej (Krajina ve stínu) a Ivanovi Trojanovi (Šarlatán). Kamera Tomáša Kleina a Viery Čákanyovej vo filme FREM získala cenu v kategórii Audiovizuálny počin, v kategórii Mimo kino zvíťazili Zrádci, objavom roka je s Novou šichtou Jindřich Andršt a najlepším krátkym filmom Anatomie českého odpoledne Adama Martinca. 

Matúš Kvasnička

foto: Filmtopia