Dvadsiaty druhý ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov o ľudských právach Jeden svet (5. – 11. november) ponúkne viac ako 50 celovečerných filmov a bohatý sprievodný program. Okrem stretnutí v kinosálach je pripravená aj online ponuka a aktivity pre filmových profesionálov.

Predošlý ročník sa uskutočnil online a podľa hodnotení organizátorov dosiahol rekordnú návštevnosť. Pričinilo sa o ňu aj nezanedbateľné množstvo divákov, ktorí by sa na fyzickej podobe festivalu z rôznych dôvodov nemohli zúčastniť. Popri programe v bratislavských kinách (Kino Lumiére, Artkino za zrkadlom, Klap) a kultúrnych priestoroch (Nová Cvernovka, A4) bude preto aj tento rok časť programu online, vrátane projekcií pre školy. Filmy chcú organizátori v rámci projektu Jeden svet bez bariér sprístupniť čo najširšiemu publiku. Ich snahou je, aby bol festival inkluzívny, nie exkluzívny. Svedčí o tom aj špeciálna predpremiéru filmu Čiary Barbory Sliepkovej pre ľudí bez domova v priestoroch občianskeho združenia Vagus. Film je súčasťou súťažnej sekcie dokumentárnych filmov Slovensko a Česko za ľudské práva spolu s ďalšími desiatimi titulmi, z čoho je väčšina slovenských alebo koprodukčných, ako Biela na bielej (r. Viera Čákanyová), Láska pod kapotou (r. Miro Remo), Na značky! (r. Mária Pinčíková), Každá minúta života (r. Erika Hníková), Moja afganská rodina (r. Michaela Pavlátová) alebo Rekonštrukcia okupácie (r. Jan Šikl). Všetky súťažné snímky budú dostupné aj pre divákov so zrakovým alebo sluchovým znevýhodnením. 

O víťazovi rozhodne medzinárodná porota. Tvoria ju slovenská režisérka a minuloročná víťazka festivalu Maia Martiniak, nórsky dokumentarista, kameraman a fotograf Kieran Kolle a distribútorka Anja Dziersk z nemeckej spoločnosti  Rise and Shine World Sales. „Záverečné oceňovanie v Divadle P. O. Hviezdoslava bude tento rok otvorené aj pre verejnosť a bude mať netradičnú podobu divadelného predstavenia, v ktorom ceny odovzdajú herci z Divadla bez domova,“ prezrádza pre Film.sk výkonná riaditeľka festivalu Eva Križková. Otváracím filmom bude debut mladej režisérky a producentky Very Lackovej Ako som sa stala partizánkou. Cez rodinný príbeh svojho pradeda priblíži osudy rómskych partizánov z obdobia druhej svetovej vojny.

„Po prvý raz pripravujeme aj sekciu krátkometrážnych filmov s názvom Jeden svet v krátkosti, ktorá sa skladá z troch pásiem krátkych filmov. Medzinárodné pásmo krátkych filmov a pásmo slovenských študentských filmov pripravili študenti Katedry audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU. Tretie s názvom Filmy bez hraníc tvoria tri krátke a stredometrážne filmy, ktoré Jeden svet koprodukoval s VŠMU s finančnou podporou Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Všetky tri spracovávajú netradičným spôsobom tému migrácie a utečenectva,“ približuje Križková. A novinkou je aj program pre filmových profesionálov, v rámci ktorého predstavia tri slovenské projekty.

„V tohtoročnom výbere máme to najlepšie zo svetových dokumentov, ktoré prinesú témy ako klimatická zmena (napríklad v Ceste do utópie), migrácia (Posledné útočisko), politické režimy (Röntgen rodiny), ale aj problematiku médií a žurnalistiky, nových technológií a intímneho života ľudí v súčasnej spoločnosti,“ ozrejmuje výkonná riaditeľka. „V absolútnej svetovej premiére uvedieme trojdielnu investigatívnu dokumentárnu sériu Why Plastic? z dielne dánskej produkčnej spoločnosti The Why Foundation. Každý film série si posvieti na iný aspekt plastového znečistenia: recykláciu, ľudské zdravie a plastový biznis,“ avizuje výkonná riaditeľka Eva Križková a upozorňuje aj na bohatý sprievodný program: „Spomeniem aspoň masterclass Alana Berlinera, besedu s poľskou spisovateľkou Ilonou Wiśniewskou ku knihe Biele z vydavateľstva Absynt, multimediálnu inštaláciu k filmu Čiary, výstavu plagátov Slovenskej národnej galérie, interaktívnu pohybovú performáciu Shifting Systemsalebo divadelné predstavenie Hilma.“

Jaroslava Jelchová
foto: Jeden svet / Posledné útočisko

Pri prezentácii slovenských filmov v zahraničí si festivaloví dramaturgovia vyberajú zväčša overené diela známych tvorcov. Slovenskú kinematografiu však tvoria aj diela, ktoré sa na plátnach kín neobjavujú až tak často, zaujať však dokážu rovnako. Práve to sa od 2. do 7. novembra 2021 pokúsi ukázať retrospektívna prehliadka slovenskej kinematografie Spotlight Slovensko na Filmovom festivale Cottbus, ktorý sa radí k najvýznamnejším podujatiam so zameraním na východoeurópsku kinematografiu. 

„S Filmovým festivalom Cottbus spolupracujeme už dlhé roky, úzko komunikujeme s jeho programovým riaditeľom Berndom Buderom a na úrovni filmového centra mu odporúčame súčasné filmy, ktoré producenti prihlásia a festival ich vyberie do programu. Pri prehliadke Spotlight: Slovensko to bolo trošku inak,“ vysvetľuje pozadie vzniku rozsiahlej retrospektívy slovenskej kinematografie na cottbuskom festivale Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. Spolu s Buderom stojí za výberom štrnástich filmov, ktoré zoradili do siedmich dvojprogramov, zložených z klasických a zo súčasných filmov na základe spoločnej témy. Podarilo sa im tak vytvoriť originálne spojenia, ktoré približujú divákom rovnakú tému, no spracovanú v iných obdobiach a inými tvorcami. „Nešli sme chronologicky a snažili sme sa nebrať ohľad na jednotlivé filmové druhy a žánre. Kľúčom výberu bolo nájsť témy, spojiť klasický film so súčasným a ukázať, ako filmári pracovali s vybranou témou pred polstoročím a dnes,“ dopĺňa Steranka.

Dvojblok nazvaný Za lepšiu budúcnosť tematicky spája cesta za prácou a viera v lepšiu budúcnosť. Reprezentujú ho filmy Varuj...! Martina Friča a Až do mesta Aš Ivety Grófovej. Podľa Steranku vo filme Varuj...! prevláda „povojnový optimizmus a nadšenie pre lepšiu budúcnosť. Keď s ním dáme do spojitosti film Až do mesta Aš, vidíme, že pozitívny sen o budovaní lepšej budúcnosti z roku 1946 sa v roku 2012 zmenil na nočnú moru. Zaujímavé je pozrieť sa na filmy z pohľadu spoločensko-politického, kultúrneho aj historického kontextu doby, v ktorej vznikli: povojnové obdobie, nové začiatky, v kontraste so súčasným bezohľadným kapitalizmom a to, ako to vnímali tvorcovia. Je dôležité, aby diváci videli tieto filmy v blokoch, lebo tak je to dramaturgicky koncipované.“

Na rovnakom princípe sú postavené aj ďalšie dvojprogramy. Ten s názvom Odváž sa alebo zomri – Prežiť holokaust? tvoria filmy Boxer a smrť (1962) Petra Solana a Správa (2020) Petra Bebjaka, Night Bar Fatale – Mestský mikrokozmos ponúka filmy Fifi fatale (2018) Márie Kralovič a Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana, Život ako existenčný boj predstaví tituly Zvony pre bosých (1965) Stanislava Barabáša a Môj pes Killer (2013) Miry Fornay, dvojblok Nešťastné návraty ukáže snímky Are You Feeling Good? (2011) Matúša Krajňáka a Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera. Ešte pred cottbuským festivalom sa počas dvoch predchádzajúcich mesiacov premietli v Berlíne ako warm up dva bloky dokumentárnych filmov. V septembri videli diváci v Českom centre Svety za svetlom s filmami Poznačení tmou (1959) Štefana Uhra a Slepé lásky (2008) Juraja Lehotského. V októbri sa v Slovenskom inštitúte premietol dvojprogram Obrazy neprikrášlenej reality, ktorý ponúkol snímky V plytkej vode (2020) Mareka Moučku a Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka. 

Okrem retrospektívy budú Slovensko v súťažných sekciách festivalu reprezentovať aj tohtoročné novinky CenzorkaPetra Kerekesa a Správa o záchrane mŕtveho Václava Kadrnku v Súťaži hraných filmov a snímka Pohľady Romana Pivovarníka v Súťaži krátkych filmov. V sekcii pre deti premietnu nový film Petra Oukropca Martin a tajomstvo lesaa sekcia Špeciál predstaví snímky porotcov Olma Omerza (Atlas vtákov) a Very Lackovej (Ako som sa stala partizánkou). Zastúpenie bude mať Slovensko aj v industry programe, zúčastnia sa na ňom projekty Zlatokopka Teodora Kuhna a Slovo Beaty Parkanovej. 

Slovenskí diváci neostanú ukrátení. Špeciálny kurátorský program Spotlight Slovensko, pripravený v súvislosti s tohtoročnou storočnicou slovenskej kinematografie, bude po skončení festivalu v Cottbuse zaradený od novembra 2021 do februára 2022 do programu Filmotéky bratislavského Kina Lumière.

Simona Nôtová 
foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová – Kým sa skončí táto noc (1965)

(Pozn. red. – Podujatie po uzávierke čísla zrušili kvôli pandemickej situácii a prechodu z bordovej na čiernu farbu, ktorá začala platiť pre banskobystrický okres. Organizátori budú informovať o náhradnom termíne konania. Keď bude známy, informáciu zverejníme aj vo Film.sk.)

Prednášky o dejinách slovenskej kinematografie, diskusie a filmy z fondu Národného filmového archívu Slovenského filmového ústavu, ktoré premietnu výlučne z pôvodných 35 mm filmových kópií, čakajú návštevníkov Dní archívneho filmu 2021 – Storočnica (DAF) v Banskej Bystrici. Bohatý program s množstvom hostí, ktorý je súčasťou osláv storočnice slovenského filmu, pripravili organizátori od 8. do 12. 11. v priestoroch Fakulty dramatických umení Akadémie umení (FDU AU) a vo Filmovom klube v Múzeu SNP. Vstup na podujatia Dní archívneho filmu je voľný. 

Od pondelka do piatka čaká návštevníkov DAF vždy najskôr popoludňajšia prednáška (o 14.00 h) na pôde FDU AU, na ktorú nadviaže dvojica večerných projekcií s odborným úvodom a diskusiou o 18.00 a 19.45 h vo FK v Múzeu SNP. „Každé filmové pásmo bude tvoriť dvojprogram, v rámci ktorého sa jednotlivé časti dopĺňajú, súperia, protirečia si. Pozvaní lektori zabezpečia úvody a diskusie o filmoch s divákmi. Snahou organizátora je priblížiť storočnicu filmu odbornej i laickej verejnosti jednak cez rozprávanie o jednotlivých kapitolách z dejín nášho filmu a jednak cez priblíženie pôvodného filmového média,“ vysvetlil dramaturgiu DAF filmový teoretik Martin Palúch z občianskeho združenia Film Institute, ktoré akciu organizuje. Koná sa pod záštitou generálneho riaditeľa SFÚ Petra Dubeckého a Slovenský filmový ústav je jej partnerom. 

Počas prvého dňa DAF predstavia Juraj Oniščenko a Martin Palúch rané obdobie našej kinematografie, ku ktorému patria diela Karola Plicku i filmové podoby Jánošíka. Premietať sa bude napríklad reportážny strihový film o nakrúcaní trojice hraných Jánošíkov – Trikrát o Jánošíkovi (r. Štefan Ondrkal, 1963) aj Plickov dokument Po horách, po dolách (1929). Jeho projekciu ozvláštni živá hudba v podaní Davida Kollara a Tomáša Mutinu. Živý „soundtrack“ dostane aj Plickova celovečerná reportáž z cesty matičiarov po USA Za Slovákmi od New Yorku po Mississippi (1937), v utorok počas jej projekcie zahrá Tomáš Lauko. 

Filmoví teoretici Petra Hanáková a Martin Ciel predstavia v prednáškach slovenský medzivojnový a vojnový film, premietať sa bude aj prvý slovenský celovečerný dokument Od Tatier po Azovské more (r. Ivan J. Kovačevič, 1942). Peripetie propagandy a ideály zmeny sú témou tretieho dňa DAF. Prednášky dramaturga a režiséra Rudolfa Urca, filmovej historičky Evy Filovej a filmového historika a kritika Martina Kaňucha doplnia dve pásma krátkych filmov. Podvratnosti filmového obrazu aj „poučeniu z krízového vývoja“ sa budú venovať filmová a literárna bádateľka Jelena Paštéková a režisér Dušan Trančík. Jeho tvorbu večer predstaví najskôr kolekcia krátkych snímok a potom jeho druhý celovečerný hraný film Víťaz (1978). Piatok 12. 11. zaostrí v prednáške a diskusii Mareka Šulíka a Ivana Ostrochovského na koniec Koliby, nové začiatky slovenského filmu aj na umelecký kapitál filmu. Portrét Prvá – Magda Husáková Lokvencová (2013) a ukážky z dokumentárnych snímok Ovčiarskou cestou (2020) a Herec Ivan Palúch (2021) predstavia tvorbu Zuzany Liovej, Ľubomíra Viludu a Martina Palúcha a otvoria diskusiu tvorcov na tému filmu ako nástroja kritického myslenia.

Popri bohatom hlavnom programe prinesú Dni archívneho filmu aj pestrú ponuku sprievodných podujatí, a to vždy o 16.00 h na pôde FDU AU. Fungovanie Národného filmového archívu SFÚ tu v pondelok predstaví jeho riaditeľ Marián Hausner. Vedúci oddelenia digitálnej audiovízie Peter Csordás porozpráva v utorok o digitálnom reštaurovaní kinematografických diel. Počas diskusie Odborná reflexia filmu dnes: Film.sk, Kino-ikon a Slovenské divadlo predstavia v stredu aj knihu filmovej teoretičky Jany Dudkovej Zmena bez zmeny. Podoby slovenskej televíznej hranej tvorby 1990 –1993, ktorú v týchto dňoch vydal SFÚ, knižnú edíciu vydavateľstva Vlna Filmodrom predstavia Peter Šulej a Martin Palúch vo štvrtok. Pohľad do rodinných archívov Mareka Šulíka počas prezentácie zbierky amatérskych a rodinných filmových záznamov uzavrie štafetu sprievodných podujatí v piatok. 

Matúš Kvasnička
foto: archív SFÚ

Ôsmy ročník medziodborového vzdelávacieho seminára Kabinet audiovizuálnych divadelných umení (KADU) bude mať tému Ars a anima / Umenie a duša. Koná sa 24. a 25. novembra a priblíži terapeutické účinky, ktoré môžu divadlo a film priniesť divákom aj tvorcom.

Minulý ročník KADU sa konal online s časovým posunom oproti tradičnej jeseni až v apríli tohto roka. Podľa organizátorov ho táto forma priblížila aj mimo bratislavskému publiku, preto sa pri príprave aktuálneho ročníka rozhodli ponúknuť program nielen v Kine Lumière, ale aj prostredníctvom jeho virtuálnej kinosály Kino doma a na Facebooku. Témou ročníka je vplyv umenia na duševné zdravie. Dôležitou perspektívou bude obdobie pandémie, ktorá mnohé duševné problémy prehĺbila alebo zvýraznila. Napriek tomu sa podľa slov organizátorov nevenuje duševnému zdraviu dostatok pozornosti, hoci ono do veľkej miery ovplyvňuje celkové zdravie človeka. KADU má preto ambíciu ponúknuť aj praktické návody, ako sa o starať o vlastnú mentálnu kondíciu a ako v tom môže pomôcť umenie.

„K téme 8. ročníka ma privádza vlastná skúsenosť a povolanie herečky. ,Nájsť svoj stred‘, ako sa hovorovo povie, nás v škole nikto neučil, hoci základnú anatómiu ľudského tela sme poznať museli. Netušila som, že existujú nejaké preventívne mechanizmy, nevedela som, odkiaľ začať ani ako pristúpiť k svojim problémom,“ približuje pre Film.sk autorka projektu KADU herečka Marta Maťová. „Po prvých pokusoch o transformáciu a budovanie niekoľkých postáv na VŠMU som začala mať v sebe absolútny chaos, čo výrazne ovplyvňovalo všetky oblasti môjho života. Tomuto často bolestnému procesu práce na sebe chýbal vedomejší prístup k technikám, ktoré pomôžu pracovať so sebou a na sebe. Odkedy som začala navštevovať terapie, začal sa môj život od základov meniť. Pomáhajú mi aj v mojom povolaní, ktoré je mentálne a emocionálne zaťažujúce. Myslím si, že techniky sebapoznávania by mali byť súčasťou študijných osnov,“ vysvetľuje Maťová.

Racionalizovanie, pomenovanie a prijatie emócií bude témou interaktívnej prednášky psychiatričky Jany Žemličkovej, ktorá predstaví možnosti práce s emóciami, sebapoznávania a autohygieny s dôrazom na hereckú prácu. V programe je aj diskusia o schopnosti brať na seba rôzne roly a schopnosti vyrovnávať sa s nimi, či už v bežnom živote, alebo v umeleckej rovine. Okrem Jany Žemličkovej sa na nej zúčastnia aj psychológ a zakladateľ internetovej psychologickej poradne pre mladých IPčko Marek Madro, herečka Tatiana Pauhofová a režisérka, scenáristka a spisovateľka Eva Borušovičová, ktorá bude diskusiu viesť.

Program ponúkne aj projekcie filmov a záznamov divadelných inscenácií. „Portrét umelkyne a performerky Mariny Abramović a jej transformačný proces do rolí, ktoré dokážu človeka doslova rozplakať, očistiť ho a transformovať, budú mať diváci možnosť vidieť v dokumente The Artist Is Present,“ ozrejmuje Maťová. Film, ktorý zachytáva rovnomennú výstavu umelkyne, uvedie teatrologička Dáša Čiripová.

Pásmo študentských filmov, ktoré tvorivým spôsobom spracúvajú témy duševného zdravia a sú zaujímavé z pohľadu šírenia osvety alebo autoterapie, zostavila a uvedie šéfredaktorka Kinečka Barbora Nemčeková. Premietať sa budú napríklad dokumenty o coming oute (Denník princeznej, r. Barbara Vojtašáková), o plynutí času v opatrovateľskom domove pre seniorov (Sejít pěšky dolů, r. Kateřina Hroníková) alebo o vzdialenostiach medzi ľuďmi a strachu z blízkosti (O sestre, r. Barbora Sliepková). Organizátori plánujú aj diskusiu s tvorcami filmov a ďalšími hosťami.

Hlavným partnerom podujatia je Slovenský filmový ústav.

Jaroslava Jelchová
foto: archív SFÚ/Osobný fond Ela Havettu - Předpověď: nula (1966)

Aký bol rok 2020 pre domáci film a jeho tvorcov? Ako ich zasiahla pandémia? Akí hrdinovia sa prihovárali divákom a aké témy priniesli na plátna kín? Siedmy ročník bilančnej prehliadky Týždeň slovenského filmu sa bude konať od 29. novembra do 5. decembra v Kine Lumière. Ponúkne takmer tri desiatky domácich filmov aj odborné diskusie. 

„Program aktuálneho ročníka je koncipovaný podobne ako program predchádzajúcich ročníkov. Sú v ňom všetky domáce celovečerné filmy, ktoré mali distribučnú premiéru v slovenských kinách v roku 2020,“ približuje za organizátorov Miroslav Ulman zo Slovenského filmového ústavu. Počas slávnostného otvorenia Týždňa odovzdajú Cenu Petra Mihálika za prínos filmovej vede a po prvý raz aj Cenu Pavla Branka autorovi do 35 rokov za sústavný a hodnotný prínos v oblasti slovenskej filmovej kritiky a publicistiky.

Nebudú chýbať ani panelové diskusie zamerané na hodnotenie predchádzajúceho roka. Od roku 2015 ich v rámci Týždňa slovenského filmu pripravuje Jelena Paštéková. „Podobne ako počas predchádzajúcich ročníkov i tohto roku sa uskutočnia štyri diskusie, v ktorých sa autori príspevkov ohliadnu za rokom 2020: o slovenskom hranom filme, o slovenskom dokumentárnom filme, o slovenskom animovanom filme a o slovenskej filmovej vede,“ pripomína Miroslav Ulman. Autormi príspevkov budú okrem neho Viera Langerová, Barbora Nemčeková, Tomáš Hudák, Vanda Raýmanová, Lea Pagáčová, Mária Ferenčuhová, Jana Dudková a Martin Kaňuch. Vlani sa pre prísne opatrenia v kinosále všetky diskusie streamovali. Dostupné online budú aj tento rok a otázky autorom príspevkov budú môcť klásť aj internetoví diváci.

Organizátor Týždňa, ktorým je Slovenský filmový ústav, pripravil v spoluprácii s Febiofest Industry na stredu 1. decembra aj diskusiu na tému audiovizuálna tvorba, distribúcia a ich podpora v čase pandémie. „Diskutovať budú zástupcovia jednotlivých článkov distribučného reťazca od producentov až po kinárov – napríklad Aleš Danielis, Zita Hosszúová, Tomáš Janísek, Richard Kováčik, Zuzana Mistríková, Ivan Ostrochovský, Magdalena Sokolová, Martin Šmatlák, či Petr Vítek,“ prezrádza Ulman. Súčasťou týždňa bude tiež seminár venovaný Petrovi Pišťankovi. 

Medzi snímkami, ktorými Kino Lumière zrekapituluje slovenský filmový rok 2020, bude deväť celovečerných hraných filmov, jedenásť dokumentov a blok šiestich krátkych animovaných titulov. Okrem rekapitulácie čaká divákov i novinka. „Keďže Týždeň slovenského filmu sa končí tesne pred Mikulášom, rozhodli sme sa víkend venovať detským divákom. V sobotu je v programe exkluzívna predpremiéra česko-francúzsko-belgicko-slovenského celovečerného animovaného filmu režisérskej dvojice Jan Bubeníček a Denisa Grimmová Myši patria do neba, ktorý vznikol podľa rovnomennej predlohy Ivy Procházkovej. A na nedeľu sme pripravili Filmový kabinet deťom,“ ozrejmuje Miroslav Ulman a Martina Mlichová z Filmového kabinetu dodáva: „Téme animácie sa venujeme už sedem rokov. Interaktívne vysvetľujeme deťom význam tohto slova a učíme ich rozpoznať znaky animovaného filmu. Na kabinete sa zároveň dozvedia o rôznych druhoch animačnej techniky a o tom, ako sa animovaný film vytvára a akými postupmi.“ Vzdelávaciu prednášku doplní tvorivý workshop a pásmo slovenských animovaných filmov: Miro Jilo, Cez palubu!, časti Povodeň a Zemetrasenie zo seriálu Tresky plesky a diely S empatiou a O senioroch zo seriálu Chochmesovci.

Zuzana Sotáková 
foto: CinemArt SK

Prvú slovenskú filmovú (ne)herečku aj filmy ako Slávnosť v botanickej záhrade (1969), Sladké starosti (1984) či Záhrada (1995) ponúka novembrový program Filmotéky Kina Lumière. 

Okrúhle výročie pripomínajú vo Filmotéke už tretí mesiac štyri samostatné programové cykly. Snahou dramaturgie je, aby sa z nich postupne poskladal členitý obraz domácej kinematografie, a tak nejde iba o celovečerné hrané filmy, ale aj o krátke, dokumentárne a animované snímky. Prezentujú klasiku, ale i menej známych filmárov a neznáme diela. To najlepšie zo slovenského filmu a najznámejšie režisérske osobnosti nájdu diváci v programovej línii, ktorú zaštiťujú mená najvýznamnejších domácich režisérov. Ide o zostavu, ktorú do svojej publikácie Best of Slovak Films vybral popredný britský filmový historik Peter Hames. Prvé dve novembrové soboty patria vo Filmotéke Elovi Havettovi a ponúknu oba jeho celovečerné filmy, ktoré stihol nakrútiť, kým vo veku 36 rokov predčasne zomrel. Slávnosť v botanickej záhrade(1969) premietnu 6. 11. spolu s dokumentárnym filmom Slávnosť osamelej palmy, ktorý o režisérovi v roku 2005 nakrútili Juraj Johanides a Marko Škop. Havettove Ľalie poľné (1972) potom uvedú 13. 11. a ako predfilm sa bude premietať jeho študentská snímka Svatá Jana (1963). Druhá polovica mesiaca potom patrí Jurajovi Herzovi. Dramaturgia nesiahla po jeho najznámejších dielach Spalovač mrtvol (1968) a Sladké hry minulého leta (1969). Predstaví ho ako režiséra komédie Sladké starosti z roku 1984 (20. 11.) podľa scenára Milana Ležáka a Jozefa Paštéku s Emilom Horváthom ml. a Andym Hrycom v hlavných úlohách, ako aj vojnovej drámy Zastihla mě noc z roku 1985 (27. 11.). Hoci je to životopisný príbeh komunistickej odbojárky, Herz vychádzal aj z vlastných skúseností po odvlečení do koncentračného tábora a neskôr upozorňoval na to, že celú jednu scénu z tohto filmu mu do Schindlerovho zoznamu (1993) ukradol Steven Spielberg. 

Programová línia Digitálne kino sa v novembrovej kolekcii k storočnici bude v pondelok 22. 11. venovať animovanému filmu a ponúkne snímky, ktoré patria medzi kreslené filmy. V samostatnej sekcii animovaných filmov uvedie Kino Lumière výber filmov s témou putá.

Štvrtou programovou líniou, ktorou Filmotéka pripomína storočnicu, je Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021. „Niektoré heslá abecedára síce reflektujú aj príznačné obdobia a témy (Nástup, Jánošík), cieľom je však iný pohľad, prepojenia filmov, zameranie na menej známe skutočnosti. Kľúčový tak bol výber tém a ich ,zakódovanie‘ do písmen, hesiel, pojmov,“ vysvetlil koncepciu abecedára filmový historik a kritik Martin Kaňuch, ktorý spolu s filmovou historičkou Jelenou Paštékovou pripravil koncept projektu. Jednotlivé heslá vyplnili potom konkrétnymi filmami ďalší autori. 

Heslo „eden“ ponúkne vo štvrtok 11. 11. kolekciu filmov, ktorej dominuje Záhrada (1995) Martina Šulíka. Okrem oceňovaného príbehu tridsiatnika Jakuba (Roman Luknár), ktorý odíde z mesta, aby prehodnotil svoj život, zavedie divákov výber s lektorským úvodom filmovej teoretičky Jany Dudkovej aj do ďalších uzavretých prírodných priestorov. Pod písmenom F ponúka abecedár Frídu. Výber filmovej teoretičky Moniky Mikušovej predstaví fenomén neherečiek v slovenskej kinematografii. Prvou z nich, jedenásť rokov pred ochotníčkou Máriou Fábryovou, Aničkou zo Siakeľovho Jánošíka (1921), bola Frída Schreiberová, protagonistka prvého krátkeho hraného filmu na Slovensku, skeču Únos (1910) podľa námetu Júliusa Chiniho. Jeho režisérom bol fotograf Eduard Schreiber, Frídin príbuzný a syn majiteľa sklární v Lednických Rovniach. Krátke filmy nakrúcal ako amatér od roku 1908, keď si kúpil kameru Pathé 1101. Natáčal výjavy zo života rodiny a dokumentoval aj rôzne aktivity v okolí, ako člnkovanie, rúbanie ľadu na Váhu, modernizáciu píly, ale na kameru zachytil tiež dámy so psom alebo mimiku Frídy Schreiberovej. Pásmo filmov uvedie Filmotéka vo štvrtok 25. 11. 

mak 
foto: archív SFÚ / Vladimír Vavrek