Jesenná sezóna priala festivalom, ktoré sa z digitálneho exilu vrátili späť „offline“. Patrí k nim aj brniansky Medzinárodný festival televíznych a webových seriálov Serial Killer. Jeho riaditeľka Kamila Zlatušková ho založila, aby zviditeľnila najnovšiu seriálovú tvorbu strednej a východnej Európy a zároveň ponúkla profesionálom v tejto oblasti kontaktnú a trhovú platformu. 

Festival sa zameriava na seriály so širším potenciálom. Zároveň sleduje, kto ten-ktorý seriál kúpi a do ktorých krajín sa dostane. Víťaza prvého ročníka, chorvátsky seriál Strážca hradu, kúpila švédska televízia a vďaka tomuto úspechu nadviazal festival užšiu spoluprácu aj s britskou stanicou Channel 4. Podobné pohnútky priviedli tento rok do Brna i zástupcov spoločností Warner Bros či HBO, riaditeľov českých vysielateľov, ale aj generálneho riaditeľa verejnoprávnej belgickej televízie VRT. 

Štvrtý ročník festivalu sa konal od 21. do 26. septembra a po Dánsku, Nórsku a Spojenom kráľovstve sa v profilovej sekcii Fokus zameral na súčasnú belgickú tvorbu. Uviedol prvé dve epizódy tragikomického seriálu Albatros, ktorý sa odohráva v odtučňovacom tábore pre dospelých v Ardenách. Skupina desiatich účastníkov si tu plánuje zlepšiť vlastný život a postupne vychádzajú na povrch skryté traumy a emócie. Tréner a terapeutka pomáhajú s vybaľovaním emočnej batožiny, no nie vždy sofistikovane. O čosi menej zdržanlivý bol komediálny seriál Callboys o troch gigoloch a ich asistentovi, ktorí sa rozhodli rozšíriť svoje obchodné aktivity. Tento seriál detabuizuje tému sexuálnej práce, no neskĺzava do vulgárnosti ani explicitnosti. Rovnakej téme, avšak v kriminálnom rámci obchodu s ľudským telom, sa venuje aj dramatický seriál Red Light. Jeho kreatívna producentka Carice van Houten stvárňuje v príbehu tematizujúcom postavenie žien a ženskú identitu v patriarchálnom a exploatačnom svete aj hlavnú úlohu prevádzkarky nevestinca. Belgická retrospektíva bola prístupná online platforme DAFilms ako súčasť hybridného festivalového modelu a uviedla aj , ďalej uviedla v krajine obľúbený Klan: Sestry v akcii, politicko-kriminálnu Pandoru či komediálny seriál Zmysel pre tumor.

Víťazom hlavnej súťaže sa stal srbský seriál Rodina: z perspektívy členov rodiny Slobodana Miloševića sleduje tri dni, ktoré predchádzali jeho zadržaniu. V hlavnej súťaži festival uviedol aj prvý diel minisérie Podozrenie. Slovenský režisér Michal Blaško (Slovania, Za sklom) ju nakrútil v česko-francúzskej koprodukcii podľa scenára Štěpána Hulíka (Horiaci ker, Pustina). Podozrenie sa začína ako kriminálka, nesympatickú zdravotnú sestru (Klára Melíšková) spájajú s podozrivým úmrtím pacientky v nemocnici. Spolu s vyšetrovaním úmrtia sa Podozrenie mení na procedurálny seriál; obvinenie sestry, na ktoré nie sú jasné dôkazy, začne kriviť verejnú mienku. Miniséria tak otvára aj aktuálnu tému prezumpcie neviny a hľadania spravodlivosti v prostredí formovanom mediálnym obrazom. Seriál sa dostane na obrazovky Českej televízie na jar 2022 a už oň prejavili záujem aj v teritóriách ako Spojené kráľovstvo, Írsko, Austrália a USA. 

Sekcia Medzinárodná panoráma predstavila francúzsky retro komediálny seriál UFO(ni)nielen o vyšetrovaní prípadov UFO na vidieku, ale aj o vládnej konšpirácii. Švédsky mysteriózny triler Partizán sa odohráva v izolovanej komunite výrobcu biopotravín, ktorá sa stane predmetom utajovaného vyšetrovania trestnej činnosti; sociálne predsudky, traumu a materstvo tematizuje britský psychologický triler Príliš blízko.  

Dánsko-švédsky seriál Vyšetrovanie v réžii Tobiasa Lindholma (Mindhunter, Únos) v sekcii Zvláštne uvedenie sa zameral na zložité vyšetrovanie prípadu vraždy švédskej novinárky Kim Wall v ponorke podnikateľa, s ktorým išla robiť rozhovor. Lindholm ide ako scenárista proti normám true crime seriálov, ktoré fetišizujú násilie aj násilníkov (napríklad v podžánri o sériových vrahoch) a sústreďuje sa výhradne na vyšetrovací tím, procedurálnu stránku prípadu a takmer zúfalé zhromažďovanie dôkazov pri koncipovaní presvedčivej obžaloby. V prvom rade tak stavia najmä pamätník Kim Wall; páchateľa v jeho anonymite odsudzuje na zabudnutie. 

Počas festivalu predstavili aj nový projekt Televízneho inštitútu, prvej súkromnej vysokej školy v Česku zameranej iba na televíznu tvorbu. Platforma poskytne tri bakalárske programy – showrunning, klasická televízna produkcia a marketing. Inštitút s ambíciou prinášať českým a slovenským študentom know-how a profesionálov zo Škandinávie, Spojeného kráľovstva a z USA, povedie Kamila Zlatušková, sídliť bude v Brne a otvorenie je naplánované na september 2022.

Martin Kudláč, filmový publicista
foto: Česká televízia

Filmový festival inakosti sa tohto roku dožil 15. ročníka a dostal symbolický dúhový občiansky preukaz. Po vlaňajšku, keď museli jeho organizátori pre lockdown hneď po prvom dni stopnúť premietanie v kine (zostal program online), sa konal v bratislavskom Kine Lumière v plnej kráse, čo znamená 6 dní, 5 sekcií, 48 filmov a 38 predstavení. Na jednom z nich (britskej Supernove režiséra Harryho Macqueena) sa zúčastnila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá prevzala nad festivalom záštitu.

Dramaturgia festivalu nezabúda na klasiku. Tú reprezentoval britský film Billy Elliot (2000, r. Stephen Daldry), svojho času uvedený aj v našej distribúcii, a ešte staršia britská snímka Nádherná vec (1996; r. Hettie MacDonald), ktorá bola kedysi v programe úplne prvého bratislavského Gay Film Festivalu v roku 1999.

Dva filmy z najbohatšie obsadenej sekcie Súčasný film (22 titulov) si počkali na uvedenie z minulého ročníka: silné drámy o „zakázaných“ vzťahoch emancipovaných žien – britský Amonit (r. Francis Lee) a americký Svet, ktorý na nás čaká (r. Mona Fastvold) – sa odohrávajú v 19. storočí. Z nedávnejšej minulosti ťažil film Veľká sloboda; rakúsky režisér Sebastian Meise v ňom sleduje osudy muža, ktorý sa ako homosexuál dostával v Nemecku do väzenia v 40., 50. i 60. rokoch minulého storočia na základe neslávne známeho paragrafu 175. Skrývať svoj ľúbostný vzťah musia aj dvaja vojaci, profesionálny pilot a vojak základnej služby, v estónsko-britskej dráme Ohnivák, ktorú podľa skutočných udalostí nakrútil estónsky režisér Peeter Rebane; 70. roky minulého storočia, sovietska letecká základňa, všadeprítomná KGB, ale aj neschopnosť staršieho z partnerov rozhodnúť sa medzi rodinou a mladším milencom sú okolnosti, ktoré láske neprajú a v ich dôsledku príbeh speje k tragickému koncu.

Spomedzi filmov zo súčasnosti mal zrejme najsilnejší dobovo-politický kontext i výraznú súvislosť s pomermi u nás rumunský film Pole vlčích makov (r. Eugen Jebeleanu). Zdanlivo banálna epizóda je tu príležitosťou na analytický pohľad na spoločensko-politickú situáciu. Keď sa v bukureštskom kine strhne potýčka medzi ľuďmi, ktorý si kúpili lístok na predstavenie, a kresťanskými aktivistami protestujúcimi proti uvádzaniu „obscénneho“ filmu (zobrazuje sa v ňom sex medzi dvoma ženami), medzi príslušníkmi privolanej zásahovej jednotky je aj mladý Cristi, na ktorého doma čaká jeho moslimský priateľ. V mačistickom prostredí mužov zákona a v netolerantnej atmosfére zbytočného protestu sa Cristi ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi. Ešte užšiu súvislosť so situáciou na Slovensku má český dokument Zákon lásky, v ktorom režisérka Barbora Chalupová sleduje proces presadzovania legislatívnej úpravy manželstva pre všetkých v rokoch 2018 až 2021. A hoci je dnes Česko v záležitosti práv LGBT ľudí oproti Slovensku o kus vpredu (registrované partnerstvá od roku 2006), „argumenty“ homofóbnych politikov sú stále rovnaké; Chalupová ich zachytáva rovnako verne ako racionálnu činnosť LGBT aktivistov.

Opakujúcim sa motívom filmov tohtoročného FFI bolo stretnutie dvoch ľudí, ktorí sa líšia vekom, farbou pleti alebo životnými postojmi, či už ide o starnúceho amerického novinára a židovského mladíka v citlivo natočenom filme izraelského režiséra Eytana Foxa Podnájomník, o mladého berlínskeho tanečníka a britského čierneho turistu v nemeckom mumblecore Keď chlapec stretol chlapca (r. Daniel Sanchez Lopez), alebo o podobnú dvojicu, v ktorej jeden (ne)rieši coming-out pred svojím otcom a druhý traumu z detstva, v americkom filme Cikáda (r. Matthew Fifer, Kieran Mulcare).

Teplé Česko-Slovensko reprezentovali v programe tohtoročného FFI len dva filmy: Pozemský nepokoj režiséra Eduarda Grečnera z roku 1992 (východisko z núdze?) a film na pomedzí fantasy hororu a čiernej komédie Playdurizm, ktorý je českej produkcie, ale je pod ním podpísaná plejáda inonárodných tvorcov s Turkom Gemom Degerom na čele. Sekcia Kraťasy obsahovala 20 filmov, rozdelených tentoraz nie podľa jednotlivých „písmeniek“ skratky LGBT, ale do tematických skupín Boys, Stronger a Toxic. Ako ukázali najlepšie z nich, na dobrý krátky film stačí originálny nápad – napríklad situácia, keď mladý gej požiada svojho kamaráta, aby ho zbavil panictva (Panic, r. Adar Sigler, Izrael), keď sa transrodová dievčina dostaví na vojenský odvod, lebo podľa dokladov je ešte mužom (Tanec božskej dcéry, r. Sungbin Byun, Južná Kórea), alebo keď sa dvaja mladíci, odvážnejší a nesmelý, nájdu pohľadmi v železničnom vozni (Nočný vlak, r. Jerry Carlsson, Švédsko).

Jaroslav Hochel, filmový publicista
foto: Film Expanded