Jaroslava Jelchová

Ľudia sa spoznávajú a definujú aj prostredníctvom obrazov, ktoré hľadajú a objavujú v kultúre. Cítia, že niekam patria. Ak takéto obrazy, s ktorými by sa mohli identifikovať, nenachádzajú v explicitnej podobe, začnú čítať medzi riadkami, prípadne si ich začnú vytvárať sami. Absencia LGBTI tém a postáv v kultúre takto prispela najskôr k vzniku takzvaného „queer čítania“, ktorým si menšinové publikum vypĺňalo miesta otvorené viacerým interpretáciám, až kým si samo nevytvorilo hrdinov, ikony a celú subkultúru s vlastnými obrazmi.

Tie postupne začali zaujímať aj väčšinové publikum. Napríklad coming-out, ktorý bol a stále je témou mnohých LGBTI filmov, možno čítať aj ako metaforu vyrovnávania sa s rôznymi inakosťami, nielen so sexuálnou orientáciou alebo s rodovou identitou.

Identita človeka sa skladá z veľkého množstva malých častí. Keď sa pospájajú, objaví sa konkrétna, jedinečná ľudská bytosť. Podobne aj film sprostredkúva jedinečný subjektívny zážitok. Registrujeme svoje pocity, myšlienky, spomienky, asociácie, predstavy, ktoré vznikajú pri vnímaní filmu, prežívame príbehy, hľadáme seba, ale nezabúdame ani na to, čo nám ním chce niekto povedať.

Pôsobenie filmového diela nie je jednoduché, jednorozmerné odovzdanie významu divákovi, ale zložitá interakcia, ktorá sa premieňa a môže pri nej dochádzať k reinterpretáciám a rôznym významovým posunom. A to dokonca aj v prípade, že ide o toho istého diváka: ak vidí rovnaký film opakovane, je to už trochu iný divák. A aj film.

O tom, ako sa mení divácka skúsenosť i dojem, ktorý dielo zanechá, rozhoduje každý jeden zážitok diváka. Nielen filmový. Zároveň počas projekcie filmu zaváži komplexný audiovizuálny vnem, sprostredkovaný v kine veľkým plátnom a kvalitným zvukom, navyše v spoločnosti ľudí, z ktorých každý v sebe nesie odlišnú kombináciu rôznych identít, no ich reakcie prezrádzajú, že film čítajú podobne ako vy. 

Sú to magické okamihy: k neznámym spolusediacim v kine zrazu pocítite blízkosť. Takéto okamihy ponúka – po vlaňajšej „online prestávke“ opäť v kine! – aj Filmový festival inakosti. Divákom už pätnásť rokov prináša LGBTI filmy. A to je veľmi dobre, lebo takéto filmy potrebuje aj slovenské publikum. Vždy ma poteší aj „aha moment“, keď si uvedomím, že filmy mám rada nielen preto, lebo sa v nich občas nájdem, ale aj preto, že ponúkajú veľa inakostí, ktoré ma baví objavovať a spoznávať.