Kino Lumière v novembri:

Jesenná (zato) silná filmotéka

Do „Lumáča“ chodím rada a pravidelne. Nielen na slovenské novinky, ktoré s kolegami dvakrát ročne hodnotíme, nielen na pásma krátkych archívnych filmov, ktoré pre kino pripravujem, ale aj na filmy, ktoré chýbajú v mojej osobnej pamäťovej filmotéke a ktoré by sa patrilo znovu oprášiť, pripomenúť, aktualizovať. Novembrový program ponúka dve rozsiahlejšie prehliadky Nemecká jeseň a Ilja Zeljenka a film i množstvo ďalších, nemenej zaujímavých projekcií.

Štvormesačná Nemecká jeseň pomaly mieri do finále. Po retrospektíve nonkonformných, kolážových, politicky aj rodovo provokatívnych filmov jedného z iniciátorov povestného Oberhausenského manifestu Alexandra Klugeho sa predstavia ďalší predstavitelia nového nemeckého filmu: Volker Schlöndorff (Mladý Törless, Baal, Stratená česť Kataríny Blumovej), Rainer Werner Fassbinder (Strach jesť duše), Werner Herzog (Aj trpaslíci začínali malí, Aguirre, hnev Boží), Wim Wenders (V behu času) či u nás menej známy Peter Fleischmann (Lovecké výjavy z Dolného Bavorska). Široké rozpätie autorských prístupov, ktoré sa pohybujú medzi naturalizmom, vecnosťou a alegóriou, a tém, ktoré reagujú na zakorenenú xenofóbiu, homofóbiu a mocenské praktiky, poskytuje bohatý študijný materiál a priestor na uvažovanie o generácii, ktorá sa „rozlúčila s minulosťou“ a s „tatkovským kinom“.

Novembrový program kina je venovaný aj hudobnému skladateľovi Iljovi Zeljenkovi (21. 12. 1932 – 13. 7. 2007), ktorý skomponoval hudbu do takmer sto slovenských dlhometrážnych i krátkych filmov. Hoci hudba bola súčasťou kinematografie už od jej zrodu, do povedomia vstúpila, až keď sa oslobodila od opisného symfonizmu, prestala figurovať v pozícii doplnku a ilustrácie a stala sa rovnocenným tvorivým partnerom filmového obrazu. Stačí si spomenúť na elektronický zvuk televíznych antén a opakujúce sa zvukové leitmotívy v Uhrovom Slnku v sieti. Zeljenkova spolupráca so Štefanom Uhrom sa začala v roku 1957 a do začiatku normalizácie sa rozšírila o ďalších režisérov: Ladislava Kudelku, Miroslava Horňáka, Jaroslava Pograna, Vlada Kubenka, Martina Slivku, Eduarda Grečnera a iných.

Na záver ešte drobný postreh. Zdá sa, že jubilanti majú vrelý vzťah k hudbe. V októbri vybral Peter Dubecký v rámci Carte Blanche digitalizovaný a reštaurovaný film Petra Solana Prípad Barnabáš Kos, v novembri nás do sveta hudby ponorí Miroslav Marcelli snímkami Federica Felliniho A loď pláva a Skúška orchestra. Že nemajú nič spoločné? Veď uvidíme...

odporúča filmová historička Eva Filová