Peter Bilý,

básnik a prozaik

Keďže drvivú časť svojej občianskej plnoletosti,
a teda aj akej-takej dospelosti som prežil v zahraničí, k slovenskému filmu mi ostal vzťah z toho, čo som mal napozerané pred svojím odchodom. Aj keď v rozhovoroch so svojimi známymi, v ktorých sa ma pýtali na neznámu slovenskú kinematografiu, som „na úvod“ spomínal rané filmy Juraja Jakubiska či snímky Alaina Robba-Grilleta natočené aj so slovenskými hercami, mojimi najobľúbenejšími a svojou poetikou môjmu vkusu najbližšími boli a zostali filmy Petra Solana a Štefana Uhra. Myslím, že obaja ako tvorcovia nielen obstoja v porovnaní s režisérmi zo slávnejších národných kinematografií, ale neraz ich aj prekonávajú. Priznám sa, že z novších slovenských filmov som toho veľa nevidel, no veľmi príjemne ma prekvapil Nový život Adama Oľhu. Naozaj klobúk dole. Hoci nie som veľkým fanúšikom dokumentárnych filmov, tento som si užil rovnako intenzívne ako svoje najobľúbenejšie hrané filmy.