Kino Lumière v novembri:

Dobré filmy z východného bloku

V Kine Lumière sa v novembri začnú rekonštrukčné práce, ktoré si vyžiadajú jeho dočasné zatvorenie. Program Filmotéky – študijnej sály SFÚ sa však presunie do kinosály Slovenského filmového ústavu a počas novembra ponúkne divákom aj viacero zaujímavých titulov z krajín bývalého východného bloku.

V piatok 7. novembra to bude ešte v Kine Lumière film Kozí roh (1971), ktorý sa považuje za jedno z najlepších diel bulharskej kinematografie. Snímka režiséra Metodiho Andonova, zasadená do 17. storočia, keď Bulharsko trpelo pod osmanskou nadvládou, rozpráva príbeh pastiera kôz, ktorý vychováva svoju dcéru ako chlapca, aby mohla neskôr pomstiť svoju matku, ktorú znásilnili a zabili Turci. Baladický film dokáže zaujať i dnes svojím naturalistickým poňatím bez hudby a nadbytočných dialógov, dynamickým kameramanským stvárnením aj originálnymi rozprávačskými postupmi. Vďaka svojej špecifickej poetike a atmosfére sa Kozí roh často prirovnáva k vrcholným dielam Františka Vláčila, najmä k jeho Markete Lazarovej (1967). Filmotéka uvedie obe snímky v ten istý deň, diváci tak majú výnimočnú možnosť porovnávať a utvoriť si názor sami.

O tri týždne neskôr, v piatok 28. novembra, sa bude v kinosále SFÚ premietať ďalšie mimoriadne pôsobivé filmové dielo – Komisárka (1967) Alexandra Askoľdova. Snímka, nakrútená podľa literárnej predlohy Vasilija Grossmana V meste Berdičev, je príbehom mladej nekompromisnej komisárky Červenej armády Klavdije Vavilovovej, ktorá v priebehu občianskej vojny neočakávane otehotnie a nemôže pokračovať v boji so svojou jednotkou. Útočisko nájde v chudobnej židovskej rodine so šiestimi deťmi a vďaka tomuto stretnutiu začne v sebe objavovať i netušené či dlho potláčané stránky svojej osobnosti. Keď sa k mestu blížia bielogvardejci a celá rodina sa uchýli pred ostreľovaním do pivnice, Askoľdov rozvíja prostredníctvom Klavdijiných vidín budúcnosti surrealistickú víziu o ešte väčších tragédiách, ktoré očakávajú ukrajinských Židov počas druhej svetovej vojny. Film, nakrútený až po skončení chruščovovského uvoľnenia pomerov, na začiatku brežnevovskej represívnej éry, skončil na dvadsať rokov v trezore a do distribúcie sa opäť dostal až v čase perestrojky v roku 1988, keď bol okrem iného ocenený aj Strieborným medveďom na medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne.

odporúča 
filmová publicistka Monika Mikušová