FILMOVÉ PUBLIKÁCIE

Citizen Cannes.
The Man Behind
the Cannes Film Festival
Gilles Jacob
(Phaidon, London 2011, 383 strán)

Dlho očakávaná autobiografia prezidenta Medzinárodného filmového festivalu v Cannes umožňuje čitateľom nahliadnuť do zákulisia legendárneho podujatia, s ktorým je meno Gilla Jacoba spojené už viac ako tridsať rokov. Zároveň s tým však Jacob odhaľuje aj svoj vlastný dramatický životný príbeh – zo židovského chlapca, ktorý sa počas vojny ukrýval v katolíckom seminári, vyrástol filmový kritik a neskôr čelný predstaviteľ jedného z najprestížnejších svetových filmových podujatí. Pri svojej práci sa spoznal s mnohými režisérskymi i hereckými osobnosťami, a tak veľkú časť knihy tvoria jeho spomienky na stretnutia s hviezdami ako Stanley Kubrick, Federico Fellini či Woody Allen. Najzaujímavejším aspektom knihy je však zriedkavý pohľad na spôsob, ako na tomto festivale prebieha selekcia filmov aj ich posudzovanie a udeľovanie ocenení.


Alexander Hackenschmied: (Bez)účelná procházka
Michael Omasta (Ed.)
(AČFK a Václav Žák – Casablanca, Praha 2014, 315 strán)

Kniha je súborom textov venovaných výraznej osobnosti československej i svetovej kinematografie Alexandrovi Hackenschmiedovi, neskôr známemu ako Alexander Hammid. Chronologicky zoradené štúdie postupne predstavujú najdôležitejšie etapy jeho tvorby a zároveň ilustrujú jej nesmiernu rôznorodosť. V tridsiatych rokoch tento kameraman a fotograf, ale aj strihač a režisér pracoval napríklad na úspešnom filme Karola Plicku Zem spieva, zachytávajúcom slovenské ľudové piesne a zvyky. Na sklonku desaťročia emigroval do USA, kde sa už s novým menom Alexander Hammid zaradil k priekopníkom filmovej avantgardy vďaka dielam, ktoré nakrúcal so svojou vtedajšou manželkou Mayou Deren. Po rokoch vyplnených nakrúcaním inštruktážnych a náučných filmov sa napokon vrátil k priekopníckej práci, tentoraz na poli polyekranu a nového formátu IMAX. Zároveň bol činný ako filmový kritik, a tak publikáciu dopĺňa aj výber z jeho recenzií a ďalších textov.


Eastern Promises. Nuevos cines de Europa central y del este
Matthieu Darras (Ed.)
(Festival Internacional de Cine de Donostia – San Sebastian, San Sebastian 2014, 278 strán)

Zborník, ktorého editorom je bývalý umelecký riaditeľ MFF Bratislava Matthieu Darras, prináša mozaiku pohľadov na súčasné kinematografie Balkánu, strednej Európy a Pobaltia v dvojjazyčnom španielsko-anglickom vydaní. Slovenskú kinematografiu v ňom reprezentuje text o reflexii minulosti v slovenskom dokumentárnom filme od teoretičky Márie Ferenčuhovej a rozhovor s dokumentaristom Petrom Kerekesom, ktorého sa pýtali Eva Križková a Matthieu Darras. Zaujímavý je i pohľad do susedných krajín. Andrea Slováková vykresľuje situáciu v českom audiovizuálnom prostredí, maďarskú kinematografiu reprezentuje analýza troch aktuálnych filmov Györgya Pálfiho, Kornéla Mundruczóa a Benedeka Fliegaufa a poľskú zasa článok o potrebe obrody národnej kinematografie, negatívne poznamenanej prílišnou ideologizáciou aj konformným postojom, ktorý k nej režiséri zaujímajú.

Monika Mikušová ( filmová publicistka ) 

FILMOVÉ TEHLIČKY KULTÚRNEJ PAMÄTI

Edičnou zásluhou Asociácie slovenských filmových klubov a Slovenského filmového ústavu sú už piaty raz naporúdzi v súbornom knižnom vydaní príspevky z česko-slovenskej filmologickej konferencie. Vlaňajšia, už pätnásta, sa v Krpáčove zamerala na kultúrnu pamäť – v súvislosti s filmom ako jej médiom, s filmovým archívom ako jej inštitúciou a s rolou médií pri jej uchovávaní a tvarovaní. V dvadsiatke textov nie je núdza o rozmanité lákadlá.

Obzvlášť aktuálny (a do publikácie ešte aktualizovaný informáciami z prvej polovice roka 2014) je príspevok Miloslava Nováka, venovaný rekonštrukcii pamäti kinematografie v čase jej digitalizácie. Historický (a čiastočne aj technologický) exkurz do filmového archívnictva sa upriamuje na parametre, význam a nástrahy filmového reštaurátorstva, ktorého zodpovednosť za kultúrne dedičstvo podstatne a ďaleko prerastá všeobecnú predstavu odstraňovania škrabancov.

Petra Hanáková našla v archíve zaujímavé záznamy z rokov 1939 až 1945 o problémoch a konfliktných situáciách v slovenských kinách i komicky devótne žiadosti uchádzačov o arizáciu vtedy „imidžového“ kina. Z osobnej pamäti zas čerpal Juraj Malíček cenný autentický pohľad na to, ako naňho v detstve, spadajúcom do poslednej dekády socialistickej éry, vplývali filmy uvádzané v televízii, v kinách a prostredníctvom prvých, sprisahanecky šírených videokaziet.

K normalizácii sa obracia aj Luboš Ptáček, ktorý osvetľuje žánrové premeny v jej zobrazovaní v českých filmoch deväťdesiatych rokov, a Mária Ferenčuhová, vyzdvihujúca črty Trančíkovho a Jakubiskovho autorského rukopisu v ich krátkych dokumentoch z politicky citlivého začiatku sedemdesiatych rokov.

Jan Bernard odkrýva zákulisie nízkorozpočtovej exilovej tvorby na základe rozhovorov s Otom Richterom – scenáristom strateného filmu Jana Němca z roku 1975 Das Rückendekolleté. Eva Filová referuje o sebakolonizácii kultúrnej pamäti na príklade u nás dlho nikým nevidenej talianskej zákazkovej verzie filmu Jozefa Zachara Zmluva s diablom (1967), ktorý po dokrútkach a prestrihaní nadobudol lascívny charakter s titulom La scuola delle vergini (1969).

Dialóg prítomnosti s minulosťou je náplňou originálnych dokumentárnych filmov 66 sezón (2003) a Odchod na korze (2013). Prvý má v hľadáčiku Martin Palúch, precízne skúmajúci spôsob nazerania na dejiny cez plynutie rokov na košickej mestskej plavárni ako modeli sveta a ľudského života. Druhý, o stopách, ktoré v živote piatich sabinovských komparzistov zanechalo nakrúcanie významného filmu Kadára a Klosa s témou arizácie a deportácie, predstavuje v režijnej explikácii Peter Zákuťanský.

Eva Križková sleduje žánrové vymedzenie a stieranie národných a lokálnych špecifík súčasného slovenského filmu pod vplyvom kalkulácie so stratégiou medzinárodných festivalov, Jana Dudková takisto s filmovými festivalmi spájané kontexty multikulturalizmu. Tie zdanlivo exkluzívne dopĺňa „pamäť upírskeho filmu“ v analytickom podaní Michaely Malíčkovej.

Téma Film a kultúrna pamäť je zásadná, mnohorozmerná a aplikačne široká, čo sa prejavuje
v atraktívnosti a pestrosti súboru práve tak ako
v jeho ráze zlomkovitosti, a to napriek špecifikovanej redukcii skúmaných okruhov. Predkladané práce mladých aj renomovaných aktérov výskumu zaujmú každého filmového nadšenca prístupného rezonancii kultúrnych a historických stôp.

Film a kultúrna pamäť
(Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, Bratislava, 2014, 248 strán)

Peter Ulman