Jozef Kovalčik

riaditeľ Fondu na podporu umenia

Filmy, ktoré ma zaujali, by som rozdelil na dve základné kategórie: tie, ktoré sa ma nejakým spôsobom osobne dotýkajú, a ďalšie, ktoré mám chuť pozerať z rôznych (aj estetických) dôvodov a sú mi blízke preto, že v nich nachádzam zaujímavé momenty ako v umeleckých dielach alebo ako v symptómoch doby, keď vznikli. Ale tých kategórií mám viac, napríklad aj filmy, ktoré súvisia s rôznymi obdobiami môjho života a spájajú ma s mojou generáciou. Keď som v 90. rokoch študoval, všetci sme pozerali filmy Davida Lyncha, Jima Jarmuscha či Akiho Kaurismäkiho. Odvtedy ma neprestal baviť Quentin Tarantino, od ktorého som videl všetko, čo vytvoril. Pokiaľ ide o slovenské filmy, tie ma začali baviť až neskôr. Z tých trochu starších mám rád napríklad diela režiséra Miloslava Luthera, zvlášť Chodník cez Dunaj. Špecifická atmosféra, v ktorej vyvážene zladil hrubosť, vášeň, násilie, ale aj ľahkovážnosť a humor, ma vždy vedela zaujať a vtiahnuť. Tento film pre mňa predstavuje určitý predel v slovenskej kinematografii, ktorým sa uzatvára jedna zásadná kapitola dejín dobrého filmu. Nemôžem prehliadnuť ani filmy Martina Šulíka, ktoré ma sprevádzajú celý dospelý život, a je pre mňa zaujímavé sledovať, ako sa postupne mení ich estetika, témy aj uvažovanie autora. Pokiaľ ide o súčasnú slovenskú produkciu, teším sa, že za posledných desať rokov tak stúpla jej kvalita, že neviem menovať jeden titul. Výborné je, že sa postupne formuje ucelená predstava o tom, akú povahu má slovenský film smerom do domáceho aj zahraničného prostredia. No a ešte ma teší, že sa film na Slovensku stal demokratickejším, čo spôsobilo, že na scénu vstupuje stále viac zaujímavých autorov a predovšetkým autoriek.