Snová zastávka na ceste do srdca traumy

Základným výrazom tvorby scenáristu a režiséra Charlieho Kaufmana je humanizmus. Zaujíma ho človek. Obyčajný, slabý, trpiaci, milujúci, zlyhávajúci, taký, s ktorého univerzálnou skúsenosťou môžeme úprimne súcitiť. Úprimnosť tu nie je len blaf, emocionálna manipulácia. Je autentická. Jeho antihrdinovia sú navzdory trochu komickému imidžu neurotických intelektuálov trpiacich komplexami menejcennosti a narcistickej sebaľútosti len všedné zápasiace bytosti. Túžia po uznaní, láske, prekonaní samoty, odcudzenia. 

Aj jeho tretí režisérsky „zárez“ vypovedá o odcudzení medzi ľuďmi, o nemožnosti komunikácie. Film Asi to ukončím je adaptáciou rovnomenného románu kanadského spisovateľa Iaina Reida z roku 2016. Jake vezie svoju novú priateľku (Lucy? Luise? Amy?) na večeru k rodičom, žijúcim na odľahlej farme. Vonku zúri snehová búrka a dievča, ktorého vnútorný monológ nás po celý čas sprevádza, sa v myšlienkach zaoberá tým, či by malo neperspektívny vzťah ukončiť. Počas bizarnej večere však začína byť čoraz zrejmejšie, že postavy nemôžeme brať ako doslovné reprezentácie skutočných ľudí. Je Lucy študentka medicíny, fyzička, poetka, maliarka, filmová teoretička či – servírka?Psychologický realizmus vzťahovej drámy metamorfuje do zákerných polôh, v rozprávaní sa striedajú všemožné žánrové schémy od komornej konverzačky cez psychologický horor, mysteriózny triler až po romantický stredoškolský muzikál či surrealistickú animáciu. Hlavná dejová línia sa tajuplne prelína s pozorovaním osamelého života akéhosi starého muža, ktorý, ako postupne zisťujeme, robí na miestnej strednej škole prácu školníka. Kto to je? Aký je jeho vzťah k ostatným postavám? Jeho prítomnosť vo filme sa zdá zbytočná; akoby tým chcel režisér upriamiť pozornosť práve na pocit zbytočnosti starých ľudí, ponížených, nechcených. V divákovi mobilizuje všetky altruistické empatické mechanizmy.

Snímku charakterizuje dusivá atmosféra. Je sivý, ponurý zimný podvečer, za oknom melancholicky ubieha studená krajina a stupňujúca sa ťažoba medzi postavami je čoraz hustejšia. Akoby o tom nehostinnosť okolitého prostredia priam čosi vedela... Celý priebeh večera je poznačený eskalujúcim nepokojom, rastúcimi obavami – ale z čoho vlastne? Ustavične máme skľučujúcu zlú predtuchu. Všetko je akési nenapraviteľne čudné.

Hádam neprezradím priveľa, keď poviem, že film pracuje s lynchovským motívom sna, do ktorého postupne začína násilne presakovať realita. Znepokojivým snovým priestorom je napríklad pivnica (jeden zo symbolov nevedomia) v dome Jakových rodičov. Spolu so scénou v zmrzlinárni, „snovou zastávkou na ceste do psyché, do minulosti“, ako ju opisuje sám Kaufman, predstavuje moment, keď sa snová realita rúca a mení na nočnú moru. Ak je táto scéna (kríza) stredom, srdcom príbehu, potom je stredná škola jeho vrcholom (katastrofa). Čo všetko sa tam môže neskoro večer stať? „High school“, symptomatické miesto, rezonančné centrum celej americkej psyché, kde sa rodia všetky traumy (gr. „rana“, základ slova Traum či dream, sen). Napríklad životné traumy „usilovného“, ale neveľmi talentovaného študenta, priemerného, nezaujímavého, nudného, prehliadaného, osamelého.

Film Asi to ukončím je sugestívna, hypnotická mentálna road movie, plná hádaniek, ktoré, ako píše filmový kritik IndieWire Eric Kohn, môžu frustrovať diváka snažiaceho sa „dekódovať ich krok za krokom, ale zároveň poskytujú celkom jednoznačný dojem účelu“. Pred divákom toho neschováva priveľa. Naopak, vodidlá a kľúče sú rozmiestnené na každom kroku. Len si ich treba všímať. Alebo si film pozrieť ešte raz – Netflix je na to ideálny!

Asi to ukončím (I'm Thinking of Ending Things, USA, 2020) RÉŽIA A SCENÁR Charlie Kaufman KAMERA Łukasz Żal STRIH Robert Frazen HUDBA Jay Wadley HRAJÚ Jesse Plemons, Jessie Buckley, Toni Collette, David Thewlis MINUTÁŽ 134 min. HODNOTENIE ***** DISTRIBUČNÁ PLATFORMA Netflix

Daniel Kováčik, literárny a filmový publicista
foto: Netflix