Slovenská kinematografia očami študentov Lodžskej univerzity

V zimnom semestri akademického roka 2019/2020 som viedla kurz súčasnej slovenskej a českej kinematografie pre študentov Lodžskej univerzity. V programoch kultúrnych alebo filmových štúdií na univerzitách v krajinách strednej Európy spravidla nie je priestor pre súčasnú kinematografiu – preto mi napadlo ponúknuť voliteľný predmet zameraný na kinematografiu tohto regiónu po roku 1989.

Väčšina účastníkov kurzu predtým nemala kontakt so slovenskou kinematografiou. Niet sa čo čudovať – slovenská kinematografia sa okrem pár festivalových projekcií na plátnach kín v Poľsku neobjavuje. A tak sa stretnutie s dielami Martina Šulíka, Dušana Hanáka, Petra Kerekesa a slovenských animátorov (Katarína Kerekesová, Matúš Vizár, Veronika Obertová, Ivana Laučíková & Martin Snopek) stalo prvou príležitosťou zoznámiť sa so slovenskou tvorbou posledných rokov a diskutovať o nej. Naživo sa v rámci kurzu uskutočnili iba dve stretnutia; od konca marca 2020 som sa so študentmi stretávala online. Obmedzenia spôsobené pandémiou choroby COVID-19 vyústili do významnej úpravy programu – stretnutie so slovenským dokumentaristom a filmovým historikom Tomášom Hučkom, ktorý mal prísť do Lodže a pre náš kurz mal pripraviť špeciálne prednášky o súčasnom slovenskom dokumentárnom filme, sa nekonalo.

Pri dištančnej výučbe som nakoniec používala filmové materiály dostupné z legálnych zdrojov; podmienkou ich zaradenia do programu boli poľské alebo anglické titulky. Pri príprave a vedení hodín som použila katalógy HBO.GO (Ostrým nožom, r. Teodor Kuhn; Špina, r. Tereza Nvotová; 5 October, r. Martin Kollar), Netflix (Červený kapitán, r. Michal Kollár), vod.pl (Cigán, r. Martin Šulík; Domácí péče, r. Slávek Horák; Pokoj v duši, r. Vladimír Balko), vod.tvp.pl (Všechno bude, r. Olmo Omerzu), ale aj Vimeo či YouTube.

Animované filmy sme sledovali na webe Aniont –  Animation Online Theatre a prístup k slovenským dokumentárnym filmom umožnila novovytvorená poľská verzia webu DAFilms.pl. Ponuka online portálov ovplyvnila aj témy jednotlivých hodín; nechcela som rozprávať o filmoch, ktoré študenti nemajú možnosť vidieť, a radšej som sa zamerala na diela, s ktorými sa moje publikum mohlo oboznámiť i konfrontovať. Zároveň som musela akceptovať, že študentom nemôžem predstaviť dôležité slovenské filmy nakrútené po roku 1989, napríklad Záhradu Martina Šulíka alebo Papierové hlavy Dušana Hanáka – ich absencia v online katalógoch bola zvlášť citeľná. Prehliadka filmov Kino na hranici, ktorá sa koná každý rok v máji v poľskom Cieszyne i Českom Těšíne, nám mala umožniť zoznámiť sa s najnovšími slovenskými dielami; pandémia však tieto plány prekazila a prehliadka, pôvodne odložená na august 2020, sa napokon nekonala a bude až v novembri – online.

Obsah kurzu o súčasnej slovenskej kinematografii preto vychádzal z mojej pôvodnej voľby, ktorú ovplyvnila dostupnosť filmov a kritických textov. Tých bolo málo: v poľštine totiž neexistujú monografie o slovenskej kinematografii a jej tvorcoch a samostatné články sa len zriedka týkajú súčasného filmu. Tento nedostatok bol v istom zmysle oslobodzujúci – umožňoval diskusiu bez predchádzajúcej znalosti platného kánonu. Na druhej strane by sa naše zistenia pravdepodobne prehĺbili spoznaním kontextu vzniku a recepcie toho-ktorého titulu.

Keď som v závere kurzu študentov požiadala, aby uviedli, aké asociácie v nich vyvoláva slovenská kinematografia, spomenuli slová empatia, spoločenské nasadenie, rozmanitosť, národnostné menšiny, Rómovia, Tatry, historická pamäť, väzby s Českou republikou a dobré dokumentárne filmy. Počas hodín vznikli najzaujímavejšie diskusie okolo filmov – hraných aj dokumentov – prezentujúcich slovenskú súčasnosť s prihliadnutím na problémy spojené s multikulturalizmom. Študenti aktívne vyhľadávali a sledovali slovenské filmy: na internete našli diela Martina Kollara a Mareka Kuboša. Zároveň cítili nespokojnosť a frustráciu z toho, že nemohli nájsť tituly, ktoré skutočne chceli vidieť a o ktorých vedeli, že existujú, lebo sme o nich čítali a diskutovali počas hodín. Z pohľadu poľských divákov zostáva výzvou slovenskej kinematografii umožniť online prístup k súčasným i klasickým slovenským filmom divákom mimo územia Slovenska. Bola by to šanca rozšíriť skupinu divákov a priaznivcov slovenskej kinematografie.

Ewa Ciszewska, filmová teoretička a pedagogička