Igric pre Cestu do nemožna, Dobrú smrť aj Hniezdo

Najstaršia slovenská filmová a televízna cena, ktorej udeľovanie na dve desaťročia zastavila normalizácia, spoznala v septembri víťazov svojho 31. ročníka. O držiteľoch ocenenia, ktoré zastrešujú Slovenský filmový zväz, Únia slovenských filmových tvorcov a Literárny fond rozhoduje porota. Tento rok bol jej predsedom režisér a scenárista Dušan Trančík a jej členmi režisér Juraj Lihosit, režisérka a dramaturgička Katarína Farkašová, herec František Kovár, dramaturgička Beata Felová, režisér a scenárista Miloš Končok a strihač Štefan Vanek. 

„Musím poďakovať režisérovi Štefanovi Uhrovi, že mi dal príležitosť pracovať na filme Slnko v sieti. Ďakujem mu za to, že sme ho dobre dokončili, otvoril mi bránu do filmového sveta,“ povedal kameraman Stanislav Szomolányi, ktorému udelili cenu za celoživotné dielo. Počas odovzdávania, ktoré zostrihom zo záznamu pripomenula RTVS, ďakoval Szomolányi aj ďalším režisérom za to, že mu dali príležitosť. „Dúfam, že z výsledku spoločnej práce mali radosť.“ Okrem Štefana Uhra, s ktorým nakrúcal najčastejšie (Organ, 1964; Panna zázračnica, 1966; Keby som mal pušku, 1971; Penelopa, 1977 či Pásla kone na betóne, 1980) spolupracoval aj s Martinom Hollým (Horúčka, 1975; Mŕtvi učia živých, 1983), Jurajom Jakubiskom (Nevera po slovensky, 1980 ), Petrom Solanom (A pobežím až na kraj sveta, 1979; O sláve a tráve, 1984)  a mnohými ďalšími. 

V kategórii hraných filmov pre kiná získal Igrica režisér Noro Držiak s trikovou snímkou o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi Cesta do nemožna. Na štylizovanom životopisnom príbehu porota ocenila kreatívny výtvarný prístup aj spôsob, akým vďaka pozitívnemu videniu sveta a humoru nadväzuje nielen na svetoznámu československú animovanú a trikovú tvorbu, napríklad dielo režiséra Karla Zemana, ale aj na tvorbu priekopníka trikovej kinematografie Georgesa Mélièsa. Z prihlásených dokumentárnych filmov získala Igrica Dobrá smrť. Z trofeje sa tešil jej režisér Tomáš Krupa, ktorý zaznamenal posledný boj nevyliečiteľne chorej Britky Janette o právo zomrieť dôstojne a svojím filmom prispel k diskusii o eutanázii. V kategórii animovaných filmov porota hlavnú cenu neudelila. 

Za televíznu dramatickú tvorbu ocenili Igricom scenáristický tím seriálu RTVS Hniezdo. Alena Bodingerová, Peter Nagy a Naďa Jurkemik sa podľa poroty podpísali pod kvalitný dramatický text a ich poctivá tímová práca a spracovanie pútavého príbehu sa dočkali aj diváckeho ohlasu. Pôvodný dramatický seriál RTVS patril tento rok k najsledovanejším nespravodajským reláciám na obrazovkách verejnoprávnej televízie. Hniezdo, ktoré sa odohráva v prostredí malomesta, spája príbehy troch párov a otvára niekoľko tém. Tou ústrednou je adopcia a bezdetné manželstvá. Protagonistkou seriálu (okrem nej v ňom vystupujú aj ďalšie dve desiatky postáv, ktoré by zniesli prívlastok „hlavné“) je Kristína Važanová. Vzorná manželka a matka dvoch detí sa tretieho prírastku do rodiny vzdá pri anonymnom pôrode. Soňu Norisovú, ktorá ju stvárnila, porota ocenila v kategórii ženských hereckých výkonov vo filmovom alebo v televíznom diele. Režisér seriálu Braňo Mišík získal tvorivú prémiu za televíznu dramatickú tvorbu. 

Igrica za mužský herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele si prevzal Milan Ondrík za postavu otca, ktorý je vo filme Marka Škopa Nech je svetlo konfrontovaný nielen so svojimi zlyhaniami, ale aj so zlyhaniami svojho syna a otca. Škopa ocenila porota tvorivou prémiou za hranú filmovú tvorbu pre kiná, ktorú v rovnakej kategórii získal aj Juraj Šlauka za réžiu svojho celovečerného hraného debutu Punk je hned!. Tvorivú prémiu za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu získali Dušan Hudec s filmom Bol som blízko neba, ktorého protagonistami sú traja partizáni – účastníci SNP, a Pavol Pekarčík za Hluché dni. Na mozaike príbehov nepočujúcich rómskych protagonistov porota ocenila „osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo“. V kategórii animovaných filmov získali tvorivé prémie Martin Smatana so snímkou Šarkan a Joanna Kożuch s filmom Music Box. 

Súčasťou udeľovania Igricov bol aj 28. ročník vyhlasovania Cien slovenskej filmovej kritiky. Členovia Klubu filmových novinárov, ktorí o nich rozhodujú, zvolili v hlasovaní za najlepší slovenský celovečerný hraný alebo animovaný film pre kiná snímku Marka Škopa Nech je svetlo a za najlepší dokument Dobrú smrť Tomáša Krupu. Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal filmový kritik a publicista Miloš Krekovič z Denníka N. Najlepším zahraničným filmom v slovenských kinách bol podľa hlasovania KFN juhokórejský Parazit (r. Bong Joon-ho) a cenu pre distribučnú spoločnosť, ktorá ho uviedla do kín, získala Asociácia slovenských filmových klubov. 

mak

Synergia divadla, filmu a televíznej tvorby aj v online priestore

Siedmy ročník seminára Kabinetu audiovizuálnych divadelných umení (KADU) pripomenie 100. výročie profesionálneho divadla na Slovensku a predznamená 65. výročie začiatku televízneho vysielania, ktoré si pripomenieme budúci rok. Podujatie sa uskutoční 27. až 29. októbra v bratislavskom Kine Lumière, ale organizátori plánujú preniesť program aj do online priestoru. (Text vznikol ešte pred prijatím ďalšej série protipandemických opatrení, prípadné programové aktualizácie nájdete na www.kadu.sk - pozn.red.)

„Činnosť KADU predstavuje každoročne široký záber audiovizuálnych a divadelných aktivít, orientuje sa predovšetkým na témy, v ktorých možno hľadať ich synergiu. Robí to netradičným, alternatívnym spôsobom tak, aby zaujala najmä mladých divákov a profesionálov,“ vysvetľuje filmová dramaturgička, scenáristka a publicistka profesorka Zuzana Gindl-Tatárová, ktorá je odbornou garantkou seminára od jeho vzniku a spolu s divadelnou teoretičkou Silviou Hroncovou sú konzultantkami programu. Tento rok sa organizátori vzhľadom na protipandemické opatrenia rozhodli preniesť program aj do online prostredia. Týka sa to aj prítomnosti viacerých potvrdených hostí, ktorí sa na podujatí zúčastnia prostredníctvom online prenosov. Programové celky by organizátori radi sprístupnili aj na webovej stránke podujatia, aby si ich záujemcovia mohli vyhľadať i po jeho skončení.

Prvý deň bude venovaný divadlu. Panelovú diskusiu na tému Fenomén národné divadlo, ktorejhosťami budú divadelná kritička Michaela Mojžišová, choreografka a tanečná vedkyňa Eva Gajdošová, teatrologička Soňa Šimková a divadelný teoretik, šéfredaktor časopisu Svět a divadloKarel Král, bude moderovať Silvia Hroncová. Naplánovaná je aj projekcia záznamu divadelnej inscenácie SND, Strindbergovej Slečny Júlie v réžii Ľubomíra Vajdičku.

Druhému dňu podujatia dali organizátori prívlastok politický. Začne sa panelovou diskusiou Divadlo v postpandemickom období. Jej cieľom je rozobrať právno-ekonomické aspekty problémov, ktoré priniesla pandémia, a ponúknuť možné východiská z neľahkej situácie. Silvia Hroncová bude diskutovať s českým novinárom a filozofom Petrom Fischerom, tanečnicou a režisérkou Petrou Fornayovou, riaditeľkou festivalu Divadelná Nitra Darinou Károvou, producentkou a političkou Zorou Jaurovou a programovou riaditeľkou festivalu Dotyky a spojenia Monikou Michnovou. Druhý deň seminára uzavrie projekcia dokumentárneho filmu Život za divadlo Anny Gruskovej.

Televízny deň otvorí prednáška filmovej vedkyne a publicistky Viery Langerovej Televízne inscenácie: koniec formy, začiatok reformy, ktorá bude obohatená o ukážky z archívu RTVS.

„V roku 100. výročia Slovenského národného divadla a v predvečer 65. výročia začiatku televízneho vysielania na Slovensku sme sa rozhodli zamerať pozornosť na televízne inscenácie: na fenomén slávnych bratislavských pondelkov, ale aj na televízne seriály a iné formy interakcie filmu a divadla. Slovenskí tvorcovia sa kedysi často orientovali na klenoty svetovej literatúry a ich adaptácie, v ktorých excelovali známi slovenskí herci, dnes k nám zo zahraničia prúdia skôr povrchné seriálové mustry, ktoré slovenskí scenáristi len napĺňajú domácim obsahom. Aj preto sa výkony súčasnej generácie hercov strácajú v bakalárskej kvalite. O to viac potom vynikajú mini série či seriály vychádzajúce z našej reality a reflektujúce našu súčasnosť. Ukážky jednotlivých diel a diskusia na podobné témy môžu vniesť svetlo do nezmapovaných problémov dnešnej televíznej tvorby,“ ozrejmuje Zuzana Gindl-Tatárová, ktorá bude moderovať panelovú diskusiu na tému Pôvodná televízna tvorba – televízne inscenácie verzus seriálová tvorba. Mali by sa na nej zúčastniť, či už osobne, alebo prostredníctvom online prenosu, režisér Miloslav Luther, český scenárista Ondřej Gabriel, herec Milan Kňažko a už spomínaná Viera Langerová.

„Televízna dramatická tvorba bola súčasťou radikálneho kvalitatívneho vzostupu v 60. rokoch a dokázala si uchovať profesionálnu i umeleckú úroveň aj v časoch normalizácie a nasledujúcich desaťročiach. Zaujíma nás i zo širšieho než historického hľadiska, z pohľadu existencie medzi ,divadlom a filmomʻ a ich vzájomnými prienikmi, ktoré dnes nadobúdajú vo forme online prenosu divadelných predstavení v kine alebo divadelných predstavení kombinovaných so živým filmovým záznamom nové žánrové úrovne a celkom iste aj obsahy,“ ozrejmuje Langerová, podľa ktorej je „formát televíznej inscenácie dnes síce už minulosťou, ale v mnohom sa podieľal na konštrukcii nesmierne pozitívnych umeleckých hodnôt, ktoré ostávajú napriek uplynulým desaťročiam výzvou adresovanou súčasnosti.“ Program seminára uzavrie televízna inscenácia Mário a kúzelník režiséra Miloslava Luthera.

Podujatie doplní výstava fotografií Televízne pondelky Karola L. Zachara vo foyer Kina Lumière, realizovaná v spolupráci s Divadelným ústavom. Hlavným partnerom projektu je Slovenský filmový ústav, podujatie sa realizuje v spolupráci s RTVS a Film Europe.

Jaroslava Jelchová

Víťazov Slnka v sieti pripomenie aj Týždeň slovenského filmu

Nech je svetlo, Dobrá smrť a Šarkan – to je trojica filmov, ktoré na jubilejnom, 10. ročníku odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti zvíťazili v kategóriách hraný, dokumentárny a animovaný film. To najlepšie z filmovej tvorby pre kiná, čo na Slovensku vzniklo v uplynulom roku, pripomenie v októbri a novembri aj Týždeň slovenského filmu. Pandémia a s ňou spojené preventívne opatrenia mu vtisli novú podobu.

Akú podobu bude teda mať aktuálny ročník Týždňa slovenského filmu? „Šiesty ročník bilančnej prehliadky Týždeň slovenského filmu, ktorá je zameraná na filmy s premiérou v roku 2019, bude iný než predchádzajúce. Koná sa totiž v roku, keď celý svet zachvátila pandémia ochorenia COVID-19. Takmer na tri mesiace sa úplne zatvorili kiná, zrušili alebo presunuli sa filmové festivaly a prehliadky. Medzi nimi aj tá naša. A spolu s ňou i odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti, s ktorým bol Týždeň slovenského filmu úzko prepojený,“ vysvetľuje za organizátorov prehliadky Miroslav Ulman zo Slovenského filmového ústavu. Oceňovanie najlepších filmov uplynulého roka presunula pandémia z tradičného aprílového termínu na september a aj nad týmto termínom a podobou galavečera viseli do poslednej chvíle otázniky. Samotné odovzdávanie Slnka v sieti sa nakoniec konalo bez divákov, iba za účasti nominovaných a ocenených umelcov.

„Máme za sebou veľmi náročné obdobie, mnoho mesiacov, kedy všetci z nás zažili krízu,“ prihovárala sa divákom počas večera v priamom prenose RTVS prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Wanda Adamík Hrycová. „Kultúra a filmový priemysel takisto doplatili na karanténne opatrenia a pandémiu. Paradoxne, v ťažkých časoch, ktoré sme prekonali a ktoré stále prekonávame a nevieme, dokedy budú trvať, sa ukazuje, že práve umenie a kultúra je tým, čo nám spríjemňuje život, tým, čo nám pomáha (…) prežiť a uniknúť z každodennosti (…) a zažiť niečo výnimočné,“pokračovala. Členovia akadémie rozhodli, že najviac, spolu až šesť cien si odniesli Amnestie a v piatich kategóriách zvíťazil film Nech je svetlo, ktorého tvorcovia sa tešili aj zo Slnka v sieti za najlepší film a réžiu. V diváckom hlasovaní zvíťazila Loli paradička.

Režisér víťazného hraného filmu Marko Škop sa na večere nezúčastnil, keďže pre covidové obmedzenia musel zostať doma v Záhrebe. Neustále sa sprísňujúce a meniace opatrenia ovplyvnili aj rozhodnutie organizátorov Týždňa slovenského filmu. „Vzhľadom na vývoj situácie na Slovensku a neustále sa meniace nariadenia sme sa rozhodli prehliadku zorganizovať len v online podobe od 20. októbra do 10. novembra 2020 na ...čom... Kino doma a v termíne od 20. do 26. okóbra 2020 budú filmy dostupné i cez stránku www.tyzdenfilmu.sk. Nechceme riskovať, že sa nám stane to, čo sa stalo Febiofestu,“ vysvetlil Miroslav Ulman. Dodal, že pred uvedením jednotlivých filmov na Kino doma uvidia diváci krátke videá s výpoveďami hlavných predstaviteľov a tvorcov uvádzanej snímky. 

S novou podobou prehliadky súvisí aj jej dramaturgia a zostava filmov, ktoré divákom ponúkne. Tento rok nepredstaví divákom všetky filmy, ktoré sa vlani dostali do kín, ale iba kolekciu ocenených snímok. Súvisí to práve so situáciou, ktorú organizátorom všetkých, nielen filmových podujatí spôsobili preventívne opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu. „Všetky filmy nominované na Slnko v sieti 2020 – samozrejme, vrátane ocenených –, ale i ďalšie premiérové tituly roku 2019 mohli diváci vidieť počas predchádzajúcich mesiacov v Kine Lumière. Vzhľadom na to, že Týždeň slovenského filmu bude len online, bolo by premietanie 41 filmov neúnosné. Hľadali sme iné kritérium výberu a nakoniec sme sa rozhodli zahrať všetky filmy, ktoré získali aspoň jednu národnú filmovú cenu Slnko v sieti,“vysvetľuje Miroslav Ulman.

Jedinou výnimkou je film, ktorý uvedú ako poctu Milanovi Lasicovi. Populárny herec, komik, ale aj dlhoročný prezident Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest získal tento rok Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. „Ďakujem predovšetkým svojim divákom, ktorých tu pre krátkosť času nebudem menovať, ďakujem aj akadémii, filmovej a televíznej, že si na mňa spomenula, bol najvyšší čas, pretože som sa nie vlastnou zásluhou dožil pomerne vysokého veku, takže toto ocenenie pravdepodobne patrí aj k tej osemdesiatke. Ak to pôjde takto ďalej, teším sa na deväťdesiatku, že sa tu všetci stretneme, ak dožijete,“ povedal Lasica pri preberaní ceny za celoživotné dielo. Týždeň slovenského filmu uvedie pri tejto príležitosti divácky obľúbenú komédiu Utekajme, už ide! (1986, r. Dušan Rapoš). Lasica v nej stvárnil doktora Mahma, do ktorého luxusného bytu sa prebúrajú jeho susedia manželia Syslovci (Marián Zednikovič, Zuzana Bydžovská) a na istý čas tak vyriešia svoju napätú bytovú situáciu. 

Súčasťou Týždňa slovenského filmu bývajú tradične panely o hranej, dokumentárnej aj animovanej tvorbe, panel o stave kritickej reflexie filmov na Slovensku a ďalšie sprievodné podujatia. Čo bude s nimi? „Všetky sprievodné podujatia, teda seminár Martin Slivka – Muž, ktorý sadil stromy, krsty publikácií Rudolf Urc – tvorca a interpret histórie (FOTOFO/Stredoeurópsky dom fotografie, SFÚ, SFTA, 2019) a Súčasné filmové teórie. Nové rámce, iné problémy (ed. Jelena Paštéková, VŠMU, 2019), tradičné panely o slovenskej filmovej vede a kritike, slovenskom hranom, dokumentárnom a animovanom filme v roku 2019, s nimi súvisiace projekcie filmov, odovzdávanie Ceny Petra Mihálikaa Punk je hned! live – špeciálna projekcia filmu so živou hudbou držiteľa Slnka v sieti Davida Kollara, sú presunuté na neskorší termín, ktorý včas oznámime,“ uzatvára Miroslav Ulman. 

Matúš Kvasnička
foto: Peter Frolo

Svet objavuje zapadnutý klenot – Šulíkovu Nehu

„Mesiac čo mesiac sa vždy môžete spoľahnúť na to, že tím vydavateľstva Second Run odhalí málo vídaný klenot z kútov sveta, ktoré sú na trhu s domácim videom nedostatočne zastúpené,“ tak sa začína krátka recenzia aktuálneho blu-ray vydania filmu Martina Šulíka Neha (1991) na webovej stránke bfi.org. Vo formáte blu-ray ho vo svetovej premiére ponúklo v auguste spomínané britské vydavateľstvo Second Run. Šulíkov film sa po rokoch dostáva k zahraničným divákom digitálne reštaurovaný. 

V úvode citovanú recenziu zverejnila webová stránka Britského filmového inštitútu v sekcii, ktorá ponúka návštevníkom víkendové tipy na výnimočné diela z ponuky kín, DVD a blu-ray noviniek či iných distribučných platforiem. V polovici augusta sa tak Šulíkov film ocitol vo vyberanej spoločnosti. Spolu s jeho debutom odporúčal BFI Počiatok Christophera Nolana, ktorý sa ako predpríprava na jeho novinku Tenet vrátil do britských kín, oceňovanú austrálsku snímku debutujúcej režisérky Shannon Murphy Kým sa skončí leto (od polovice septembra je vďaka Asociácii slovenských filmových klubov aj v slovenských kinách) či dokument rumunského režiséra Cornelia Porumboia Futbal nekonečno. 

„Je to pozoruhodný debut, formálne a štrukturálne dôsledný a elipticky navrhnutý tak, aby trojica protagonistov mala od seba odstup, čím sa zdôrazňuje ich odcudzenie a názov filmu tak získava kruto ironický podtón,“ píše filmový kritik Matthew Thrift, ktorý označuje Šulíkov film ako psychosociálnu drámu s viacerými črtami raných diel Romana Polanského. Toho spomína v rozsiahlom texte v 20-stranovom booklete k britskému blu-ray vydaniu aj znalec slovenskej a českej kinematografie, britský filmový kritik a historik Peter Hames. Podľa neho má však analýza dôverných mužsko-ženských vzťahov v podaní scenáristického tandemu Martin Šulík – Ondrej Šulaj napriek istým styčným bodom s Polanského Nožom vo vode (1962) či filmom Funny Games (1997) Michaela Hanekeho bližšie k tomu, čo poznáme z filmov Ingmara Bergmana, najmä z jeho Scén z manželského života (1973). Túto paralelu podčiarkujú podľa Hamesa výkony Györgya Cserhalmiho a Marie Pakulnis, skúsených divadelných a filmových hercov z Maďarska a Poľska, ktorí stvárnili Viktora a Máriu. S nimi sa zapletie dvadsaťročný Šimon (Gejza Benkő), ktorý po konflikte s otcom opustí rodičovský dom, stane sa súčasťou zvláštneho ľúbostného trojuholníka a len postupne odhaľuje tajomstvá staršej dvojice. 

Mark Cunliffe na portáli thegeekshow.co.uk v recenzii nazvanej Tenderness: The Past is a Foreign Country in Martin Šulík’s (1991) Debut (Neha: Minulosť je v debute Martina Šulíka cudzou krajinou) o filme píše, že „predstiera“ relatívne štandardný, univerzálny filmový žáner príbehu o dospievaní ako metaforu Slovenska, ktoré sa zobudilo a po období komunistického útlaku zbadalo svetlo. „Na pozadí zmeny režimu a úzkosti z neistej budúcnosti film analyzuje základné hodnoty, zmysel pre morálku a komplexnosť ľudských vzťahov na úsvite novej éry, ktorá je stále bytostne ovplyvnená korupciou toho, čo jej predchádzalo,“ píše Cunliffe, ktorý pripomína aj prácu s biblickými symbolmi a to, že počas komunizmu bola viera a jej prejavy potlačované.

Komentár na portáli dvdbeaver.com oceňuje okrem samotného filmu aj kvalitu digitálnej reštaurácie „v supervízii Slovenského filmového ústavu a schválenú režisérom“ a bonusové materiály. Okrem samotného filmu Neha ponúka blu-ray vydanie aj spomínaný booklet s textom Petra Hamesa, Šulíkov krátky film Hurá (1989), v ktorom sú konfrontované zábery z klamlivých budovateľských dokumentov z 50. rokov minulého storočia so skutočnou podobou histórie prostredníctvom životného príbehu niekdajšieho baníckeho učňa, v čase nakrúcania už dôchodcu, ktorý si nedal vziať vieru v život. Blu-ray prináša aj nový dokument O Nehe (2020) v réžii Michala Michaloviča. Vznikol v produkcii Slovenského filmového ústavu a pozadie filmu Neha a dobové súvislosti v ňom osvetľujú scenárista Ondrej Šulaj, dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová, kameraman Martin Štrba, skladateľ Vladimír Godár i sám Martin Šulík. Protagonisti dokumentu zároveň osvetľujú, aké postavenie má Šulík a jeho film v slovenskej kinematografii 90. rokov. 

Kontext, v ktorom film vznikol, je dôležitý aj podľa prestížneho britského časopisu Sight & Sound. „Bez akéhokoľvek kontextu je jednoduché interpretovať celovečerný debut Martina Šulíka iba ako pinterovskú psychodrámu, ktorá existuje vo vlastnom obmedzenom vesmíre,“ píše sa v októbrovom vydaní časopisu s tým, že v čase vzniku film budil isté rozpaky svojou neukotvenosťou. Tá bola však reakciou na dovtedajšiu doslovnosť v slovenských filmoch, ktoré o svojich protagonistoch odhalili všetko a čo najskôr. Časová neukotvenosť tak podľa kritika Michaela Brooka vedie k tomu, že Neha sa dá čítať aj ako presvedčivá alegória medziľudských vzťahov. Sight & Sound na záver dodáva, že aj tento disk potvrdzuje reputáciu Slovenského filmového ústavu v oblasti reštaurovania filmov. 

Hoci je Šulík „exportný artikel“ slovenského filmu, mnohí, ktorí sa nezaujímajú o našu kinematografiu programovo, minimálne jeho rané dielo neregistrujú. Svedčia o tom niektoré reakcie na diskusnom fóre www.criterionforum.org v sekcii venovanej prírastkom vo filmotéke Second Run. „Dosť obskúrne, iba 51 hodnotení na imdb.com. Znie to zaujímavo,“ zhodnotil jeden z diskutujúcich film začiatkom júla po zverejnení informácie, že Neha vyjde na blu-rayi. „Nikdy predtým som o tom filme nepočul, ale zaujalo ma to,“ komentoval ďalší z užívateľov. Šulíkova tvorba bola neznámou aj pre recenzenta portálu cineoutsider.com. O Nehe píše ako o silnom debute, ktorý je nenápadne, ale starostlivo vystavaný a na recenzenta zapôsobil tak silno, že má teraz nutkavú potrebu tvorbu režiséra, ktorú nepoznal, „vystopovať a vidieť ju celú“ – Neha na blu-rayi v tomto spravila režisérovi „neoceniteľnú službu“.

„Vydavateľstvo Second Run, ktoré už má kredit v prinášaní kľúčových filmov z bohatej československej kinematografie širšiemu okruhu divákov, zdanlivo prekvapilo, keď vydalo film Tenderness, v origináli nazvaný Neha,“ píše sa zase na portáli mondo-digital.com. „Názov by mohol naznačovať, že ide o dojímavú rodinnú drámu alebo romantický film, to však Neha rozhodne neponúka.“ Autor textu film označuje ako ťažko uchopiteľnú a fascinujúcu alegóriu, ako aj pozoruhodný debut režiséra, ktorý pravidelne nakrúca podstatné slovenské filmy. 

Britské vydavateľstvo Second Run sa špecializuje na vydávanie dôležitých a oceňovaných filmov svetovej kinematografie. Vo svojom portfóliu má diela tvorcov ako Miklós Jancsó, István Szabó, Andrzej Wajda, Krzysztof Zanussi, Yorgos Lanthimos, Apichatpong Weerasethakul či Shirley Clarke. Pod hlavičkou Second Run vyšiel aj oscarový Obchod na korze Jána Kadára a Elmara Klosa. Zahraničnému publiku ponúklo vydavateľstvo aj tituly viacerých českých filmárov, medzi nimi Miloša Formana, Věry Chytilovej, Františka Vláčila, Jiřího Menzela aj slovenského rodáka Juraja Herza. Zo slovenských diel sprístupnil Second Run zahraničným divákom napríklad filmy Slnko v sieti a Panna zázračnica Štefana Uhra, Vtáčkov, siroty a bláznov Juraja Jakubiska, Obrazy starého sveta Dušana Hanáka aj film Drak sa vracia Eduarda Grečnera. 

Matúš Kvasnička
foto: archív SFÚ/Dušan Dukát

Jeden svet bude online

Hlavnou témou 21. ročníka medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet sú voľby: osobné, politické aj ďalšie rozhodnutia, pred ktoré nás život postaví. Keď organizátori tému vyberali, zrejme netušili, že sami budú stáť pred komplikovanými voľbami a rozhodnutiami. Nakoniec sa rozhodli, že tohtoročný festival bude od 5. do 11. novembra v online podobe. (Text vznikol ešte pred prijatím ďalšej série protipandemických opatrení, prípadné programové aktualizácie nájdete na www.jedensvetsk.com - pozn.red.)

„Na festivaloch, a na Jednom svete obzvlášť, je čarovná práve tá blízkosť, spoločné prežívanie emócií v sále, plamenné diskusie po filmoch. Veľmi si vážime festivaly, ktoré to zvládli po svojom, bezpečne, a predsa v kinosálach. Pre Jeden svet bude tento ročník vzrušujúcim experimentom a testom ohňom,“uviedla k novej forme festivalu jeho umelecká riaditeľka Diana Fabiánová. 

V hlavnej, súťažnej sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva premietne festival desiatku českých a slovenských filmov. Premiéru v nej bude mať napríklad nový film dokumentaristky Vladislavy Sárkány To ta monarchia. Jej „dokumentárna komédia“ je zároveň kolektívnym portrétom dediny Spišský Hrhov a sondou do úspešného fungovania obce, ktorá s miestnou komunitou Rómov nebojovala, ale dokázala ju integrovať. Sárkány aj prostredníctvom analógie medzi včelím a ľudským spoločenstvom hľadá odpoveď na otázky, či môže existovať ideálna ľudská spoločnosť a aká by mala byť. Ďalším premiérovým domácim titulom bude celovečerný debut Jakuba Julényho Krycie meno: Komúna o voľnom združení mladých Košičanov, ktorí sa počas totality rozhodli pre život v undergrounde. Film predstaví nielen príbeh ich zosnulého „guru“, filozofa a neskôr politika Marcela Strýka, ale aj ďalšie neprebádané príbehy predstaviteľov košického disentu. V premiére festival uvedie aj film Neviditeľná, v ktorom na príbehu trojice žien otvára režisérka Maia Martiniak tému pôrodnej traumy. V súťaži uvedie festival aj FREM Viery Čákanyovej, Raj na zemi Jara Vojteka či environmentálnu esej Česi sú výborní hubári režisérky Apoleny Rychlíkovej. Portrét klavírneho virtuóza, ktorý sa po rokoch strávených na psychiatrickej klinike snaží o návrat do bežného života, zachytáva snímka Sólo režiséra Artemia Benkiho a Jeden svet uvedie v súťaži aj príbeh hendikepovaných hudobníkov z kapely The Tap Tap Postihnutí muzikou, ktorý nakrútil režisér Radovan Síbrt.

„Zostaviť tohtoročnú súťažnú sekciu nebolo ľahké vzhľadom na všetky produkčné, distribučné a premiérové posuny spôsobené koronakrízou v oblasti audiovízie. Navyše sa v sekcii vždy dramaturgicky snažíme pokryť prierezové témy festivalu, reflektovať aktuálne dianie v spoločnosti, priniesť rovnaký počet kvalitných slovenských a českých titulov, ktoré obstoja pred medzinárodnou porotou,“ uviedla výkonná riaditeľka festivalu Eva Križková. Porotu tento rok tvoria dokumentarista Pavol Pekarčík, Stephanie Fuchs z rakúskej distribučnej spoločnosti Autlook Films a česká novinárka a dokumentaristka Ivona Remundová.

Filmy z programu festivalu môžu diváci sledovať na stránke dafilms.sk, ale do online festivalového sveta sa dostanú aj cez stránku www.jedensvet.sk. Od 5. do 11. novembra festival sprístupní online každý deň 6 filmov, ktoré si budú môcť záujemcovia pozrieť počas 24 hodín. Za jeden film zaplatia 2,50 eura, môžu však využiť aj zvýhodnené možnosti permanentiek. Online budú aj diskusie na viaceré aktuálne témy vrátane prezidentských volieb v USA, ktoré sa odohrajú krátko pred začiatkom festivalu.

Tradičnou súčasťou Jedného sveta bývali po úvodnej bratislavskej časti projekcie v regiónoch. Tentoraz sa regióny zapoja do festivalového diania od začiatku a mobilný štáb Jedného sveta bude divákom prinášať obsah v spolupráci s regionálnymi partnermi v Košiciach, Liptovskom Mikuláši či Trnave. Ďalšie regióny sa zapoja po skončení „bratislavskej“ časti festivalu.

Celkovo ponúkne festival vyše 40 filmov. Okrem spomínaných titulov uvedie Jeden svet aj film čínskeho aktivistu a umelca Aj Wej-weja CoroNation, v ktorom sleduje dianie vo Wu-chane, odkiaľ sa COVID-19 rozšíril do sveta. Streamovať sa bude aj film držiteľa dvoch cien Emmy Dana Partlanda Unfit: The Psychology of Donald Trump, v ktorom blízki spolupracovníci amerického prezidenta a odborníci na duševné zdravie rozoberajú kondíciu a osobnostné črty Donalda Trumpa. Diváci uvidia aj nový film Lucie Kašovej Orchester z krajiny ticha o prvom afganskom ženskom orchestri, ktorého štyri členky sa rozhodnú na Slovensku emigrovať. Okrem online programu pripravil festival aj niekoľko outdoorových aktivít. Hlavným organizátorom Jedného sveta je nezisková organizácia Človek v ohrození.

Matúš Kvasnička
foto: Jeden svet

FFI hľadí vpred i do minulosti

Aktuálne svetové filmy s témami súvisiacimi s LGBTI menšinou, domáce novinky aj svetové klasiky queer kinematografie ponúka vo svojom programe 14. ročník Filmového festivalu inakosti. Koná sa paralelne v bratislavskom Kine Lumière a košickom kine Úsmev od 14. do 19. októbra. Od 20. do 25. októbra bude nasledovať jeho online „dôvetok“ na platforme Kino doma. „Ozveny v ďalších mestách sme pre nepredvídateľnú a neistú situáciu zrušili,“ vysvetlila pre Film.sk riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. (Text vznikol ešte pred prijatím ďalšej série protipandemických opatrení, prípadné programové aktualizácie nájdete na www.ffi.sk - pozn.red.)

„Do online priestoru sme sa nerozhodli ísť preto, že ho považujeme za adekvátnu alternatívu kina, ale preto, že fyzický program v kine sme vzhľadom na opatrenia nútení trošku obmedziť. Chceli sme tak vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí by sa pre obmedzenú kapacitu do kina nezmestili, rovnako ako tým, ktorí sa do kín v tomto období obávajú prísť,“ ozrejmila Hosszúová. Online program bude pritom odlišný od toho v kine a nie všetky filmy z kina uvedie festival online. Platí to aj naopak. 

Na veľkom plátne uvidia diváci napríklad snímku Amonit s Kate Winslet a Saoirse Ronan v hlavných úlohách, ktorú nakrútil britský režisér Stan Lee. Pred tromi rokmi zaujal celovečerným debutom Na konci sveta, ktorý získal viacero ocenení vrátane ceny za réžiu na festivale Sundance. Po príbehu o vzťahu mladého britského farmára a rumunského nádenníka nakrútil historickú lesbickú lovestory. Jej protagonistkami sú skutočné historické postavy – paleontologička Mary Anning, patriaca k desiatke britských žien, ktoré najviac ovplyvnili vedu, a geologička Charlotte Murchison. Svetovú premiéru mal film iba teraz v septembri na festivale v Toronte. „Táto kostýmová lesbická dráma netají oscarové ambície. Ide o úplnú novinku s kvalitným hereckým obsadením a réžiou a určite patrí k najvýraznejším snímkam v našom programe,“ komentuje Zita Hosszúová, podľa ktorej však program divákom ponúkne nielen „veľké filmy“, ale aj menšie, nezávislé snímky, ktoré sa takisto oplatí vidieť.

Medzi také radí napríklad dvojicu nemeckých filmov o dospievaní a coming-oute, ktoré mali premiéru na festivale v Berlíne. Leto v Kreuzbergu (r. Leonie Krippendorff) je príbehom introvertnej Nory, ktorá počas prázdnin prežije v kulisách berlínskej štvrte Kreuzberg prvú lásku s voľnomyšlienkarskou Romy. Film Budúcnosť patrí nám, autobiografický debut nemecko-iránskeho režiséra Faraza Shariata, je zasa príbehom Parvisa, ktorý sa v utečeneckom centre, kam sa dostane za trest na verejnoprospešné práce, zoznámi so súrodencami, ktorí utiekli z Iránu do Nemecka. Film získal na Berlinale cenu Teddy a trofeje má aj z Outfestu Los Angeles či kyjevského festivalu Molodist.

Festival inakosti ponúkne aj tituly z domácej produkcie. Okrem staršej snímky z roku 2018 DreamerMichaely Prableskovej o evanjelickom teológovi Ondrejovi Prostredníkovi a o tom, čo sa dialo po jeho vystúpení na Dúhovom pride, premietne aj krátke filmy, ktoré vznikli tento rok. Medzi nimi Bytosť Lukáša Víznera, ktorý sa zameriava na predsudky nielen voči LGBTI ľuďom, ale aj medzi nimi samými. Dokument Petra Podolského Hľadanie spoločných svetov rozpráva o pokuse o zblíženie matky a syna, dokument Barbory Vojtašákovej Denník princeznej vypovedá aj o neistote a zvažovaní coming-outu v konzervatívnom prostredí v čase korony. Premietať sa bude aj Šarlatán Agnieszky Holland. 

Okrem noviniek prinesie FFI aj niekoľko filmov, ktoré sú dnes už klasikami. Po pätnástich rokoch od premiéry tak diváci v kine opäť uvidia príbeh dvoch drsných kovbojov, ktorých živočíšny sex uprostred hôr prerastie do osudového citu. Za Skrotenú horu s Jakom Gyllenhaalom a Heathom Ledgerom v hlavných úlohách získal Ang Lee na festivale v Benátkach Zlatého leva a z udeľovania Oscarov si snímka odniesla tri sošky – za réžiu, scenár a hudbu. Konzervatívna akadémia sa vtedy postarala o jedno z najväčších oscarových prekvapení, keď si Oscara za najlepší film roka neodniesla Skrotená hora, ale film Crash. 

Festival uvedie aj film Johna Mayburyho Prekliata láska, ktorého kompozície vychádzajú z diel Francisa Bacona, hoci vo filme nie sú priamo použité. Snímka vypovedá o ôsmich rokoch deštruktívneho vzťahu jedného z najslávnejších maliarov 20. storočia (v podaní Dereka Jacobiho) s milencom, ktorého stvárňuje Daniel Craig; Muriel Belcher, majiteľku slávneho klubu The Colony Room v Soho, stvárnila Tilda Swinton. Medzi klasikami uvedie FFI aj film režiséra Francúzskej spojky či Exorcistu Williama Friedkina Chlapci z partie. Vo svojej dobe prelomový film a jeden z prvých, ktorý otvorene rozpráva o homosexualite, si neskôr diváci už doma môžu porovnať s novou verziou, ktorá mala premiéru na Netflixe 30. septembra a účinkujú v nej Jim Parsons, známy ako Sheldon z Teórie veľkého tresku, či Zachary Quinto.

Matúš Kvasnička