Prezentácia nových opatrení v boji proti koronavírusu a plán zakázať akékoľvek hromadné podujatia viedli organizátorov Medzinárodného filmového festivalu Febiofest, ktorý sa mal konať v Bratislave od 30. septembra do 4. októbra, k tomu, že festivalový program zúžili na jediný deň, počas ktorého ešte zákaz nemal platiť. Kino Lumière tak 30. septembra uviedlo nielen otvárací film Modelár režiséra Petra Zelenku, ale aj poľský film Corpus Christi (r. Jan Komasa), ktorý mal festival uzavrieť, a niekoľko vybraných snímok z festivalového programu. „Nijako nechceme zľahčovať vážnosť situácie v boji s epidémiou a potrebu zavedenia nových opatrení. Považujeme však za neakceptovateľné, ak sú tieto opatrenia neprimerané a celoplošné, uvádzané do praxe bez dostatočného upresnenia a zdôvodnenia. (...) Nejde teraz vôbec o Febiofest (...). Ide o celú oblasť fungovania kultúrneho sektora, ktorému nebolo od marca dovolené fungovať v normálnom režime,“uviedla v reakcii na plány vlády výkonná riaditeľka festivalu Ľubica Orechovská. Premiér Igor Matovič, ktorý pôvodne hovoril o zákaze všetkých podujatí, neskôr rétoriku zmiernil, čomu sa prispôsobili aj opatrenia platné od 1. októbra. Úrad verejného zdravotníctva ich zverejnil na svojej webovej stránke až 30. septembra neskoro popoludní. Organizátori potom uviedli niekoľko titulov z programu festivalu pod hlavičkou Ozveny Febiofestu a uvedenie ďalších plánujú.

Jesenný termín Febiofestu bol náhradný. Pôvodne sa mal festival konať ešte v marci, dva dni pred začiatkom ho však zastavil takisto zákaz podobných podujatí. 

mak

„Od októbra fungujeme v upravenom režime. Upravený je však iba v tom zmysle, že kapacita kinosál, ktorá bola znížená už predtým, je teraz ešte nižšia, obmedzená počtom 50 ľudí. Navyše sa opäť zaviedlo šachovnicové sedenie. Toto všetko dodržiavame, inak kino funguje v štandardnom režime a plnom premietacom rozsahu vo všetkých kinosálach,“ povedala o súčasnej situácii pre Film.skmanažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. Vzhľadom na zníženie kapacity kinosál aj na obavy ľudí z návštevy kina v tomto období sa Kino Lumière rozhodlo, že opäť spustí online projekt Kino doma. „Online premietania budú vždy v utorok, vo štvrtok a v sobotu. Októbrové utorky a štvrtky budú patriť filmom, ktoré získali tento rok ocenenie Slnko v sieti, a na stránke Kino doma bude od 20. do 25. októbra prebiehať aj online časť Filmového festivalu inakosti. V ďalších termínoch bude nasledovať program v dramaturgii Kina Lumière a očakávame, že v novembri bude na tejto platforme aj Mittelcinemafest,“ dodala Hosszúová. 

mak

Podporu prevádzkovateľom kín vo výške asi 500-tisíc eur rozdelí Audiovizuálny fond v októbri medzi 57 prevádzkovateľov kín, ktorí načas podali žiadosť v mimoriadnej výzve 9/2020. Ide o časť z mimoriadnej 11-miliónovej pomoci Ministerstva kultúry SR pre nezávislú kultúru. AVF z nej dostal 700-tisíc eur. Zo sumy 502 400 eur môžu jednosálové kiná dostať maximálne 3 400 eur a na každú kinosálu vo viacsálovom kine môže pripadnúť maximálne 2 650 eur. „Spolu tak fond pomôže 176 kinosálam, čo je takmer 80 percent zo všetkých štandardných kinosál po celom Slovensku,“ uviedol AVF. Zostávajúcich 200-tisíc eur nasmeroval fond do výzvy 3/2020 na zvýšenú podporu distribúcie, najmä nových slovenských filmov v kinách.

red

V októbri sa na festivale Lumière v Lyone vo Francúzsku (10. – 18. 10.) uskutoční svetová premiéra digitálne reštaurovaného filmu Noční jazdci, ktorý nakrútil Martin Hollý v roku 1981. Minulý rok v Lyone takto uviedli film Ľalie poľné (1972) Ela Havettu, v roku 2018 film Petra Solana Prípad Barnabáš Kos (1964) a rok predtým Krvavú pani (1980) Viktora Kubala. „To, čo znamená festival v Cannes pre súčasnú kinematografiu, to znamená festival v Lyone pre klasickú kinematografiu,“povedal o jednom z najrešpektovanejších podujatí klasického filmu Marian Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu Slovenského filmového ústavu, ktorý dohliada aj na digitalizáciu a reštaurovanie klasických filmových diel zo zbierok SFÚ. „Pre nás je to ďalšie potvrdenie zmysluplnosti digitalizačného pracoviska v Slovenskom filmovom ústave, vybudovaného v roku 2014, ktoré je kľúčové pre prezentáciu a sprístupňovanie slovenského filmového dedičstva,“ dodal. Počas vlaňajšieho jubilejného 10. ročníka festivalu jeho organizátori vytvorili značku Lumière Classics, ktorá zastrešuje tri programové sekcie vrátane sekcie Poklady a kuriozity, do ktorej zaradili snímku Martina Hollého. „Zámerom sekcie je zdôrazniť dôslednú a aktívnu prácu filmových archívov z celého sveta, ktorých záujmom je obnova a uvedenie klasických filmov opäť do života. Uvedenie filmu vo svetovej premiére v programe lyonského festivalu predurčuje zároveň jeho ďalší festivalový život,“ uviedla tlačová tajomníčka SFÚ Simona Nôtová. 

jj

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov československej novej vlny režisér Jiří Menzel zomrel 5. 9. vo veku 82 rokov. S prvým celovečerným filmom Ostře sledované vlaky z roku 1966 získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Išlo o adaptáciu knihy Bohumila Hrabala, z ktorého diela čerpal viaceré námety a nakrútil svoje najúspešnejšie snímky ocenené v Berlíne či Benátkach (Skřivánci na niti, Postřižiny). V roku 1987 bol s filmom Vesničko má středisková nominovaný na Oscara. Na jeho filme Obsluhoval som anglického kráľa sa koprodukčne podieľalo aj Slovensko. Menzel sa objavoval aj pred kamerou, naposledy vo filme Martina Šulíka Tlmočník, za ktorý získal Slnko v sieti pre najlepšieho herca spolu s Petrom Simonischekom.

jj

Organizátori 21. Medzinárodného filmového bienále Etnofilm Čadca zvážili všetky riziká uskutočnenia filmovej prehliadky tradičným spôsobom a rozhodli sa pre online verziu podujatia. Do hlavnej súťaže vybrali spomedzi 110 prihlásených filmov z 36 krajín 35 titulov, ktoré posúdi medzinárodná porota. Sú medzi nimi aj slovenské snímky Volanie Erika Prausa, 2 týždne na uliciKristíny Horinkovej, Svetozár Stračina Pavla Barabáša, Gajdoši Martina Kleibla a Michala Veselského a Úle Eda Hogla režiséra Jána Kusku. Víťazov slávnostne oznámia 23. 10. Projekcie ocenených filmov plánujú organizátori až na rok 2021 vo vybraných slovenských mestách v rámci putovnej prehliadky Etnofilm Tour.

jj

„Slovenské produkcie a koprodukcie na festivale určite budú – tento rok pravdepodobne aj v hlavnej súťaži Opus Bonum. Program však zverejníme až 14. októbra. Jeden film už môžeme odhaliť –  Jak Bůh hledal Karla od dvojice Remunda – Klusák je česko-poľsko-slovenskou koprodukciou,“ reagoval na otázku Film.sk o zastúpení slovenských titulov na 24. MFDF Ji.hlava René Kubášek z organizačného tímu festivalu. Podľa neho má festival aj niekoľko potvrdených hostí zo Slovenska. Festival sleduje dianie spojené s pandémiou. „Riadime sa heslom ‚bezpečne, ale bez panikyʻ; v každom prípade bude festival sprevádzať množstvo opatrení. Očakávame menej zahraničných hostí, časť industry programu sme presunuli online. Museli sme sa pripraviť aj technicky – posilnili sme pripojenia v kinách, budú pripravené na pofilmové diskusie s hosťami na diaľku, niektoré akcie budeme streamovať,“ dodal Kubášek ešte začiatkom októbra. V súlade s nariadeniami vlády plánovala Ji.hlava obmedziť alebo zrušiť spoločenské akcie. „Festival bude tento rok o filmoch viac než kedykoľvek v minulosti,“ povedal Kubášek. Dodal, že Ji.hlava, ak si to naradenia vynútia, je pripravená aj na čisto online verziu bez fyzickej účasti tvorcov a divákov. „Dúfam však, že tento krajný variant nenastane,“ uzavrel Kubášek začiatkom októbra. Už 8. októbra však nové nariadenia prinútili festival, aby sa presunul, slovami riaditeľa festivalu Mareka Hovorku do digitálneho azylu. „Vždy sme dávali prednosť fyzickému festivalu. Filmové projekcie v kinách, spoločné diskusie a stretávanie sa sú pre nás základnou inšpiráciou. Ale tento rok je všetko inak a my to rešpektujeme. Preto chceme využiť zatvorenie kín ako príležitosť a výzvu. Chystáme plnohodnotný filmový program aj výnimočné desiate Inšpiračné fórum,“ uviedol Hovorka. V online verzii budú filmy zverejňovať postupne a prístupné budú vždy 7 dní, preto sa jeho trvanie predĺži až do 8. novembra. Začne sa 27. októbra. 

Pandémia sa dostala aj do festivalového programu a venuje sa jej viacero filmov. Premietať sa bude napríklad novinka čínskeho umelca Aj Wej-weja Coronation, zachytávajúca izoláciu Wu-chanu začiatkom roka. Reflexiu izolácie a ukážku, ako sa vyrovnať s krízou, ponúkne rumunské pásmo Cesta okolo domova za 60 dní a koronavírusu sa venuje aj španielska snímka Interregnum. 

mak

Siedmy ročník prehliadky Be2Can ponúkne od 23. do 29. 11. výber šiestich filmov, ktoré zarezonovali na svetových festivaloch. Z tohtoročného Berlinale sú to snímky Niet zla medzi nami Mohammada Rasoulofa, Undine Christiana Petzolda, Perzské lekcie Vadima Perelmana. A premietnu aj novinku Thomasa Vinterberga Chľast. Organizátori zaradili do programu aj staršie tituly z ročníkov pred koronakrízou – Lux Æterna Gaspara Noého a O nekonečnosti Roya Anderssona, ktorý rezonoval vlani v Cannes. Projekcie plánujú v kine aj online na streamovacej platforme Edisonline.

jj

Na 20. ročníku slávnostného udeľovania cien diváckej ankety Osobnosť televíznej obrazovky, ktorý sa konal 5. 9. v novej budove SND, uviedli do Siene slávy Jána Mojta, európskeho producenta a distribútora, pôvodom zo Slovenska, vďaka ktorému sa v 80. rokoch minulého storočia podarilo nadviazať spoluprácu západného Nemecka s bratislavskou Kolibou. Ceny pre najobľúbenejšieho herca a herečku si odniesli Tomáš Maštalír a Dominika Kavaschová. Televíznym seriálom roka sa stala tretia séria Za sklom, inšpirovaná vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

jj

Vo veku 73 rokov zomrel v Paríži 25. 9. Goran Paskaljević. Študoval na pražskej FAMU. V roku 1998 natočil film Sud prachu, ktorým reagoval na vojnu v bývalej Juhoslávii. Rozoberal v ňom, prečo sa proti sebe postavili ľudia, ktorí si predtým boli blízki. Paskaljević chcel, aby aj Srbi priznali svoju časť viny. Režisér bol i hlasným kritikom vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševića. Za film získal Cenu FIPRESCI na festivale v Benátkach aj na Európskych filmových cenách. Jeho ďalšími filmami sú napríklad Strážca pláže v zimnom období, Pes, ktorý mal rád vlaky, Ako sa Harry stal stromom, Sen zimnej noci, Optimisti a Keď sa rodí deň.

jj