Kino Lumière v januári

Silné herecké výkony priťahujú

Z 39 filmov uvádzaných v januári v Kine Lumière som väčšinu už videl – našťastie, lebo keby som si chcel pozrieť všetko, čo za to stojí, mohol by som sa aj sfanfrniť. Z najnovších distribučných titulov určite odporúčam Život Adèle. Nedajme sa odradiť jeho dĺžkou ani pomýliť odvážnymi erotickými scénami; je to predovšetkým príbeh o láske a dozrievaní (bez happy endu). Adèle Exarchopoulos je v titulnej úlohe pôvabná, autentická, odzbrojujúca. Fenomenálny herecký výkon podáva aj Luminica Gheorghiu v rumunskom filme Pozícia dieťaťa v úlohe paničky z „lepšej spoločnosti“, snažiacej sa zakamuflovať trestný čin svojho dospelého syna. Hrdinu v hraničnej životnej situácii stvárňuje aj Mads Mikkelsen v dráme Thomasa Vinterberga Hon. Hrá tu vychovávateľa, ktorému sa po krivom obvinení zo sexuálneho zneužitia malého dievčatka začne rúcať život. Za zmienku stojí aj nejednoznačný metaforický záver. A keď sme už pri skvelých hereckých výkonoch a záveroch, nedajte si ujsť ani Geoffreyho Rusha vo filme Giuseppeho Tornatoreho Najvyššia ponuka. Jeho podanie osamelo žijúceho znalca umenia, ktorý v zrelom veku podľahne (seba)klamu o veľkej láske, je takisto fascinujúce; existenciálne ladený záver filmu má šancu vojsť do dejín kinematografie.

Oproti komorným, až intímnym príbehom je z celkom iného súdka francúzsky Kapitál. Hoci pre laika je niekedy ťažké orientovať sa v príbehoch z prostredia vysokého finančníctva, v tomto prípade je opak pravdou: starý dobrý Costa-Gavras podáva príbeh rovnako zrozumiteľný ako znepokojujúci, v čase krízy mimoriadne aktuálny, ale nie krátkodychý.

Z filmovej klasiky odporúčam Viscontiho Súmrak bohov, ktorý – hoci situovaný do čias nástupu fašizmu v Taliansku – má stále čo povedať.

Zo slovenských hraných filmov by som hocikoho bez zaváhania poslal na Môjho psa Killera Miry Fornay, veľmi konzistentný film s jasnou výpoveďou i premyslenou filmovou rečou, z dokumentov na Kauzu Cervanová Roberta Kirchhoffa. Vidieť autorský film o prípade, ktorý si pamätám ešte z tendenčných titulkov komunistickej tlače, je skutočný zážitok. K Zázraku a Zamatovým teroristom (nehovoriac už o Babom lete) mám síce výhrady, ale vidieť ich tak či tak treba. Prečo? Lebo sú slovenské...

Z filmov, ktoré zatiaľ nepoznám, si určite pôjdem pozrieť Menzelových Donšajnov (už len pre meno režiséra), v Taušových Klaunoch ma zaujíma najmä herecké obsadenie (bude Kati Outinen taká skvelá ako v Kaurismäkiho snímkach?), no a vynechať von Trierovu Nymfomanku sa jednoducho nedá. A o čomže má byť ten Futurologický kongres...? Možno sa nakoniec predsa len sfanfrním.

odporúča filmový publicista Jaroslav Hochel