Ten, kto berie chudobným a dáva bohatým

Prominentný francúzsky bankár Marc Tourneuil je novodobý Robin Hood v riskantnej hre s kapitálom, ktorá sa nemôže skončiť inak než úplnou deštrukciou finančného systému, v ktorom žijeme. Film Kapitál vstupuje do distribúcie pod označením politický triler, tak ako väčšina predchádzajúcich filmov režiséra Costu-Gavrasa, no adekvátnejšie je pripraviť sa na konverzačnú drámu z prostredia medzinárodnej bankovej inštitúcie. Ako vyzerá návrat jednej z ikon európskeho politického filmu sedemdesiatych rokov?

Pre režisérove medzinárodne oceňované diela Z (1969), Priznanie (1970) alebo Stav obliehania (1972) bolo typické jasné ideologické vyznenie, ovplyvnené inklináciou Costu-Gavrasa k ľavicovým postojom, ktoré spoluformovala jeho osobná skúsenosť s diktatúrou v rodnom Grécku. Hlavný hrdina sa ocitol v mašinérii moci, ktorá zväčša prekračovala jeho individuálne možnosti niečo ovplyvniť a dávala tak vyniknúť svojmu sebazáchovnému mechanizmu, či už v okupovanom Francúzsku, v Československu päťdesiatych rokov, alebo v juhoamerických diktatúrach. V Kapitáli Costa- Gavras reflektuje súčasné svetové rozloženie síl, no prechádza od politického k ekonomickému pozadiu, keď je delenie na ľavicu a pravicu nemoderným rezíduom, fungovanie spoločnosti je väčšmi závislé od rozhodnutí nadnárodných korporácií a hranice štátov nezohrávajú vo finančnej cirkulácii takú dôležitú úlohu ako kedysi. Filmárova myšlienková orientácia sa nezmenila, čiže pri znalosti jeho predchádzajúcich diel je možné vytvoriť si súbor hypotéz, ktoré pri zobrazovaní sveta najvyšších finančných kruhov asi môže použiť – a skutočne dochádza k ich naplneniu.

Príbeh Kapitálu je vyrozprávaný z perspektívy dravého finančníka Marca Tourneuila (Gad Elmaleh), ktorý nastupuje na post CEO najväčšej európskej banky Phenix so sídlom v Paríži. Vo funkcii má zotrvať len dočasne, kým rozhodujúci akcionári naplnia svoju stratégiu definitívneho ovládnutia banky a maximalizujú vlastný zisk oproti jej dlhodobejšiemu rozvoju. Tourneuil sa napriek neistým očakávaniam stáva silným pragmatickým hráčom a vlastnou obratnosťou dokáže „oblafnúť“ najväčších súperov. Postupne sa schyľuje k jednému z rozhodujúcich obchodných krokov, ktorý má priniesť zásadné zmeny vo vlastníctve bankových akcií, a Tourneuilovi sa otvárajú nové možnosti manipulácie a uplatnenia moci.

Rozhodujúce dejové zvraty sú sprostredkované konverzáciou, čo kladie nároky na presvedčivosť hereckých výkonov. Poloha Gada Elmaleha ako utilitaristického finančníka kontrastuje s jeho uplatnením v komických rolách. Redukovaná mimika a gestikulácia umocňujú jeho pôsobenie ako neemocionálneho technokrata, ktorého najvyššou mantrou je vlastné obohatenie. Ostatné črty jeho charakteru Costa-Gavras sprístupňuje len v náznakoch, a preto sa v istých momentoch hlavná postava javí viac ako súhrn téz z ekonomického spravodajstva než plnokrvná postava z mäsa a kostí. Motivická línia jeho správania k manželke, milenke, rodičom a synovi vyznieva skôr povrchne a neprináša výrazné informácie o jeho pohnútkach a obsedantnej motivácii súvisiacej s mocou. Takto dávkovaná neprístupnosť postavy a distribuovanie informácií pomocou dialógov vytvára paralelu k nedávnej štylizovanej reflexii kapitalizmu od Davida Cronenberga vo filme Cosmopolis (2012), hoci Costa-Gavras neexperimentuje tak radikálne s asociatívnym radením sekvencií a s príznakovosťou jazykového prejavu. Hru s kapitálom a jej neúprosné pravidlo ,,vystúpiš, iba keď zomrieš“ je zaujímavé porovnať s obrazom trhového mechanizmu na americko-mexických hraniciach vo filme Konzultant (2013) od Ridleyho Scotta. Spomedzi troch spomínaných diel vychádza Kapitál ako najprístupnejší obraz súčasného kapitalizmu pre širšie publikum. Jeho silné bezútešné vyznenie dosahuje Costa- Gavras tak, že od úvodu stavia do kontrastu dianie na javisku voči dianiu v zákulisí biznisu a Tourneuilove skutočné postrehy (vo forme monológu) voči jeho vonkajším príhovorom: kým pri celofiremnom telemoste znejú jeho srdečné slová o zlepšovaní pracovného prostredia, v zákulisí sa pripravuje radikálne prepúšťanie. Takisto jeho vlastné skutočné túžby sú stvárnené ako náhle prepuknutia nahromadeného nesúhlasu, ktoré v jeho fantázii ústia do fyzického násilia voči spolupracovníkom.

Hoci sa prvá asociácia s Kapitálom viaže na Marxov manifest, Costa-Gavras vychádzal z rovnomennej knižnej predlohy, ktorá vznikla vďaka insiderovi z bankového prostredia ešte pred vypuknutím bankovej krízy v USA roku 2008. Film sprístupňuje idey, ktoré sú stále aktuálne, no neprináša žiadny prehlbujúci či prevratný pohľad na fungovanie bánk, ktoré by si bežný konzument novinových reportov či komentárov nevedel predstaviť.

Žofia Bosáková (doktorandka na Katedre audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU)

FOTO: ASFK

Kapitál (Le Capital, Francúzsko, 2012) _réžia: Costa-Gavras _scenár: Costa-Gavras, Jean-Claude Grumberg, Karim Boukercha (podľa predlohy Stéphana Osmonta) _kamera: Eric Gautier _strih: Yannick Kergoat, Yorgos Lamprinos _hudba: Armand Amar _hrajú: Gad Elmaleh, Gabriel Byrne, Natacha Regnier, Celine Sallette a iní _minutáž: 114 min. _hodnotenie: •••½

Emotívna mozaika z amerických dejín

Vyrovnávanie sa s krivdami minulosti je v kinematografii pomerne častým javom. Americké dejiny sú poznačené rasovou neznášanlivosťou, ktorá v krajine rezonuje i dnes, aj napriek hlásanej solidarite a rovnosti. Hrdina filmu Komorník je síce malým kamienkom, no tlačí na správnom mieste.

Vo filme sa skladá mapa dôležitých dejinných udalostí minulého storočia, ktoré významným spôsobom formovali spoločenské vymedzenie sa afroamerickej komunity a jej zrovnoprávnenie s bielymi obyvateľmi USA, prostredníctvom životného príbehu Cecila Gainesa – komorníka slúžiaceho vyše tridsať rokov v Bielom dome. Film vychádza zo skutočných udalostí, čím získava na autentickosti a vierohodnosti. S faktmi manipuluje opatrne, výpoveď je akceptovateľná a zrozumiteľná aj pre diváka menej znalého americkej histórie.

Režisér Lee Daniels volí konvenčné rozprávačské postupy typické pre žáner životopisnej drámy, príbeh je štruktúrovaný ako retrospektíva s využitím komentára. Všetky výrazové prostriedky podriaďuje príbehu, pričom sa spolieha na závažnosť témy, ktorú podáva veľmi emotívne, občas sa dá uniesť, až film pôsobí pateticky.

Rasizmus je celosvetový problém a je namieste poukazovať na jeho následky a hrozby v každej dobe. Režisér filmu Komorník sa rozhodol zobraziť osudy obyčajnej afroamerickej rodiny od čias otrokárstva až po súčasnosť. Jej členovia sa usilujú dosiahnuť rovnoprávnosť a slobodu. Ústredným motívom deja je politicko-spoločenský vývoj krajiny a jeho dosah na obyvateľstvo, ale i na jednotlivých prezidentov, ktorí sa v Bielom dome počas slúženia Cecila Gainesa vystriedajú. Hlavná téma je strategicky prehlbovaná vedľajšími dejovými líniami. Daniels kritizuje spoločnosť a poukazuje na ťažkosti, ktoré prinášala do života černošského obyvateľstva nezmyselnosť daného politického a spoločenského zriadenia, a prirovnáva pretrvávajúci stav k európskym udalostiam, dokonca ku koncentračným táborom a holokaustu, čo je trúfalé a nadnesené. Až na pár nevyhnutných výnimiek, ako sú útoky Ku-klux-klanu a demonštrácie na uliciach spojené s postavou staršieho syna Louisa, sa film vyhýba naturalistickému zobrazeniu násilia. Zdrojom napätia je politika a rozhodnutia prezidentov, ktoré sú nemenné a určujú osudy postáv. Historické osobnosti zobrazujú tvorcovia tak, ako ich poznáme z médií alebo zo školských učebníc, volia klišé, aby predišli omylu. V tomto prípade je to prijateľné, ide o figúrky na šachovnici posúvajúce hru osudu novým smerom.

Cecil a jeho starší syn Louis sa s danou situáciou vyrovnávajú odlišnými spôsobmi. Ich snahy vyústia do generačného konfliktu a rozdelia rodinu – jej jednota metaforicky odkazuje na krajinu, ktorá vždy ustojí problémy a z boja vychádza ako víťaz. Mladý a radikálny Louis sa nebojí nasadiť vlastný život, je v kontraste s opatrným Cecilom, ktorý všetko svoje úsilie sústredí na ochranu rodiny.

Komorník zobrazuje známe osobnosti americkej politiky prevažne pozitívne, zvlášť prezidenta Kennedyho, ktorý významne presadzoval zrovnoprávnenie černochov. Okrem prezidentov sa vo filme vyskytujú aj významní Afroameričania – Louis je členom mládežníckeho hnutia na čele s bojovníkom za ľudské práva Martinom Lutherom Kingom. Po jeho zavraždení prevezme Louis iniciatívu a Daniels nás prostredníctvom neho okrajovo oboznamuje so Stranou čiernych panterov, no zároveň dramaturgicky vyhrotí konflikt medzi otcom a synom, ktorý sa vzdáva pacifizmu a je ochotný ešte väčšmi ohroziť svoj život. Akoby to nestačilo, rodina je skúšaná ďalšou dejinnou udalosťou – vojnou vo Vietname –, ktorú mladší syn Charles naivne chápe ako príležitosť pričiniť sa o slobodu. Daniels pošle svojich hrdinov na najhlbšie dno, aby sa od neho mohli odraziť slobodní a ešte silnejší.

Z úst postavy M. L. Kinga zaznieva vysvetlenie, ktoré v Louisovi rúca dlhoročné predsudky voči otcovej profesii, jeho posluhovaniu bielym a zároveň zdôrazňuje celoživotnú úlohu Cecila Gainesa a vysvetľuje jeho pôsobenie v Bielom dome ako významné pre celú afroamerickú societu. Cecil latentne vplýva na rozhodovanie aktuálneho prezidenta a svojou pracovitosťou a precíznosťou vyvracia rasové predsudky.

Danielsov pohľad na rasizmus je okorenený atraktívnym bojom za slobodu. Na pozadí emotívneho rodinného príbehu sa režisér vyrovnáva s historickými omylmi, ktoré sa ho bytostne týkajú. Film sa nebojí priznať pátos vyplývajúci zo silného národného akcentu. Dej sa končí v súčasnosti, do Bieleho domu prichádza Barack Obama ako černoch, ktorý už nie je sluhom, ale pánom. Komorník živí mýtus všemohúcnosti USA, cítiť v ňom americkú hrdosť. Biely dom je nedobytné sídlo, jeho dvere zostávajú pre väčšinu navždy zatvorené, no tamojšie rozhodnutia formujú celý svet. A hoci je snímka poctivou mozaikou nedávnej histórie, mali by sme si pri jej vnímaní zachovať odstup, pretože ide o subjektívny autorský pohľad na tému a na dejinné udalosti, ktoré sú v skutočnosti omnoho komplikovanejšie.

Roberta Tóthová (absolventka scenáristicky na FTF VŠMU)

FOTO: Magic Box Slovakia

Komorník (The Butler, USA, 2013) _réžia: Lee Daniels _scenár: Danny Strong _kamera: Andrew Dunn _strih: Joe Klotz, Brian A. Kates _hrajú: Forest Whitaker, Oprah Winfrey, John Cusack, Jane Fonda, David Oyelowo, James Marsden, Robin Williams a iní _minutáž: 132 min. _hodnotenie: •••½