Netreba sa báť nových vecí

Producentka Lívia Filusová pracovala na filmoch Posledná maringotka, Malý zúrivý Robinson, ABSOLVENTI/Sloboda nie je zadarmo či Ježiš je normálny!, produkuje televízne projekty a je zakladateľkou produkčnej spoločnosti Furia Film, ktorú vedie. Práve dokončuje film Denník Agáty Schindlerovej, ktorý sa ako jedna z prvých na Slovensku rozhodla financovať aj metódou crowdfundingu, prostredníctvom webovej stránky Kickstarter. Ide o modernú formu kolektívneho financovania, najčastejšie cez internet, keď na výrobu filmu peňažne prispieva verejnosť.

Pracujete na filme s tematikou holokaustu, ktorý má pracovný názov Denník Agáty Schindlerovej. Ako sa začala vaša spolupráca s českým režisérom Zdeňkom Jiráským?

– Prvýkrát som sa s ním stretla v Českej televízii v čase, keď dokončoval hraný dokument Jagellonci. Hľadala som režiséra pre svoj projekt o židovských hudobníkoch a oslovila som ho, či by nemal o túto tému záujem. Režisér, ktorý má skúsenosti s hranými dokumentmi, držiteľ niekoľkých Českých levov za hraný debut Poupata, to boli pre mňa signály, že Jiráský je dobrá voľba. Okrem iného sme sa stretli vo vhodnom čase, keď nebol limitovaný ďalšou prácou, a tak sme sa na spolupráci dohodli.

Denník Agáty Schindlerovej bol pôvodne zamýšľaný ako dokument. Kedy a prečo ste sa rozhodli pre hraný film?

– Pôvodný zámer bol zviazaný s námetom na dokumentárny film o práci a výskume pani Agáty Schindlerovej, slovenskej muzikologičky žijúcej v Drážďanoch. S pani Agátou sme sa spoločne veľakrát stretli a viedli sme dlhé rozhovory na tému zabudnutých židovských interpretov a muzikantov. Počas odkrývania týchto príbehov sa mi postupne otváral ďalší rozmer tejto témy, cítila som v nej obrovský potenciál na skĺbenie štylizácie a dokumentárnosti a hľadala som optimálne spojenie. Konzultovala som s viacerými dramaturgmi aj scenáristami, overovala som si možnosti uchopenia látky. Tento proces trval niekoľko mesiacov. Po angažovaní režiséra Jiráskeho som pochopila, že je na tej istej vlnovej dĺžke ako ja a tému vníma z toho istého zorného uhla. Obaja sa nebojíme experimentovania a máme radi výzvy. Rozhodli sme sa pre netradičné, štylizované, emočne silné spracovanie, kde nedominuje lineárny príbeh, ale fragmentárne zobrazenie najdôležitejších momentov v živote hudobníkov, komentované ich vnútornými monológmi.

Film ste sa rozhodli financovať aj pomocou crowdfundingu, cez populárny portál Kickstarter. Čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu? Plánujete takto financovať i ďalšie projekty?

– Financovanie projektu bolo ďalším tvrdým orieškom. Musela som hľadať rôzne formy, ako film čo najefektívnejšie zrealizovať, keďže financie boli značne limitované. Rozhodnutie o transformácii z dokumentárneho filmu na hraný totiž padlo v čase, keď sme boli podporení Audiovizuálnym fondom v programe dokumentárnych filmov a snímka sa už začala realizovať. Nešlo teda o štandardný rozpočet hraného dobového filmu, ktorý by ten náš niekoľkonásobne prevyšoval. Podpora z AVF prišla i v ďalšej fáze, tentoraz už z programu pre hrané filmy, do projektu vstúpila Česká televízia a RTVS a české postprodukčné štúdio i/o post. Bolo však jasné, že musím osloviť aj súkromný sektor, bez ktorého by som film pravdepodobne nemohla dokončiť. Žiaľ, napriek môjmu úsiliu sa ukázalo, že solventné inštitúcie majú záujmy úplne iného charakteru a uprednostňujú iné formy propagácie, než je zviditeľnenie sa prostredníctvom kvalitného filmu. Keď zlyhávajú inštitúcie, musia pomôcť jednotlivci, preto som sa rozhodla pre verejnú zbierku cez Kickstarter. Myslím, že táto forma financovania má perspektívu a určite v tom budem pokračovať i pri ďalších projektoch.

Pre váš film ste stanovili hranicu 10 000 dolárov. V porovnaní so zahraničnými projektmi ide o veľmi malú sumu. Netrúfali ste si ísť vyššie?

– Dlhší čas som sa rozhodovala, akú cieľovú sumu si stanovím. Samozrejme, že som najprv plánovala ísť vyššie. Naučila som sa však nepodliehať ilúziám. Oboznamovala som sa na Kickstarteri s podporenými projektmi, porovnávala som a nakoniec som sa rozhodla pre uvedenú sumu. Dnes už viem, čo všetko treba urobiť pre to, aby sme uspeli a dosiahli vyššiu sumu. Myslím, že na prvý raz to bola dobrá voľba, pretože celý proces takéhoto financovania má takisto svoje zákonitosti, a keď ich nerešpektujete, tak nemáte šancu.

Kampaň na Kickstarteri často sprevádza aj virálna kampaň. Na akých iných webových stránkach, fórach či v televíziách ste film prezentovali? Ako prebiehala marketingová kampaň?

– Virálna kampaň je nesmierne dôležitá a tvorí základ úspechu. My sme najviac využívali Facebook, internetové časopisy, SME a mailovú kampaň v rámci okruhu ľudí, ktorým je táto téma blízka alebo s ňou majú niečo spoločné. Toto všetko sme robili len dvaja, v ideálnom prípade by takýto objem práce mohli robiť štyria až piati ľudia. Je to troj- až štvormesačná práca pre jedno marketingové oddelenie s niekoľkotisícovým mailing listom. Aj z kapacitných a časových dôvodov sme teda stanovili spomínanú hranicu.

Myslíte si, že by úspešná kampaň filmu mohla rozbehnúť záujem o crowdfunding na Slovensku?

– Som rada, že sa nám to podarilo a naše úsilie malo zmysel. Dosť som sa naučila a táto skúsenosť ma posunula. Myslím, že sa netreba báť nových vecí, pretože žijeme v dobe, keď zmena je jedinou konštantou. Čiže aj financovanie a biznis idú stále dopredu. Potešilo by ma, keby náš úspech dodal odvahu aj ostatným na Slovensku, ale či to tak bude, to si netrúfam odhadnúť.

Českí tvorcovia sú metóde crowdfundingu otvorenejší. Keby sa uvažovalo o založení spoločného česko-slovenského crowdfundingového portálu, mal by takýto projekt šancu?

– Je pravda, že českí kolegovia reagujú na novinky flexibilnejšie a rýchlejšie; otázka znie, do akej miery sú úspešní. Podľa mňa si mnohokrát stanovujú príliš vysoké ciele a zákonite na to doplatia. Slovensko ani Česko nie sú Amerika, kde je potenciál na získanie financií nepomerne vyšší vzhľadom na počet obyvateľov, teda na počet potenciálnych investorov a podporovateľov. Spoločný česko-slovenský portál by možno mal perspektívu, ale, úprimne povedané, nevidím dôvod, prečo by na Slovensku nemohol fungovať čisto slovenský portál, veď požiadať o podporu slovenských donátorov by mohol každý, aj českí kolegovia.

Nezávislé filmy majú na Kickstarteri niekedy lepšie meno než projekty známych režisérov. Myslíte si z pozície producentky, že v crowdfundingu je budúcnosť financovania nezávislého filmu?

– Myslím si, že s financovaním filmov na Slovensku majú problém nielen producenti a režiséri nezávislých filmov. Realita sa dotýka aj producentov komerčnejších titulov – a teraz hovorím o filmoch pre kiná. Budúcnosť nezávislého filmu vidím v kontexte vyspelosti diváka, formovanej prostredím, v ktorom divák žije. Crowdfunding, ktorý som zvolila pre svoj projekt, bol pre mňa do istej miery testom, ako budú ľudia reagovať na tento typ filmu. Využila som ho aj ako marketingový nástroj, ktorý ukáže zrkadlo pripravovanému projektu. Nemyslím si, že táto forma financovania je nosná pre vyfinancovanie filmu, no určite je to ďalší zdroj, ktorý podobným projektom môže výrazne pomôcť.

Pre mladých filmárov zo zahraničia je crowdfunding populárna voľba alternatívneho financovania, pre Slovensko je to stále veľká neznáma. Čo by ste poradili mladým a nezávislým filmárom na Slovensku, ktorí by to chceli skúsiť? Aké alternatívne možnosti financovania u nás existujú?

– Mala som už niekoľko telefonátov od mladých tvorcov, ktorí sa ma pýtali, ako postupovať pri crowdfundingu, a chceli so mnou spolupracovať. Dôležité je mať jasnú víziu, prepracovanú stratégiu, dostatok času a trpezlivosti. A takisto dosta­tok kontaktov. Nie je na to univerzálny recept, dôležitá je originalita, kreativita a schopnosť predať svoj projekt. Financovanie nezávislých filmových projektov je náročné, ale nie nemožné. Primárne by som poradila venovať čo najviac času príprave projektu, nevstupovať bez nej do realizácie. Dnes je veľa možností prezentovať projekty na medzinárodných fórach, získavať kontakty, ponúkať projekt potenciálnym partnerom. Znie to možno paradoxne, ale i producent nezávislého filmu by mal mať pred začatím projektu dobre vypracovaný biznis plán a už od začiatku vedieť pracovať s marketingovým plánom a PR stratégiou. Produkovať nezávislý film nemusí pre producenta automaticky znamenať stratu. V povedomí ľudí je zakódovaná mylná informácia, že tento typ filmu je iba pre hŕstku intelektuálov. Ak sledujeme návštevnosť filmov na akomkoľvek festivale, zistíme, že stále je dosť divákov, ktorí túžia vidieť náročnejšie diela. Musíme ich však vedieť adekvátne ponúknuť.

Film je finančne náročné umenie. Výroba je drahá, výnos z kín ju málokedy pokryje. V čom je podľa vás najväčší problém pri financovaní filmu v našich podmienkach?

– Téma financovania filmov je zložitá a nedá sa na ňu odpovedať niekoľkými vetami. Žijeme v dobe, keď sa podmienky financovania čohokoľvek menia takmer z hodiny na hodinu, ekonomická stabilita je na celom svete rozkolísaná a existuje príliš veľa vážnych globálnych problémov, ktoré musia vlády riešiť. O to ťažšiu pozíciu má filmový priemysel v krajinách, ako je Slovensko, ktoré sa nachádza kdesi na chvoste záujmu. Súkromní investori sú vzácnosťou, pretože berú investíciu do filmu ako príliš riskantnú, návštevnosť slovenských filmov nie je pre nich motivujúca. A tu je kameň úrazu. Ak musí producent zápasiť s malým objemom peňazí, pracovať v obmedzených podmienkach a hlavne nemôže filmu urobiť adekvátnu kampaň, tak návštevnosť v kinách lepšia nebude. Veď celý svet dnes funguje na reklamných kampaniach, ľudia idú ako ovce za všetkým, čo im marketéri vsugerujú. Ako inak chcete dostať ľudí do kina, keď nie reklamou? Vyprodukovať film naozaj nie je jednoduché a pri ceste k divákovi mu treba venovať veľkú pozornosť. Je tu, samozrejme, ďalší dôležitý moment – aby sme my filmári, ale i ostatní ľudia pracujúci v oblasti kultúry mohli pracovať v normálnych podmienkach, vláda by mohla urobiť jeden ústretový krok a vytvoriť pre podnikateľov zákon o sponzorstve, aby si mohli odpisovať sponzorské dary z daní. Myslím, že by to bola veľká pomoc pre všetkých.

Máte skúsenosti aj s produkciou festivalov. Tento rok zaznamenala väčšina filmových festivalov finančné a organizačné problémy. Myslíte si, že to spôsobil strach investorov alebo slovenský divák stratil záujem o film?

– Slovenský divák určite nestratil záujem o film, je to problém, ktorý som načrtla v predchádzajúcej odpovedi. Investori nemajú záujem podporovať podobné aktivity, pretože nemajú motiváciu. Vytrácajú sa hodnoty, uprednostňujú sa lacné, bezmyšlienkovité projekty, ktoré nikomu nič neprinesú, dôležitý je obal a nie obsah. Bohužiaľ, ľudia sa dobrovoľne nechávajú manipulovať, manipuláciu vnímajú ako samozrejmosť a vedome sa jej podriaďujú.

Stáli ste pri zrode spoločnosti Furia Film, ktorá vyprodukovala viacero zaujímavých titulov – patria medzi ne dokumenty Posledná maringotka či ABSOLVENTI/Sloboda nie je zadarmo, krátky film X = X + 1 alebo niekoľko dokumentárnych cyklov v RTVS. Na akých projektoch v súčasnosti ešte pracujete?

– Momentálne sa stále venujem Denníku Agáty Schindlerovej, ale priebežne už pripravujem ďalší hraný film. Okrem toho mám v hlave zaujímavý projekt pre verejnoprávnu televíziu, tak uvidíme, ako to všetko dopadne.

Vladana Hrivnáková (absolventka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU)

 

FOTO: archív Furia Film