Vrátiť sa môžu iba vzkriesení

Snaha vrátiť Otca po silnej mozgovej mŕtvici späť do života vedie Matku a Syna k tomu, že hoc im slová lekárov nedávajú veľa nádeje a diagnózu prijmú, nestrácajú nádej. To je leitmotív česko-slovenského filmu Václava Kadrnku Správa o záchrane mŕtveho (2021), ktorý prichádza do slovenských kín v marci. 

„V lete roku 2016 utrpel môj otec vážnu mozgovú mŕtvicu. Hoci to boli dni plné napätia a strachu, zapisoval som si všetko, čo sa v súvislosti s mojím otcom, matkou a so mnou dialo. Snažil som sa zachytiť obrazy, zvuky a emócie, ktoré sa odohrávali okolo nás a v našom vnútri,“ hovorí režisér Václav Kadrnka v presskite k filmu. „Tie bezprostredné okamihy, keď sa čas scvrkával a súčasne naťahoval, som nedokázal skrotiť. Nemal som ich pod kontrolou a najhoršie bolo, že som na sebe cítil neustály tlak, aby som tým splašeným okamihom prisúdil významy, ktoré by ich urobili znesiteľnejšími. Slová strácali svoj zmysel a kotúľali sa priestorom. Tomu tlaku nešlo vzdorovať. Táto naliehavá narácia gradovala a sám v sebe som si z nej skladal akési zadanie z dávnych čias, ktoré som si sám určil, a to ma znepokojovalo, tiahlo ma to stále ďalej, nútilo ma to kráčať. Nie k úteku, ale ku krokom na záchranu mŕtveho,“ pokračuje filmár, ktorý v roku 2011 debutoval takisto autobiografickou snímkou 80 listov. Premiéru mala na festivale v Berlíne. So svojím ďalším filmom Křižáček (2017) zvíťazil na festivale v Karlových Varoch. 

Slovenskou koproducentkou filmu Správa o záchrane mŕtveho je Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. Produkovala napríklad nemecko-slovenský detský film Letní rebeli (2020) debutantky Martiny Sakovej či Piatu loď (2017) Ivety Grófovej, ktorá si z festivalu v Berlíne odniesla Krištáľového medveďa za najlepší film v sekcii Generation Kplus. 

Správa o záchrane mŕtveho vznikala niekoľko rokov, ešte vo fáze príprav ju v roku 2018 vybrali na Hong Kong Asia Film Financing Forum medzi najlepšie projekty, hotový film získal neskôr na rovnakom fóre cenu HAF Goes to Cannes 2021 a vzniku Kadrnkovho tretieho filmu pomohla aj podpora Eurimages. 

V roku 2020 sa konečne začalo nakrúcať, prišla však pandémia. „Keď sa zavreli hranice, akurát som mala vycestovať do Česka za naším štábom. Vašek a jeho manželka Simona, producentka filmu, nakrúcali, kým sa dalo, lebo vedeli, že ak štáb rozpustia domov, je otázne, kedy sa vráti. Opatrenia nás zastavili asi po desiatich dňoch práce a vo všetkom bol zmätok,“ spomínala koproducentka filmu Katarína Krnáčová vlani v máji v rozhovore vo Film.sk. „S Vaškom a so Simonkou sme si viackrát do týždňa telefonovali, zvažovali sme plusy a mínusy rôznych alternatív. Som minoritná koproducentka, rozhodnúť museli oni. Najťažšie to bolo pre Vaška. Správa o záchrane mŕtveho je do veľkej miery autobiografická a on ako spoluautor scenára, producent a režisér bol v projekte ponorený najhlbšie. Vytrvalo sa držal alternatívy, že točiť sa bude, a odklad nakrúcania na neurčito bol pre neho až úplne krajnou možnosťou,“ dodala Krnáčová. 

Nakrúcanie museli nakoniec prerušiť, film sa však podarilo dokončiť a Správa o záchrane mŕtvehomala premiéru vlani na festivale v Karlových Varoch. Vo festivalovom katalógu označil Martin Horyna snímku za „spirituálnu cestu do miest, kam človeka vpustia iba zriedka, pretože sa tu život usilovne tlačí k smrti a vrátiť sa môžu iba vzkriesení.“

V hlavných úlohách sa predstavia Vojtěch Dyk, Zuzana Mauréry a Petr Salavec. Kameramanom filmu je Raphael OʼByrne, so scenárom pomáhali Kadrnkovi Jiří Soukup a spisovateľ Marek Šindelka, podpísaný napríklad aj pod filmom Okupácia (r. Michal Nohejl, 2021). Producentom filmu je spoločnosť Sirius Film a koproducentom okrem slovenskej spoločnosti Silverart aj francúzska spoločnosť Bocalupo Films.

Správa o záchrane mŕtveho (Zpráva o záchraně mrtvého, CZ/SK/FR, 2021, r. Václav Kadrnka)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 890 500 eur* (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 95 000 eur, podpora z fondu Eurimages 130 000 eur) 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Matúš Kvasnička
foto: Silverart

Miesta duchov ožili spomienkami

Príbehy priemyselných objektov, ale aj iných dôležitých stavieb a priestorov, z ktorých sa stali ruiny, predstaví 12 nových dielov dokumentárnej série Budujeme Slovensko. Od 21. februára do 16. mája ich postupne vysiela RTVS. Tri časti o neodstavanom sídlisku v Michalovciach, o bývalom textilnom závode v Trenčíne a o kine v Košiciach prídu v marci aj do slovenských kín.

Na začiatku prvej série cyklu Budujeme Slovensko stála novinárka a dokumentaristka Bibiana Beňová, ktorá režírovala prvých šesť častí. Dôležitým momentom bolo jej stretnutie s fotografmi Tomášom Maninom a Jurajom Fifikom, spolu s ňou sa podieľali na námete a scenári. Producentom, dramaturgom a garantom projektu sa stal Peter Kerekes. Do druhej a tretej série cyklu oslovil študentov alebo nedávnych absolventov dokumentárnej tvorby. Pásmo, ktoré s vlastnou distribučnou spoločnosťou Filmtopia uvedie v kinách, tvoria tituly Michalovský Černobyľ Pauly Reiselovej, Príbeh Meriny, ktorý natočili Jana Mináriková a Dušan Bustin a Projekt 566 sedadiel v réžii Mareka Moučku.

„Ako dieťa som vyrastala na sídlisku a z okna detskej izby som pozorovala paneláky, ktoré ma obklopovali. Za každým oknom sa ukrýval príbeh a ja som sa snažila predstaviť si, čo sa uprostred tých štyroch stien odohráva. V noci, keď sa za oknami rozsvietilo svetlo, som svoje vymyslené príbehy mohla porovnávať s tými skutočnými. Sídlisko SNP v Michalovciach také šťastie nemalo,“ hovorí Paula Reiselová, režisérka a scenáristka filmu Michalovský Černobyľ. Výstavba Sídliska SNP v Michalovciach sa začala na jeseň v roku 1988, ale plán vytvoriť nové domovy pre vyše štyridsaťtisíc obyvateľov sa nepodarilo zrealizovať. „Príbehy, ktoré malo sídlisko poňať a rozvíjať, sa v ňom nikdy neusadili. Ako obrovské kulisy, pamätník revolúcie a tŕň v oku okolitým obyvateľom márne čaká na dokončenie. Hoci na prvý pohľad zíva prázdnotou, opustené nikdy nebolo,“ približuje režisérka.

Príbeh Meriny hovorí o textilnom podniku Merina – vďaka nemu mal Trenčín prívlastok „mesto módy“. „Pre Merinu sme sa rozhodli aj preto, že sa plánovalo búranie niekoľkých storočných budov s historickou hodnotou v jej areáli a chceli sme, aby zostali zachované aspoň vo filme. Ku koncu príprav na nakrúcanie, i keď to nebol pôvodný zámer, sa do príbehu dostal aj jeho súčasný stav a boj medzi aktivistami usilujúcimi sa o zachovanie stavieb a developermi, ktorí na ich mieste stavajú hypermarket. Po zdĺhavých prípravách na filmovanie sme dostali zákaz nakrúcať, čo bola situácia, ktorú sme museli nejako vyriešiť. Ako, to sa dozviete v závere nášho dielu,“ prezrádza Jana Mináriková, režisérka a scenáristka filmu.

„Kino Družba bolo prvé kino, ktoré som v detstve navštívil, a tak nakrútiť film práve o ňom bolo prirodzenou voľbou. Dnes je kino v dezolátnom stave, ale tak si ho pamätať nechcem, pokúsil som sa zaznamenať jeho existenciu v časoch jeho najväčšej slávy. Vzdať hold tomuto jedinečnému projektu znamenalo nájsť ľudí ako premietač a programový manažér, ktorí stáli za každodennou prevádzkou tohto kina,“ predstavuje svoj film Projekt 566 sedadiel režisér a autor scenára Marek Moučka. Venuje sa v ňom zašlej sláve kina Družba na sídlisku Terasa v Košiciach. „Film je zamyslením nad potrebou kultúry v dnešnom svete, ako aj priblížením príbehu ,budujúceho‘ Slovenska v 70. rokoch. Sídliskové kino malo funkciu zabávať pracujúci ľud, prinášalo inovácie panoramatickej projekcie a jeho železné základy si postavili obyvatelia zamestnaní v blízkych železiarňach vlastnými rukami,“ opisuje režisér.

Príklady zo zahraničia ukazujú, ako sa opustené továrne a iné nepoužívané priemyselné objekty systematicky menia na kultúrne centrá alebo objekty na bývanie. Na Slovensku sú ponechané napospas času, prírode, rozkrádaniu a vandalizmu. Niektoré sú nenávratne stratené, iným by sa možno ešte dalo pomôcť. Projekt teda prináša aj témy ako vzťah ľudí k verejnému priestoru alebo dôsledky environmentálnej bezohľadnosti budovateľského nadšenia.

„Projekt Budujeme Slovensko som vnímala ako istý dar, príležitosť od nášho pedagóga Petra Kerekesa. Sám to opisoval tak, že nám dáva ihrisko, voľné územie pre našu kreativitu, a tak som to cítila aj ja. Mohli sme si v relatívne ideálnych podmienkach vyskúšať prácu na filme mimo bezpečného útočiska školského prostredia. Samozrejme, chcela som sa mu revanšovať čo najlepším výsledkom, čo prinášalo vysoké nároky a istý tlak na naplnenie jeho predstavy ideálneho filmu. Bola to určite veľká škola, aj keď miestami náročná, ale stále si myslím, že zapojiť študentov do praxe je pre nás mladých potenciálnych filmárov úžasná skúsenosť,“ približuje dokumentaristka Paula Reiselová.

Okrem Petra Kerekesa a jeho producentskej spoločnosti sa na projekte ako koproducenti podieľali RTVS a Slovenský filmový ústav.

Budujeme Slovensko 
pásmo troch častí rovnomenného televízneho dokumentárneho cyklu –  Michalovský Černobyľ (r. Paula Reiselová, 2022, Slovensko), Príbeh Meriny (r. Jana Mináriková, Dušan Bustin, 2022, Slovensko), Projekt 566 sedadiel (r. Marek Moučka, 2022, Slovensko)
CELKOVÝ ROZPOČET PÁSMA: 58 332 eur  (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 23 333 eur, vklad RTVS: 34 999 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Jaroslava Jelchová
foto: Peter Kerekes Film