„Režim netrval na starej epistéme 50. rokov, nevynucoval si manifestačný́ súhlas podľa hesla ,kto nie je s nami, je proti nám‘. Nahradil ho novým – ,kto nie je proti nám, je s nami‘ a domáhal sa iba zrieknutia verejného vyjadrovania nesúhlasu,“ hovorí v ­rozhovore tohto čísla o ­normalizácii nielen v kultúre scenárista Leo Štefankovič, ktorý́ koncom marca oslávi 75 rokov.

Len pár dní po vzniku tohto rozhovoru sa Slovensko aj celá Európa ocitli v­ situácii, keď musia reagovať na útok riadený́ mocnými mužmi z­ Kremľa na územie suverénneho štátu – Ukrajiny. Veľká väčšina z­ nás cíti potrebu odsúdiť násilie, pomôcť ľuďom na úteku, ale aj­ tým, čo sú odhodlaní brániť svoju krajinu do posledného dychu. Zároveň asi všetci vnímame nutnosť čo najskôr ostrý́ konflikt utlmiť. Jasný́ postoj – aspoň pokiaľ ide o ­hlasné a ­verejné odmietnutie násilia – začal byť takmer samozrejmosťou. Boli však obdobia, a­ vôbec nie pradávno, keď to tak nebolo.

Na marec sme si už dlhšie pripravovali tému o­ zastúpení žien v­ slovenskej kinematografii. V situácii, keď sa len pár desiatok ci stoviek kilometrov od našich domovov bombardujú mestá susedného štátu, keď jeho územím prúdia státisíce ľudí hľadajúcich bezpečie a­ keď sa naša spoločnosť – opäť raz – pod vplyvom šoku o kúsok viac zomkla a­ vytvorila vlnu solidarity, sa téma zastúpenia žien v­ slovenskom filme môže zdať celkom postranná...

Vojna nemá ženskú tvár, hovorí titul knihy bieloruskej spisovateľky a­ novinárky, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič. Napokon, aj ruský prezident je muž, ktorý́ sa celé roky obklopuje výhradne mužmi potvrdzujúcimi jeho názory. Dokonca i mobilizácia, ktorú vo štvrtok 24. februára vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij, sa týka primárne mužov. Lenže tak ako tvoria knihu Svetlany Alexijevič práve svedectvá žien, čo bojovali v ­druhej svetovej vojne, aj do obrany Ukrajiny a najmä do pomoci civilistom sa zapája obrovské množstvo žien, či už priamo z ­Ukrajiny, zo Slovenska, alebo odinakiaľ. Ich pohlaď je rovnako cenný́ ako mužský – možno práve tým, že je iný́ ako mužský. Dôkazom je napríklad aj svedectvo o ­vojne z ­civilnej perspektívy, aké pred niekoľkými rokmi priniesol skvelý́ dokumentárny film Pre Samu (2019), ktorý́ v­ bombardovanom Aleppe nakrútila sýrska režisérka Waad Al-Kateab.

Bez ohľadu na to, ako sa bude vojnový́ konflikt na Ukrajine v ­najbližších dňoch vyvíjať, na Slovensku s ­najväčšou pravdepodobnosťou čoskoro spoznáme nových držiteľov filmových cien Slnko v­sieti. Podľa zverejnených nominácií v ­nich majú ženy isté len ceny za herecké úlohy a­ za kostýmy. Horúcim kandidátom na niektorú z cien v­ hlavných kategóriách (najlepší film, réžia, kamera, scenár) je nepochybne slovensko-ukrajinská koprodukcia Cenzorka, ktorá mala takmer výlučne mužský štáb.

No aj bez sošiek pre víťazov budú slovenské filmárky stále tu. Budú nám rozprávať o­ traume z­ pôrodu, o­ osude planéty, o­ osamelosti v­ meste a­ skôr či neskôr určite aj o­ vojne a­ jej dôsledkoch.

Mária Ferenčuhová