Po pandemickej pauze znova zasvieti Slnko v sieti

Služobníci, Cenzorka, Muž so zajačími ušami. Jeden z tohto trojlístka získa Slnko v sieti ako najlepší film. Rozhodli tak hlasy členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Po ročnej prestávke zapríčinenej covidom reflektujú národné filmové ceny tvorbu rokov 2020 a 2021 naraz. Z 29 prihlásených hraných, dokumentárnych a animovaných filmov postúpilo do druhého kola 11 titulov. 

„Zákerne štipľavý, vrcholne sebavedomý, mrazivo štýlový film prináša príbeh, ktorý je nanajvýš aktuálny aj pre dnešok,“ písal po svetovej premiére Služobníkov na Berlinale portál Screen International. Druhý hraný celovečerný film Ivana Ostrochovského získal najviac – dvanásť nominácií. Vizuálne sugestívnymi čiernobielymi obrazmi rozohráva príbeh mladých seminaristov konfrontovaných s mašinériou totalitnej ideológie, ktorí stoja v 80. rokoch pred voľbou veriť alebo kolaborovať.

Z Benátok si priviezla cenu za scenár v sekcii Horizonty Cenzorka, ktorej akademici prisúdili jedenásť nominácií. Na pomedzí dokumentu a hranej formy rozvíja Peter Kerekes dialóg väzenskej dôstojníčky a vrahyne, ktorá zo žiarlivosti zavraždila partnera. Lenže odsúdená má dieťa, kým dozorkyňa je sama. Hrdinku našli v ukrajinskej väznici, kde film aj nakrúcali. Príbeh sa odvíja nenáhlivo, polohlasne, bez klasických väzenských klišé, pátosu a vypätých emócií.

Jedenásť nominácií zdobí aj komédiu Muž so zajačími ušami. (Jedenásťkrát je nominovaná aj na Českého leva.) Martinovi Šulíkovi už vyniesla cenu za réžiu vo Varšave aj Cenu ekumenickej poroty festivalu. Šulík vo filme hovorí o vážnych veciach so sarkastickým humorom. Protagonistom je šesťdesiatnik, kedysi úspešný spisovateľ, ktorého život zmení milenkino tehotenstvo. V paralelnom snovom príbehu mu narástli zajačie uši, takže počuje nielen hlasy ľudí, ale aj ich myšlienky. Do seba zahľadený egoista je akousi diagnózou spoločnosti. 

Slnko v sieti za réžiu čaká na jedného z trojlístka Ostrochovský, Kerekes, Šulík. Sklenú plastiku Kolomana Lešša za kameru získa jeden z nominantov – Juraj Chlpík (Služobníci), Martin Kollar (Cenzorka) alebo Martin Žiaran (Správa). Alexandra Borbély (Muž so zajačími ušami), Marina Klimova (Cenzorka) a Irina Kiriazeva (Cenzorka) súťažia o sošku v kategórii ženský herecký výkon v hlavnej úlohe, z mužov nominovali Noela Czuczora (Správa), Miroslava Krobota (Muž so zajačími ušami) a Samuela Polakoviča (Služobníci). 

Silná zostava sa stretla aj v kategórii celovečerných dokumentov. Láska pod kapotou je adrenalínovou jazdou do duše večného smoliara a kverulanta oddaného motorom. Silný príbeh už vyniesol Mirovi Removi nomináciu na Cenu českej kritiky aj na Českého leva. The Sailor prináša príbeh starého námorníka, ktorý miloval more, ženy, ale najmä slobodu. Intímny príbeh konštruktéra lodí je esejou o odchádzaní, ktorú Lucia Kašová odľahčila vizuálnym i situačným humorom aj podobenstvom o kolobehu ničenia a znovuzrodenia. Tretím „do partie“ je portrét Raj na zemi. Jaro Vojtek zaostril na profesionálny aj súkromný život fotografa a reportéra Andreja Bána, ktorý prináša reportáže z oblastí zmietaných vojnovými konfliktmi a krízami.

To, ktoré nominácie sa napokon premenia na prestížnu sošku, sa dozvieme 9. apríla. Slávnostné vyhlásenie cien Slnko v sieti sa odohrá v historickej budove Slovenského národného divadla. Galavečer odvysiela v priamom prenose Jednotka RTVS. 

Výber z nominácií na Slnko v sieti 2020, 2021

Najlepší hraný film

Cenzorka, r. Peter Kerekes, prod. Ivan Ostrochovský

Muž so zajačími ušami, r. Martin Šulík, prod. Rudolf Biermann, Martin Šulík

Služobníci, r. Ivan Ostrochovský, prod. Ivan Ostrochovský, Albert Malinovský, Katarína Tomková

Najlepší dokumentárny film

Láska pod kapotou, r. Miro Remo, prod. Miro Remo, Vít Janeček

Raj na zemi, r. Jaro Vojtek, prod. Zora Jaurová, Mátyás Prikler

The Sailor, r. Lucia Kašová, prod. Nazarij Kľujev

Najlepší animovaný film

Bolo raz jedno more..., r. Joanna Kożuch, prod. Peter Badač

Cez palubu!, r. Filip Pošivač, Barbora Valecká, prod. Pavla Janoušková Kubečková, Jakub Viktorín

On the Hill, r. Lukáš Ďurica, Juraj Mäsiar, prod. Filmová a televízna fakulta VŠMU

Jena Opoldusová, publicistka

Slovenský filmový ústav v Bratislave ostro odsudzuje agresívny zásah Ruskej federácie do suverenity Ukrajiny a vyjadruje solidaritu a plnú podporu jej obyvateľom. Odmietame nevyprovokované násilie, bezprecedentný vstup ruských vojsk na zvrchované územie Ukrajiny, ktorý ohrozuje ľudí na Ukrajine a pokúša sa o destabilizáciu mieru v Európe.

Slovenský filmový ústav vyznáva hodnoty slobody, demokracie a humanizmu a považuje za povinnosť vyjadriť svoj postoj v týchto časoch ťažkých pre Ukrajinu. Umenie je už z podstaty pacifistické a spája ľudí bez ohľadu na ich národnosť či štátnu príslušnosť. Chceme, aby aj naši ukrajinskí kolegovia, ako aj všetci občania Ukrajiny boli slobodní, mali právo na sebaurčenie, bezpečnosť a existenciu bez strachu o vlastný život a životy svojich blízkych.

Občania Slovenskej republiky majú historickú skúsenosť s porušovaním ľudských práv a slobôd, a preto odsudzujeme akékoľvek snahy o jej opakovanie. Pridávame sa k vyjadreniam kultúrnych inštitúcií a univerzít v našej krajine, aby sme využili svoj intelektuálny a kultúrny potenciál na hľadanie mierových riešení a podporu politickej stability v regióne a v Európe.

Slovenský filmový ústav ako člen Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) sa aktívne pridáva k jej výzve na podporu Národného centra Oleksandra Dovženka v Kyjeve. Solidaritu svojmu partnerovi prejavuje okrem morálnej podpory aj finančne – zbierkou zamestnancov inštitúcie, ktorú zašle na účet mimovládnej organizácie Vostok SOS.

https://vostok-sos.org/en/ukraine-under-fire-support-vostok-sos-aid-operation/

Slovenský filmový ústav

Febiofest BUDE. Zaostrí aj na Ukrajinu

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava sa po dvoch rokoch uskutoční v plnej podobe. Konať sa bude od 16. do 22. marca v Bratislave a následne v takmer dvadsiatich kinách po celom Slovensku. Divákom ponúkne atraktívne premiéry, sekciu venovanú Ukrajine, obľúbené programové sekcie, súťaž krátkych filmov aj stretnutie filmových profesionálov Industry Days.

„Festival ide v línii programových sekcií, ktoré sme pripravili na rok 2020, a to tak, aby zaujímavým programom a dobrým filmom zaujal publikum od náročných cinefilov cez divákov, ktorých zaujíma tradičnejšie filmové rozprávanie a veľké filmárske mená, až po deti,” uviedla pre Film.sk výkonná riaditeľka festivalu Ľubica Orechovská. Festivalový program reflektuje aj dianie na Ukrajine. „Rozhodli sme sa vyskladať špeciálnu sekciu filmov, ktoré, veríme, aspoň trochu poodhalia súvislosti tejto tragickej udalosti. Či už ide o filmy, ktoré priamo súvisia so súčasným Ruskom a Ukrajinou a porušovaním základných ľudských práv a slobôd alebo dokumenty širšie reflektujúce tému okupácie,” povedal programový riaditel festivalu Ondrej Starinský. Návštevníkov čakíá aj novinka v podobe rozšírenia niekdajšej sekcie Slovenská filmová krajina, ktorá sa transformuje na sekciu s názvom V strede Európy. „V nej sa podľa vzoru súťaže krátkych filmov objavia okrem titulov, ktoré vznikli na Slovensku, aj filmy zo susedných krajín. Súťaž prinesie 20 najlepších krátkych filmov, ktoré sme divákom pre pandémiu nemohli premietnuť vlani,“ priblížila Orechovská. Výber krátkych filmov budú po projekciách sprevádzať diskusie s tvorcami. „Diváci sa môžu tešiť na český animovaný film Rudé boty, ktorý mal premiéru v Cannes, maďarský Súmrak, uvedený na prestížnom festivale IDFA v Amsterdame, rakúsku videoesej Ako zmiznúť kreatívnej skupiny Total Refusal, založenú na princípoch počítačovej hry, premiérovanú v sekcii Berlinale Shorts, či krátky film Petra Stricklanda Cold Meridian,“ menuje umelecký riaditeľ Febiofestu Ondrej Starinský.

Priestor na filmových plátnach vyhradil Febiofest legendám svetového filmu aj čerstvým hviezdam. „Premietneme dva výborné dokumenty – autoportrét francúzskej režisérky Varda by Agnès a dokument Ennioo najznámejšom autorovi filmovej hudby Enniovi Morriconem v réžii Giuseppeho Tornatoreho. Súčasný taliansky film priblíži miniprofil ,talianskych bratov Coenovcov‘ – dvojičiek Damiana a Fabia DʼInnocenzovcov, ktorých Bad Tales získali na Berlinale v roku 2020 Strieborného medveďa za scenár a ich ďalší film America Latina mal vlani premiéru v hlavnej súťaži v Benátkach,“ vyberá z programu Starinský. Pre „otrlých“ divákov bude pripravená sekcia Planet Dark s ponukou podivných a krvavých snímok. Do tej prvej kategórie rozhodne patrí španielsky surreálny titul Výhody cestovania vlakom, nominovaný na Európsku filmovú cenu v kategórii komédií. Febiofest prinesie aj novinky etablovaných režisérov – drámu francúzskeho filmára Jacqua Audiarda Paríž, 13. obvod o tridsiatnikoch, ktorí sa vyhýbajú záväzkom, či Memoriu svojbytného thajského tvorcu Apichatponga Weerasethakula, v ktorej Tilda Swinton putuje kolumbijskou krajinou na hranici sna a reality. 

Festival otvoria filmom Nezanechať stopy, ktorý uvedie poľský režisér Jan P. Matuszyński. Snímka vychádza zo skutočných udalostí a jej protagonistom je Jurek, ktorý sa cez noc stane nepriateľom totalitného poľského štátu 80. rokov. Je totiž jediným svedkom incidentu, počas ktorého milícia ubila na smrť stredoškoláka. „V sekcii celovečerných filmov V strede Európy sa diváci môžu tešiť na viaceré novinky za účasti tvorcov – Jednotku intenzivního života Adély Komrzý, ocenenú Cenou českej filmovej kritiky za najlepší dokument, alebo film Bratstvo režiséra Francesca Montagnera, ktorý získal cenu Zlatý leopard na festivale v Locarne. Premietneme aj hraný film Okupace, debut Michala Nohejla, ktorý má až 13 nominácií na Českého leva,“dodal Starinský.

Návštevníkov Febiofestu čaká aj projekcia nemého filmu so živou hudbou, detské dielne, besedy s tvorcami či lektorské úvody k filmom. „Uvidíme, ako to bude s aktuálnymi pandemickými opatreniami v čase konania festivalu. Je možné, že program ešte doplníme,“ upozornila Orechovská. „Všetci v organizačnom tíme dúfame, že po dvoch rokoch sa Febiofest odohrá v podobe, na akú sme zvyknutí spred pandémie. Síce s miernym časovým sklzom, ale naplno pripravujeme prezenčnú kinoverziu festivalu, ktorá sa odohrá v bratislavských kinách Lumière a Mladosť a následne sa bude ,ozývať‘ s výberovým programom v ďalších takmer dvadsiatich kinách a filmových kluboch po celom Slovensku. Hybridnú formu ponechávame v prípade industry programu – Works in Progress, ktorý sa bude konať v kinosále ako moderované podujatie naživo, ale bude dostupný aj ako stream pre všetkých záujemcov, filmových profesionálov, zástupcov festivalov a podobne,“ povedala Orechovská.

Bratislava Industry Days, ktoré Febiofest pripravuje v spolupráci s Národným kinematografickým centrom Slovenského filmového ústavu, sa konajú v dňoch 21. a 22. marca. Ich súčasťou je verejný pitching, teda moderovaná prezentácia pripravovaných slovenských filmových projektov všetkých žánrov. Pod názvom Works in Progress sa odohrá v Kine Lumière. Novým partnerom Bratislava Industry Days je rezidenčno-mentoringový program Pop Up Film Residency. Jeho zástupcovia vyberú jeden z prezentovaných projektov do programu Pop Up Film Residency Visegrad, ktorý sa bude konať v júni v Budapešti. Profesionáli sa v rámci Bratislava Industry Days môžu aj školiť a absolvovať individuálne odborné konzultácie, ktoré sa realizujú v spolupráci s medzinárodným vzdelávacím programom MIDPOINT.

Zuzana Sotáková
foto: Febiofest

Príde zvukový majster Pink Floyd: The Wall aj producent Jarmuscha a Arakiho

Už skoro dekádu prináša na Slovensko filmových profesionálov, ktorí patria medzi špičku vo svojom odbore. Ponúka možnosť nahliadnuť do ich tvorivej dielne, spoznať proces vzniku audiovizuálnych diel a zoznámiť sa s profesiami, ktoré na verejných podujatiach zväčša ustupujú hercom a režisérom. Medzinárodné vzdelávacie a networkingové podujatie Visegrad Film Forum (VFF) sa po dvojročnej pandemickej prestávke vracia. Konať sa bude od 16. do 19. marca v Bratislave. 

Casino Royale, Pink Floyd: The Wall, Let číslo 93, Harry Potter a kameň mudrcov, Charlie a továreň na čokoládu, Evita, Interview s upírom, Batman... Zoznam jeho prác je pôsobivý a rozmanitý, najmä ak sa naň pozrieme cez prizmu jeho profesie. Írsky zvukový majster Eddy Joseph, ktorý pracoval na viac ako siedmich desiatkach diel, bude jedným z hostí deviateho ročníka VFF. Dvojnásobný držiteľ prestížneho ocenenia BAFTA si pre poslucháčov filmových odborov, ale aj záujemcov z radov laickej verejnosti pripravil prípadovú štúdiu k legendárnemu hudobnému filmu Alana Parkera Pink Floyd: The Wall. Na pôde Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení bude prednášať aj o svojej práci na ďalších filmoch a o tom, ako dôležitý môže byť zvuk pri vytváraní filmovej atmosféry. „Zvuk je súčasťou rozprávania príbehu alebo súčasťou atmosféry a diváci by si ho nemali uvedomovať, rovnako ako by si nemali uvedomovať hudbu, pokiaľ na to nie je konkrétny dôvod. Myslím si, že vo filmoch je príliš veľa hudby. Režiséri a producenti sa obvykle boja nechať záber tak, ako je. Ja milujem ticho. Som veľkým zástancom svetla a tieňa vo zvuku, a ak som v kariére niečo dosiahol, tak to, že som sa pokúšal ich presadiť,“ uviedol pre magazín Aesthetica Joseph, ktorý sa dnes venuje najmä konzultáciám. Zvuk je podľa neho zároveň jednou z tých súčastí filmu, ktoré sa dnes často prehliadajú. „Chcem ľudí naučiť počúvať a to, ako tým môžete pozdvihnúť soundtrack. Musíte vedieť čítať scenár a odčítať z neho, ako má ten film nakoniec znieť. Myslím, že v súčasnosti sa toto ľudia už neučia,“ povedal pre portál cinemajam.com. 

Ľudia majú často predstavu, že práca na filme je vtesnaná do niekoľkých týždňov nakrúcania. Realita je však úplne iná a za filmami sú často roky neviditeľnej práce na tom, aby sa vôbec začalo nakrúcať. Svoje o tom vie aj americký producent nezávislých filmov Jim Stark, ktorý v marci takisto pricestuje na VFF. Jeho začiatky sú späté s americkým nezávislým filmom, predovšetkým s režisérom Jimom Jarmuschom, s ktorým spoločne urobili filmy ako Káva a cigarety (2003), Mimo zákon (1986) či Tajuplný vlak (1989). S ďalším známym americkým nezávislým režisérom Greggom Arakim nakrútil snímky ako The Living End (1992) či Skurvená generácia (1995). „Neskôr sa Stark preorientoval na európske snímky, často nízkorozpočtové produkcie. A práve tieto skúsenosti bude odovzdávať študentom a mladým filmárom. Priblíži im, aké nástrahy a výzvy z producentského či produkčného hľadiska číhajú pri výrobe amerických nezávislých filmov a európskych artových snímok,“ priblížila pre Film.sk koordinátorka programu a projektu VFF Monika Lošťáková. 

Medzinárodnú zostavu lektorov uzatvára poľský režisér Jan P. Matuszyński, ktorý debutoval pôsobivou životopisnou drámou o výtvarníkovi Zdzisławovi Beksińskom Posledná rodina (2016), ku ktorej uvedie pre slovenské publikum prípadovú štúdiu. Jeho druhý film Nezanechať stopy mal premiéru v Benátkach a za „skvele umelecky uchopené zobrazenie praktík totalitnej moci“ a „výpoveď o arogancii a cynizme diktátorských režimov naprieč priestorom i časom“ získala táto poľsko-francúzsko-česká snímka nedávno v Česku hlavnú cenu Trilobit 2022. Snímka bude otváracím filmom VFF a festivalu Febiofest, ktorých programy sa čiastočne prelínajú. V programe VFF bude mať Matuszyński prednášku, v ktorej „porozpráva študentom a mladým filmárom o tom, aké režijné postupy využíva pri realizácii svojich projektov v kontexte prienikov dokumentaristickej práce a práce režiséra hraných filmov, keďže má na konte ako hrané filmy, tak dokumenty,“ uviedla Lošťáková.

Na pôde bratislavskej Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení, kde sa VFF tradične konáa ktorá podujatie spoluorganizuje, sa predstavia aj viaceré zahraničné filmové školy. „Tento rok to budú maďarská Eszterházy Károly University Eger, poľská Krzysztof Kieślowski Film School University of Silesia či česká Filmová akademie Miroslava Ondříčka v Písku,“ uviedla Lošťáková. V čase našej uzávierky rokovali organizátori aj s ďalšími školami a ich účasť závisí od aktuálneho vývoja pandémie. „Naše podujatie je predovšetkým o stretávaní sa. Dúfame, že väčšina zahraničných hostí a študentov bude môcť na podujatie pricestovať. Od všetkých vyžadujeme, aby boli zaočkovaní. Čo sa týka ďalších opatrení, budeme sa riadiť aktuálnymi vyhláškami. Rozprávať o tom, čo nás čaká o mesiac, je z hľadiska rýchlo sa meniacej situácie dosť odvážne,“ dodala Lošťáková. Pre neistú situáciu sa organizátori pripravujú aj na možnosť hybridnej podoby VFF, keď by účastníkom, ktorí nemôžu pricestovať, ponúkli istú časť programu online.

Zuzana Sotáková
foto: Lukasz Bak

Slovenský film, obraz 2021

Domáce filmové premiéry uplynulého roka predstaví už po ôsmy raz bilančná prehliadka Týždeň slovenského filmu (TSF). Po dvoch ročníkoch, ktoré pandémia posunula na koniec roka a do online priestoru, sa bude opäť konať na jar, od 4. do 10. apríla v bratislavskom Kine Lumière.

„Tentoraz si diváci budú môcť pozrieť slovenské filmy, ktoré mali premiéru v našich kinách v roku 2021. Bolo ich 30 (13 hraných – z toho 9 minoritných koprodukcií, 16 dokumentárnych – z toho 4 minoritné koprodukcie) a jedna animovaná minoritná koprodukcia,“ hovorí dramaturg prehliadky Miro Ulman z Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu. Filmový ústav je zároveň organizátorom celej prehliadky. „Okrem filmov, ktoré mali premiéru v roku 2021, nájdu diváci v programe aj štyri filmy, ktoré mali premiéru už v roku 2020, ale sú nominované na národnú filmovú cenu Slnko v sieti za roky 2020 a 2021.“ pokračuje Ulman. Premietať sa teda budú aj Služobníci Ivana Ostrochovského, Raj na zemi Jara Vojteka a dva krátke animované filmy – Cez palubu! Filipa Pošivača a Barbory Valeckej a On the Hill Lukáša Ďuricu a Juraja Mäsiara. Ich snímka zvíťazila na festivale Áčko 2020 v kategóriách vizuálne efekty a animovaný film. 

Slovenskú premiéru bude mať počas TSF novinka režiséra Olma Omerza Atlas vtákov, ktorý vznikol aj v slovenskej koprodukcii a v Karlových Varoch sa uchádzal o Krištáľový glóbus. 

Súčasťou sprievodného programu budú tri hodnotiace panelové diskusie venované hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu. Súčasťou ôsmeho ročníka TSF bude aj seminár venovaný Petrovi Pišťankovi, špeciálny program Filmového kabinetu deťom a ďalšie podujatia. 

Medzi sprievodnými podujatiami bude aj diskusia k ankete Slovenský film storočia. O najlepších slovenských filmoch a zmysle podobných ankiet budú s Michalom Havranom diskutovať pozvaní hostia. Týždeň slovenského filmu zároveň uvedie víťazný film ankety 322 režiséra Dušana Hanáka. 

Súčasťou TSF je od roku 2017 Cena Petra Mihálika, ktorá sa udeľuje za prínos v oblasti slovenskej filmovej vedy. Prevezme si ju filmová a literárna historička Jelena Paštéková a jej dielu bude venovaný samostatný seminár. Ku Cene Petra Mihálika vlani pribudla Cena Pavla Branka. Udeľuje sa za oblasť publicistiky a popularizáciu slovenskej kinematografie a audiovízie autorovi do 35 rokov. Na Týždni slovenského filmu ju odovzdajú Matejovi Sotníkovi, filmovému kritikovi a spoluzakladateľovi distribučnej spoločnosti Film Expanded. Do portfólia ocenení pribudla aj cena Orbis Pictus za kontinuálnu reflexiu domácej audiovizuálnej tvorby, ktorá je určená vydavateľovi a udelili ju Slovenskému filmovému ústavu za vydávanie mesačníka Film.sk, ktorý vychádza s podporou Audiovizuálneho fondu. Ten podporil aj bilančnú prehliadku v Kine Lumière, ktorej súčasťou bude aj vyhlásenie diváckej ceny. 

mak
foto: ASFK

Predpoveď, ktorou som vlani končil ohliadnutie za distribúciou v slovenských kinách, že rok 2020 by nemusel byť pre kinodistribúciu na Slovensku ten najhorší za posledné roky, sa, bohužiaľ, naplnila. V roku 2021 museli byť kiná zatvorené 173 dní a aj počas ich otvorenia platili rôzne obmedzenia. Medziročný pokles tak poznačil všetky sledované ukazovatele s výnimkou priemerného vstupného. To prvý raz prekročilo hranicu 6 eur.  

V súvislosti s pandémiou boli v záujme ochrany zdravia návštevníkov kiná na Slovensku zatvorené od 19. decembra 2020 až do 16. mája 2021. A 25. novembra 2021 sa opäť zavreli. Celkovo teda museli byt zatvorené takmer pol roka.

V roku 2021 sa do plánu premiér vrátila väčšina očakávaných blockbusterov z roku 2020, a tak sa historicky najnižší podiel amerických ­filmov na slovenskej návštevnosti (42,80 % v roku 2020) vrátil opäť do normálu a prišlo na ne 71,04 % divákov. Podiel európskych a domácich filmov na celkovej návštevnosti tak, samozrejme, poklesol. Podiel európskych ­ filmov bez slovenských klesol z 28,98 % v roku 2020 na 19,49 % v roku 2021. A podiel domácich ­filmov na návštevnosti (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) klesol z 32,79 % v roku 2020 na 9,98 % v roku 2021. Na druhej strane je však stále viac než dvakrát vyšší, ako bol v roku 2018.

Prvá priečka v Európe patrí Česku s podielom 41,90 %. Naopak, tradičný́ líder Turecko, ktorého podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti bol v roku 2020 až 80 %, zaznamenal pokles na 23,10 %.

Hoci na väčšine trhov, o ktorých získalo Európske audiovizuálne observatórium predbežné údaje, bolo možné pozorovať oživenie, medzi jednotlivými územiami boli výrazné rozdiely. Spôsobili ich najmä počty dní, počas ktorých mohli kiná pôsobiť, a špeci­fiká reštriktívnych opatrení uplatňovaných na rôznych trhoch.

Vlani prišlo do slovenských kín 2 037 942 návštevníkov, teda o 13,82 % menej než v roku 2020. Ba dokonca najmenej divákov od roku 1993. Celkové hrubé tržby klesli medziročne o 11,56 % na 12 351 764 eur. Zatiaľ čo návštevnosť kín u nás medziročne klesla, v Európskej únii a v Spojenom kráľovstve vzrástla o 28 % na 383,2 milióna divákov. Bez Spojeného kráľovstva bol medziročný́ nárast v rámci EÚ 27 21 %. Potešiteľné čísla sú stále veľmi vzdialené od čias pred pandémiou, keď napríklad v roku 2019 prišlo do európskych kín 1,4 miliardy divákov. 

Kým v roku 2020 patrilo Slovensko ku krajinám, v ktorých bol pokles návštevnosti menší ako európsky priemer, v roku 2021 malo Slovensko po Estónsku a Holandsku tretí najväčší medziročný́ pokles celkovej návštevnosti v kinách. Naopak, najvyšší nárast (90,90 %) zaznamenalo Rumunsko. 

Najmiernejší pokles v štatistikách slovenských kín sme zaznamenali pri pocte predstavení, ktorý́ klesol len o 0,76 % z 98 714 v roku 2020 na 97 962 v roku 2021. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla o 13,16 % – z 23,96 diváka v roku 2020 na 20,80 v roku 2021. Zároveň vzrástla o 2,62 % priemerná cena vstupenky – z 5,91 na 6,06 eura. To je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti a po prvý raz presiahlo hranicu 6 eur.

Slovenské kiná vlani uviedli 648 filmov (rovnaký počet ako vroku 2020), z toho 171 (147 v roku 2020) premiér z ponuky 13 distribučných spoločností. Medzi premiérami bolo i 30 slovenských celovečerných ­filmov a pásiem, čo je o 50 % viac než v roku 2020. (Prehlaď premiérových slovenských a koprodukčných ­filmov s ich distribučnými výsledkami sme uverejnili vo Film.sk 2/2022.)

Divácky najúspešnejším titulom roku 2021 sa stala Labková patrola vo filme, ktorú videlo 107 306 divákov. Druhá priečka patrila domácemu titulu, komédii Známi neznámi so 106 252 divákmi. A až tretia bola bondovka Nie je čas zomrieť so 104 292 divákmi. Až 8 z 10 najnavštevovanejších boli americké ­filmy. Druhým slovenským divácky najúspešnejším filmom bola Správa, ktorej patrila s 39 063 divákmi 17. priečka. 

Najúspešnejším dokumentom roku v slovenských kinách bol Karel – o spevákovi Karlovi Gottovi. Hoci sa hral len dva týždne pred štvrtým lockdownom kín 25. novembra, videlo ho 25 816 divákov.

V rámci EÚ a Spojeného kráľovstva patrili podľa predbežných údajov k najnavštevovanejším filmy Nie je čas zomrieť, Spider-Man: Bez domova, Duna a Rýchlo a zbesilo 9. S výnimkou Spider-Mana, ktorý mal na Slovensku premiéru až v roku 2022, boli v Top 10 aj u nás. Doplnili ich však u nás tradične úspešné animované ­filmy – spomínaná Labková patrola a Krúdovci: Nový vek na štvrtej priečke.

Všetky slovenské ­filmy vrátane minoritných koprodukcií si vlani pozrelo v kine 203 452 divákov (v roku 2020 to bolo 775 487 a rok predtým 1 075 129 divákov). Záujem divákov o domácu tvorbu tak medziročne klesol o 73,76 %.

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie ­filmových distribútorov SR (ÚFD) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou CinemArt SK. Počet divákov na jeho ­filmoch, 877 060, tvorí až 43 % celkovej návštevnosti. Je to i vďaka tomu, že v kinách distribuoval snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount, Universal a Walt Disney Studios. V Top 10 mal ­filmy Labková patrola vo filme, Krúdovci: Nový vek, Rýchlo a zbesilo 9 a Black Widow. Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubýc tržieb, ktoré tvorili 42,3 %.

Druhé miesto podľa návštevnosti (18,1 %) i podľa hrubých tržieb (19,3 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental ­film. V kinách distribuovala snímky štúdia Warner Bros. i nezávislých spoločností a v Top 10 mala vlani dva ­filmy – Duna a V zajatí démonov 3: Prinútil ma k tomu diabol. Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil Bonton­film (13,2 % divákov a 12,9 % hrubých tržieb), ktorý mal v Top 10 českú komédiu Matky.

V uvedených číslach sú opäť zarátané len výsledky z ÚFD SR. V údajoch za rok 2021 nie je zahrnutá návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, projekcií v letných kinách, kde sa neplatí vstupné, výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...). Započítaní nie sú ani diváci na online projekciách.

Všetci dúfame, že rok 2022 v slovenských kinách bude lepší ako dva predchádzajúce. Kiná, i keď s obmedzeniami, môžu byt otvorené už od 10. januára. Veľkou nevýhodou je však „pretlak“ premiér domácich i zahraničných filmov. Len na prvé tri mesiace je ich naplánovaných 80, teda takmer jedna denne. A tak mnohé z nich ani nebudú mat čas nájsť si svojho diváka. Napriek tomu sa na rok 2022 pozerám optimisticky. 

Miro Ulman
foto: Itafilm

Už v marci vstúpia do praxe zmeny v rokovacom poriadku a vnútorných pravidlách filmového fondu Eurimages, ktorý podporuje koprodukciu a distribúciu celovečerných európskych filmov. 

Jedinou zásadnou zmenou z hľadiska potrieb našich producentov a ich koprodukčných projektov je hodnotiaci proces, v ktorom národných zástupcov nahradia externí lektori. V erudovaných zástupcoch svojej krajiny síce strácajú angažovanú zástankyňu alebo zástancu, ich profesionálnu pomoc a skúsenosti môžu však naďalej využívať pri dramaturgickej príprave projektov a povinných sprievodných materiálov. Navyše, národní zástupcovia zostávajú v rade fondu a takisto sa striedajú vo výkonnej komisii fondu, ktorá priamo dohliada na externých expertov. Výkonná komisia tak nakoniec ako jediná rozhodne aj o tom, ktoré z projektov fond Eurimages podporí.

Celá reforma vznikla predovšetkým na základe spochybnenia objektívnosti hodnotiaceho systému Eurimages niektorými nespokojnými producentskými subjektmi z Európy, ktoré tvrdili, že zástupcovia jednotlivých krajín sú v priamom strete záujmov, pokiaľ obhajujú svoje národné projekty a ich finančnú podporu. Preto vznikol systém hodnotiacich koprodukčných skupín zložených z objektívnych expertov s vlastným rokovacím poriadkom a etickým kódexom. Aj u nich je však zachovávanie mlčanlivosti o posudzovaných projektoch a vylúčenie osobného konfliktu záujmov nevyhnutné  na  zabezpečenie  legitímnosti,  nezávislosti aprofesionality podporných rozhodnutí a na udržanie dobrého mena fondu a jeho partnerov. Hodnotiace koprodukčné skupiny budú mať 5 členov a budú sa stretávať v rámci troch výziev do roka. Platí pre nich prísna požiadavka geografickej a rodovej rovnováhy. Počet skupín bude zodpovedať množstvu prihlásených projektov.  

Pre producentov platia aj naďalej všetky zabehnuté podmienky vstupu do súťaže, ako je napríklad preukázaná národná či verejná podpora, minimálne 50 % potvrdených plánovaných prostriedkov, potvrdenie o budúcej distribúcii či získaní medzinárodného sales agenta. 

Zahraničný ohlas filmov ako Nech je svetlo Marka Škopa, Služobníci Ivana Ostrochovského, FREM Viery Čákanyovej, Žaby bez jazyka Miry Fornay či Cenzorka Petra Kerekesa dokazuje, že uspejú originálne a dobre pripravené projekty. Potenciál majú aj chystané tituly ako Svetlonoc Terezy Nvotovej, Moc Mátyása Priklera, Obeť Michala Blaška, Slúžka Mariany Čengel Solčanskej, Ema a smrtihlav Ivety Grófovej či Karavan Zuzany Kirchnerovej.

Matúš Kvasnička
foto: PubRes/Anton Faraonov