Stále aktuálna minulosť

Historická dráma z obdobia Slovenského národného povstania a päťdesiatych rokov, ktorá sa však svojou výpoveďou o láske, narušených vzťahoch a morálnej kríze ľudí, dotýka problémov súčasníkov. Aj taký je nový film Miloslava Luthera Krok do tmy, ktorý voľne nakrútil podľa novely Alfonza Bednára Rozostavaný dom. V slovenských kinách má premiéru 12. júna. O autorských zámeroch a o vzniku filmu hovorí jeho režisér a spoluscenárista Miloslav Luther.

Čo vás zaujalo na diele Alfonza Bednára Rozostavaný dom a prečo ste si práve túto novelu vybrali pre svoj nový film?

– Moja spomienka na pána Bednára je dodnes živá. Pred 35 rokmi som debutoval filmom Ráno pod mesiacom práve podľa jeho scenára. Bol to pre mňa šťastný a prelomový okamih, ktorým som postúpil z televíznej tvorby na kinematografickú. Počas celého svojho filmárskeho života, ktorý Krokom do tmy završujem, som nakrúcal výhradne veci, ktoré mali vnútornú silu pomôcť divákovi pochopiť, čo sa v zradnom a chaotickom svete okolo neho vlastne odohráva. V tomto zmysle nám Bednárova novela Rozostavaný dom, ktorú prvý raz vydal v roku 1956, ponúkla výnimočne bohatý filmový materiál. Keď som si ju pred rokmi prečítal, bol som zaskočený jej otvorenosťou. Bola v príkrom rozpore s pokriveným obrazom autorskej neslobody v tých časoch, ktorý sa nám nanucuje. Iste, v novele cítiť zábrany a opatrnosť pred politickým cenzorom, ale napriek tomu podáva odvážnu reflexiu života v našej ťažko skúšanej krajine. Film Krok do tmy však nie je adaptáciou Bednárovej novely. Autorskou fabuláciou voľne rozvíjame jej podstatné dejové a významové motívy. Cez osudy našich antihrdinov dopovedáme to, čo Bednár vo svojej dobe nemohol. Dnes je povinnosťou filmu poskytnúť najmä slovenskému divákovi hlbšiu, protirečivejšiu, menej insitnú reflexiu spoločnosti, než aká sa mu bežne ponúka. A nielen tej z päťdesiatych rokov...

Čím je podľa vás príbeh zo Slovenského národného povstania a z päťdesiatych rokov aktuálny aj dnes?

– Krok do tmy rozpráva predovšetkým o rozjatrenom svedomí mladých ľudí, ktorí sa nedokážu vyrovnať so svojou minulou, ale ani s prítomnou existenciou. S tým, čoho sú nedobrovoľnými svedkami, ale aj prispôsobivými aktérmi. Mám dojem, že dnešní mladí ľudia sú v podobnej morálnej kríze. Náš film však nie je primárne o Povstaní a politických pomeroch. Hovorí o láske a narušených vzťahoch, o schopnosti precítiť morálne zblúdenie blízkych. Ponúkame rozkošatený, takmer románový príbeh skupiny ľudí, ktorí majú spoločnú krvavú povstaleckú minulosť a v nových pomeroch ju buď oportúnne využívajú pri budovaní kariéry, alebo ju napriek existenčnému ohrozeniu odmietajú. Postoje dnešných mladých ľudí v súčasnej realite, hoci nekrvavej, nie sú v zásade iné.

Do hlavnej úlohy ste obsadili Marka Igondu. Čím vás presvedčil?

– Kto si pozrie Krok do tmy, pochopí, prečo stvárňuje hlavnú postavu práve Marko. Podľa mňa obdivuhodne.

Hlavné ženské úlohy hrajú Monika Haasová a Kristýna Boková. Ako prebiehal ich výber?

– Monika Haasová už ako dieťa v televíznej Bambuľke dojímala svojou bezprostrednosťou a čistotou. Dnes je zrelá žena, matka dvoch detí, to druhé sa jej narodilo počas realizácie filmu. V tom ju napodobnili ďalšie dve protagonistky – Kristýna Boková a Lucia Jašková. Už z toho vidno, ako dlho a ťažko film vznikal. Monike som ponúkol jednu z dvoch hlavných ženských rolí bez dlhého premýšľania. Jej múzický talent som si overil pri minisérii Koniec veľkých prázdnin, kde vytvorila s rovnakým citom a so spontánnou krehkosťou ako v detstve sugestívnu postavu dospievajúceho dievčaťa. Hoci prešlo dvadsať rokov, počas ktorých Monika cestovala po svete a profesionálne sa venovala najmä tanečnému divadlu, dokázala dať postave Evy opäť čosi neobyčajne pravdivé a ľudské. Kristýnu Bokovú, zhodou okolností takisto tanečnicu, som predtým videl v zopár lepších i horších českých filmoch. Jej výrazná ženskosť a zvláštny tragický pocit, ktorý z nej vyžaruje, ma pri osobnom stretnutí v pražskej kaviarni presvedčili, že postava Sone patrí jej. Nepotreboval som žiadny obvyklý kasting. Nedôverujem kastin­gom, pre mňa je dôležitý čo najbezprostrednejší spontánny osobný kontakt. Tak som obsadil väčšinu postáv svojich filmov.

S čím ste mali pri nakrúcaní najväčšie problémy? Čo vás najviac prekvapilo?

– Bez existencie Audiovizuálneho fondu by nielen tento, ale prevažná časť slovenských filmov a audiovizuálnej kultúry nemohla existovať. No aj tak sme museli zápasiť najmä s trvalým nedostatkom financií. Prácu na tomto filme považujem za najťažšiu a najkritickejšiu vo svojej filmárskej kariére. Krok do tmy je doslova vydretý. Som vďačný všetkým priateľom, ktorí so mnou kolegiálne pretrpeli jeho vznik, dali doň všetko, čo vedia, bez ohľadu na podmienky. Najmä tým starším, s ktorými to ťahám od začiatku svojej filmovej dráhy. Čoraz ťažšie sa však vyrovnávam s tým, ako do audiovizuálnej produkcie preniká povrchnosť a šlendriánstvo. Bohatá slovenská umelecká tradícia a profesijná erudícia, nielen filmová, bola účelovo pretrhnutá a znevážená. Dôsledkom je prevažujúci amaterizmus a ba­nalita, ktoré sú adorované ako moderna, a rutinná pásová výroba gýčov, demagogicky vnucovaná ako spoločenská objednávka. V čase dokončovania filmu som dostal danajský dar. RTVS považuje Krok do tmy za kvalitný a chce ho uviesť vo sviatočný deň, v primetime na Jednotke. Do koprodukcie vstúpila až po nakrútení filmu, teraz však požaduje vypustiť z neho vulgarizmy. Zákon ich pred desiatou hodinou večer nedovoľuje a televízii by hrozila pokuta. Rada pre vysielanie a retransmisiu musí chrániť diváka pred ohrozením mravnosti. Ktorého? Zatrpknutého dôchodcu, frustrovaného nezamestnaného alebo otupeného adolescenta? V skutočnosti zákon núti tvorcov skresľovať obraz normálneho života, slúžiť spoločenskej pretvárke, malo-meštiackemu pokrytectvu a svätuškárstvu! Nikdy nič nevkladám do filmu iba na efekt. Nie sú vulgárne slová súčasťou každodenného života a nedokresľujú charakter a psychiku človeka? Na obrazovku patria iba vulgárne skutky, lebo zvyšujú sledovanosť?! Servírujú ich po 22. hodine i pred ňou. Čuduj sa svete, že mnohí mladí ľudia televíziou pohŕdajú a hľadajú odpoveď na otázky života inde. Krok do tmy by zrejme mal mať dve verzie, plnokrvnú distribučnú a umravnenú televíznu. Naposledy som podobne alibistickú požiadavku zažil pri réžii slovensko-nemeckého koprodukčného filmu Zabud­nite na Mozarta. Na festivale v Benátkach v roku 1984 bola v hlavnej súťaži slobodná nemecká verzia, pre slovenskú televíziu som musel film vykastrovať, vystrihnúť politicky háklivé repliky a sexuálne scény. Jedna z vyhodených replík, označených ako politická narážka, znela: Súčasná politická situácia nám nedovoľuje... A čo nám nedovoľuje tá dnešná situácia...?!

Krok do tmy (r. Miloslav Luther, Slovensko, 2014)

► Celkový rozpočet filmu: približne 1 600 000 eur (podpora MK SR, AVF a RTVS: 1 089 545 eur bez DPH)
► Počet kópií, v ktorých sa film bude distribuovať v slovenských kinách: 10 DCP nosičov pre slovenské kiná
► Júnové projekcie filmu v Kine Lumière: 12. 6. (20.30), 13. 6. (20.30), 14. 6. (20.00), 15. 6. (18.30), 16. 6. (20.00), 17. 6. (20.00), 18. 6. (20.30), 21. 6. (19.30), 22. 6. (20.00), 23. 6. (20.00), 24. 6. (20.00), 25. 6. (20.00)

Veronika Pavlíková ( filmová publicistka )
FOTO:: Trigon Production/Róbert Kňažko

O Zoltánovej misii v Komárne

Do našej kinodistribúcie sa začínajú dostávať aj práce študentov filmových škôl a je to tak dobre. Neošúchaný pohľad mladého filmára potrebuje svoje publikum a každá nová generácia tvorcov sa musí konfrontovať s predchádzajúcou. Bakalársky film režiséra Csabu Molnára upúta už svojím jednoduchým a výstižným názvom. Dobrý človek znamená osobu, ktorú čaká nevyhnutný konflikt s realitou. Molnár však posunul typický námet do inej roviny – do komicko-tragického príbehu elektroinštalatéra Zoltána pridal postavu anjela a obyvateľov mestečka, z ktorého sa vytratilo šťastie. Dobrý človek sa dostal do kín už 27. mája.

„Je to môj bakalársky film a magisterský kameramana Lukáša Terena, takže to bolo do istej miery zadanie. Museli sme ho natočiť, inak by sme nedokončili ročníky. Začal som teda s dramaturgičkou Jókaiho divadla v Komárne Emese Varga – mojou veľmi dobrou kamarátkou – písať taký krátky hravý ironický príbeh o tom, ako my tam na juhu žijeme. A potom ma skoro vyhodili zo školy, musel som opakovať ročník. Zrazu sme mali pol roka navyše, aby sme napísali scenár. Do filmu tak pribudli ďalšie témy, napríklad spolužitie Maďarov a Slovákov, celkovo spolužitie ľudí na Slovensku, politika, túžba odísť z tejto krajiny a milión iných vecí. Keď človek píše svoje prvé filmy, vždy chce do nich dať všetky svoje veľkolepé múdre myšlienky naraz,“ objasňuje vznik filmu Csaba Molnár.

Študentský film s výborným hereckým obsadením nie je samozrejmosťou. Dobrý človek sa môže pochváliť osvedčenými tvárami, vychádzajúcou hviezdou aj „nehercom“, ktorý vyštudoval Vysokú školu múzických umení (VŠMU). „Väčšina hercov, ako Attila Mokos, Judit Bárdos či Gejza Benkő, sú moji známi. Poznal som ich celkom dobre aj pred natáčaním a filmové postavy som písal priamo pre nich. Viem, že napríklad Éva Bandor vie neskutočne sexi zahrať depresívne, ironické postavy. Ale ona vie vlastne zahrať hocičo. S takými hercami bola úžasná práca. Dobrého človeka však stvárňuje neherec, ktorý vyštudoval VŠMU a potom už nikdy nehral. Volá sa László Jakubecz a je to ozajstný dobrý človek!“ Samotné nakrúcanie prebiehalo šestnásť dní v Komárne a jeden deň v bratislavskom školskom ateliéri. „Smutné je, že väčšina komárňanských lokácií, kde sme točili, už neexistuje. Obchody skrachovali, krčmy pozatvárali... Náš film je trošičku aj o tom. Vždy ma mrzelo, že také mesto ako Komárno – krásne a plné možností – musí stagnovať v takom zlom stave, v akom je teraz,“ dopĺňa Csaba Molnár. „Prekvapilo ma, že nálada filmu, mesta a aj samotný príbeh zúfalých, no smiešnych obyvateľov mestečka začali mať taký vplyv na členov štábu, že sa nakoniec už aj oni cítili tak, akoby boli v jednej rozprávke. Točenie filmu bol veľmi krásny zážitok,“ opisuje pracovnú atmosféru režisér a scenárista snímky.

Autonehoda ako šanca na nový život. Zoltán dostáva od svojho anjela jedinú podmienku – musí za tri dni zlepšiť život minimálne trom obyvateľom mestečka. „Ten zvláštny, spomalený, milý životný štýl, ktorý je vo filme, v tom prostredí skutočne existuje a to je dôvod, prečo sa Dobrého človeka oplatí vidieť. Veľa ľudí si bude myslieť, že sme si to vymysleli, ale keby tam na juhu žili aspoň niekoľko mesiacov, boli by prekvapení, do akej miery sa mýlili.“ Poetiku svojho študentského filmu opisuje tvorca formulkou „Amélia z Montmartru meets Aki Kaurismäki v Komárne“. „Povedal by som, že formálne ma najviac inšpirovali tvorcovia ako Woody Allen, Aki Kaurismäki a Wes Anderson. A keď sme už pri tom, tak celú moju tvorbu inšpiruje existencia herca Billa Murraya,“ dodáva k otázke inšpirácie mladý filmár. Prečo by sa teda mali na Molnárovho Dobrého človeka vybrať diváci, ktorí dávajú šancu mladému slovenskému filmu? „Všade, kde sa film premietal, som videl ľudí odchádzať z kinosály s úsmevom. Buď to bolo preto, lebo sa tešili, že sa to už vďaka Bohu skončilo, alebo skôr preto, že sa im to aspoň trošičku páčilo, niečo im to dalo. Prajem si teda, aby náš film mal možnosť stretnúť sa s takýmito divákmi, aby našiel svoje obecenstvo. Lebo Dobrý človek je film vyslovene pre divákov.“

Režisér Csaba Molnár zároveň zdôrazňuje „študentskú“ povahu svojho filmu. Diváci by teda mali očakávať trochu odlišný zážitok ako pri bežnom kinofilme skúsených profesionálov, ktorí mávajú k dispozícii aj vyšší rozpočet. V prípade Dobrého človeka budú okrem iného svedkami hľadania výrazu, vlastného štýlu tvorcov, experimentovania i autorskej sebairónie. To všetko sa napokon môže ukázať ako pridaná hodnota snímky.

Dobrý človek (r. Csaba Molnár, Slovensko, 2013)

► Celkový rozpočet filmu: 7 000 eur (podpora AVF: 5 500 eur, finančný vklad VŠMU: 1 100 eur)
► Počet kópií, v ktorých sa film bude distribuovať v slovenských kinách: V čase uzávierky Film.sk boli naplánované 4 blu-ray disky a 4 DVD nosiče.
► Júnové projekcie filmu v Kine Lumière: 3. 6. (20.40), 6. 6. (16.30), 7. 6. (20.30), 9. 6. (19.00), 21. 6. (21.00)

Róbert Pospiš ( filmový publicista )
FOTO: Film Europe